Publications - Monographs and Scientific Edited Books

Vyšší globálny ekonomický rast, ktorý bol v apríli prognózovaný odborníkmi MMF na tento rok (2018), bol upravený októbrovou prognózou toho istého inštitútu smerom nadol na úroveň rastu z roku 2017. Základné údaje z prvého polroku tohto roku tiež dokumentujú slabší globálny ekonomický rast v porovnaní so silným impulzom, ktorý bol zaznamenaný v druhej polovici minulého roku, a expanzia sa stala v jednotlivých krajinách menej synchronizovanou. Ekonomické aktivity v niektorých veľkých vyspelých ekonomikách sa zmiernili viac, ako sa očakávalo v porovnaní s ich silným tempom v minulom roku, zatiaľ čo rozvíjajúce sa a rozvojové ekonomiky naďalej rástli rovnako ako v roku 2017 (WEO, október 2018).

Napriek viacmenej pozitívnym signálom z viacerých kľúčových ekonomík globálnej ekonomiky najmä v oblasti investícii a zamestnanosti, ktoré prispievali k vyššiemu ekonomickému rastu a k optimistickejším prognózam globálneho ekonomického výhľadu, súčasný vývoj globálnej ekonomiky je v mnohých ekonomikách charakterizovaný tlmením potenciálneho ekonomického rastu, silnejúcou antiglobalizačnou rétorikou a narastaním protekcionistických opatrení. Zvýšenie globálneho protekcionizmu bude mať pravdepodobne ďalekosiahle dôsledky, a to nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre výrobcov (podnikateľov), vlády, investície a obchodné toky. Takéto protekcionistické tendencie zo strany ekonomických mocností sa môžu vymknúť spod kontroly a úspechy uskutočnené v oblasti liberalizácie svetového obchodu počas desiatky rokov môžu byť vynulované v priebehu niekoľkých mesiacov. Napriek silnému optimizmu, že k takémuto kroku nedôjde, je potrebné o tom nahlas hovoriť a upozorniť na nedomyslené rozhodnutia zo strany kľúčových globálnych ekonomických hráčov. Protekcionistické opatrenia zo strany USA naštartovali špirálu zvyšovania dovozných ciel, ktoré môžu viesť ku globálnej obchodnej vojne, poukázali na existenciu problému nielen v multilaterálnom obchodnom systéme, ale aj v celkovom, medzinárodnom ekonomickom systéme. Potvrdila to aj nedávna neúspešná snaha skupiny G20 obnoviť jej dlhotrvajúcu angažovanosť v oblasti voľného obchodu a zavia-zať sa odolať všetkým formám protekcionizmu na poslednom stretnutí ministrov financií v marci 2017.

Treba povedať, že rastúca príjmová nerovnosť v rámci krajín počas obdobia rapídnej globalizácie podnietila intenzívnu diskusiu o výhodách liberalizácie obchodu a imigrácie v mnohých rozvinutých ekonomikách. Rovnako intenzívna diskusia o výhodách a ne-výhodách liberalizácie obchodu prebehla aj v rozvojových krajinách, ktoré vinia rozvinuté krajiny, že multilaterálny obchodný systém nastavili v ich neprospech a vedie k prehlbovaniu teórie o jadre a periférii. Skutočnosť je taká, že zvýšenie ciel sa odrazí v raste cien dovážaného tovaru pre spotrebiteľov, v znížení ich kúpnej sily a obmedzení dostupnosti dovážaného tovaru a vedie aj k prehlbovaniu príjmovej nerovnosti medzi obyvateľmi. O nevyhnutnosti revidovať multilaterálny obchodný systém hovoria aj čelní predstavitelia medzinárodných organizácii. „Je potrebné vy-tvoriť obchodný systém, ktorý funguje pre všetkých… musíme spojiť svoje sily s cieľom opraviť a modernizovať globálny obchodný systém, a nie ho zničiť“ (Christine Lagardová, 2018).

Cieľom predkladanej vedeckej monografie, ktorá je v sérii pub-likácií Ekonomického ústavu SAV o vývoji a perspektívach svetovej ekonomiky v poradí dvanástou, je prostredníctvom rôznych analýz priblížiť ekonomické dianie vo svete z národného, regionálneho i globálneho hľadiska a zosumarizovať závery autorského kolektívu vypracované na báze poznania sledovaných problematík vyplývajúceho z ich dlhodobého skúmania. Autorský kolektív v jednotlivých kapitolách použil tak prvotné, ako aj sekundárne dostupné a licencované informácie čerpané z medzinárodných inštitúcií (SB, MMF, WTO, FAO, ILO, UNCTAD, Eurostat atď.) a iných renomovaných vedeckých organizácií a nadnárodných spoločností. Obsah predkladanej monografie je určený nielen odbornej a podnikateľskej verejnosti, ale aj študentom ekonomického zamerania minimálne 2. a 3. stupňa štúdia.

Tohtoročná vedecká monografia je v rámci troch blokov rozdelená na 11 kapitol. V prvom bloku sa zaoberáme vývojom globálneho outputu a obchodu a makroekonomickým vývojom troch kľúčových ekonomických centier v rámci rozvinutých krajín. V druhom bloku sa venujeme ekonomickému dianiu v niektorých krajinách BRIC (Čína, India a Ruská federácia) vzhľadom na ich narastajúci význam vo svetovej ekonomike. V poslednom bloku analyzujeme vybrané aktuálne globálne a regionálne problémy v geopolitickej a ekonomickej rovine a ich vplyv na globálnu ekonomiku.