Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Táto súborná práca je zameraná na možnosti a obmedzenia ekonomického modelovania v prvých rokoch pôsobenia Slovenska v Európskej menovej únii. Z metodologického hľadiska sa autorský kolektív zameral na matematickú ekonómiu, ekonometriu a CGE modely. Tematicky sa sústredil na aktuálne problémy krajín eurozóny prijímajúcich pomoc, ktoré priamo ovplyvňujú naše fungovanie v Európskej menovej únii, vplyv krízy na náš hospodársky rast, možnosti a obmedzenia našej fiškálnej politiky, súvislosti a efekty urýchlenia mzdovej konvergencie, ako aj ekonomické efekty adaptačných opatrení na klimatické zmeny. Práca obsahuje aj riešenia metodologických výziev vplývajúcich z ťažiskových interdisciplinárnych národných a medzinárodných projektov, na ktorých sa členovia autorského kolektívu podieľali. 

Úvodná kapitola sa venuje makroekonomicko-matematickej analýze krajín eurozóny prijímajúcich pomoc (Grécka, Írska a Portugalska) pomocou makroekonomického modelu IS-LM-BP. Autori Viliam Páleník a Darina Graczová v nej diskutujú platnosť tohto modelu v daných krajinách v období rokov 1999 až 2011. Zaoberajú sa však aj obdobím spred počiatkov prejavov krízy a pozorujú zmenu parametrov modelu. Diskutované sú nerovnováhy ich základných makroekonomických ukazovateľov a príčiny vzniku ich problémov. Nezabúdajú ani na implikácie pre hospodársku politiku.

V druhej kapitole sa Marek Radvanský venuje krízovému obdobiu na Slovensku, ako aj prognózam na najbližšie roky. Keďže hospodárska situácia v Európe je napätá a čaká sa na reálne kroky krajín EÚ, aktuálna situácia sa dá nazvať pojmom „veľmi krehká rovnováha“. Aj krátkodobé prognózy tak majú v súčasnosti len krátke trvanie. Diskutuje dynamiku postupného prehodnocovania prognóz rôznych prognózujúcich inštitúcií. Autor však z krátkej analýzy stavu hospodárstva Slovenskej republiky a možného vývoja dochádza k záveru, že bez upokojenia situácie ohľadne dlhovej krízy a výraznejšieho rastu zahraničného dopytu nie je možné v roku 2012 očakávať výraznejší rast HDP. Najpravdepodobnejšie v súčasnosti vyzerá reálny rast HDP na úrovni stagnácie až 1 % HDP. Výraznejší rast zamestnanosti na Slovensku môžeme pozorovať až pri prekročení 3 % reálneho rastu HDP.

Tretia kapitola je venovaná modelu všeobecnej vypočítateľnej rovnováhy, známemu ako CGE model. Ivan Lichner v nej popisuje štruktúru modelu a analyzuje dopady svetovej hospodárskej krízy na ekonomiku SR pri viacerých modelových scenároch a vplyvy alternatívnej formulácie produkčnej funkcie pomocou CGE modelu. Dospel pritom v záveru, že dôsledky svetovej hospodárskej krízy kvantifikované znížením exportu so súčasným miernym poklesom svetovej ceny importu implikujú pokles HDP a pokles celkovej aktivity ekonomiky vyjadrenej znížením objemov produkcie. Súčasne dochádza k zvyšovaniu počtu nezamestnaných. Z výsledkov analýz taktiež vyplynulo, že nárast počtu nezamestnaných je relatívne nižší v prípade vyššej elasticity substitúcie medzi kapitálom a prácou v produkčnom sektore pridanej hodnoty. CGE model umožnil kvantifikovať uvedené súvislosti.

V štvrtej kapitole, ktorá je rozsiahlejšou kapitolou monografie, Viliam Páleník s Luciou Fašungovou podrobne rozobrali alternatívne mzdové a fiškálne scenáre strednodobého vývoja slovenskej ekonomiky modelom CGE. Tento model zachytáva vo svojej dezagregovanej štruktúre odvetvia ekonomických činností. Preto je vhodný pre prognózovanie makroekonomických veličín s ohľadom na odvetvovú štruktúru. Model tak umožnil výpočet relevantných fiškálnych a mzdových scenárov pre 16 skupín výrobných odvetví produkčného sektoru. Autori ponúkli interpretácie scenárov, ktoré boli vzhľadom na zložitosť modelu v mnohých prípadoch veľmi komplikované a nejednoznačné.

Piata kapitola je metodologického charakteru a venuje sa odhadu elasticity substitúcie CES produkčnej funkcie. Ivan Lichner a Tomáš Miklošovič v nej prezentujú prístup umožňujúci odhad elasticity substitúcie CES produkčnej funkcie v prípade slovenského hospodárstva s využitím metódy najmenších štvorcov pre odhad nepriameho tvaru CES produkčnej funkcie so stochastickými výnosmi z rozsahu. Pri výpočtoch použili softvér Eviews a na základe dosiahnutých výsledkov následne určili vhodnosť použitia CES funkčného tvaru.

Autormi šiestej kapitoly sú Ivan Lichner a Tomáš Domonkos. Táto kapitola je venovaná modelovaniu dopadu klimatických zmien na slovenskú ekonomiku. Diskutujú teoretický prístup na modelovanie ekonomickej stránky problému adaptačných opatrení na klimatické zmeny, ktoré v súčasnej dobe predstavujú často diskutovanú problematiku. Nimi navrhnutý teoretický modelový prístup umožňuje prepojenie klimatických scenárov s ich budúcimi efektmi na jednotlivé sektory ekonomiky. Používajú modifikované produkčné funkcie v štruktúre rovníc modelu všeobecnej vypočítateľnej rovnováhy. Základným predpokladom teoretického prístupu je idea, že klimatické zmeny je možné vysvetliť v kontexte ekonomického správania sa. Pristupujú aj k modelovaniu dopadov klimatickej zmeny na slovenskú ekonomiku a ukazujú v nej, akým spôsobom klimatické zmeny ovplyvnia hospodársky vývoj na Slovensku. Pre splnenie svojho cieľa modifikovali „celosvetový“ model AD-DICE tak, aby vernejšie prognózoval možné dopady klimatických zmien. Modelové výsledky pôvodného ako aj modifikovaného modelu naznačujú, že v budúcnosti je možné očakávať signifikantné dopady klimatických zmien. Hospodárska politika sa bude okrem ďalších výziev zaoberať aj bojom s negatívnymi vplyvmi klimatických zmien. Zároveň však konštatujú, že realizáciou adaptačných opatrení sa vplyvy klimatických zmien dajú aspoň čiastočne eliminovať.

Veríme, že v predloženej súbornej práci, ako aj v súvisiacich citovaných prácach autorského kolektívu, čitateľ nájde niektoré nové poznatky, pohľady alebo inšpirácie. Chceme poďakovať za všetky rady, pripomienky a námety, ktoré nám kolegovia z akademickej obce a odbornej verejnosti počas prípravy tejto práce nezištne poskytli. Zároveň radi privítame kritické názory a pripomienky našich čitateľov.