Ekonomický ústav SAV patrí medzi pracoviská Slovenskej akadémie vied, ktoré vznikli ihneď po jej založení v roku 1953. V priebehu vyše piatich desaťročí jeho existencie sa, prirodzene, obsah jeho výskumných aktivít rôznym spôsobom menil a nevyhnutne prispôsoboval dobovým požiadavkám. Uvedené zmeny sa premietli i do jeho názvu: od 1.1. 1991 do 30.6. 1993 pôsobil pod názvom Ústav ekonomickej teórie SAV a od 1. 1. 1998 do 31. 12. 2005 pod názvom Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV.
Najzávažnejšie zmeny v živote ústavu sa udiali po zmene spoločensko-ekonomických pomerov v roku 1989. Vytvorili podmienky na slobodné, ideologickými a politickými bariérami neobmedzené bádaniu a na začlenenie do celosvetového prúdu ekonomického myslenia. Priniesli však predovšetkým celkom nové výskumné témy a zásadnú zmenu v teoreticko-metodologických prístupoch k ich riešeniu. Pri ich riešení úloh sa ústav mohol oprieť o mnohé výskumné výsledky, ktoré zostali relevantné i v nových spoločensko-ekonomických podmienkach. V priebehu prognostických prác, ktoré sa na ústave v 80. rokoch intenzívne rozvíjali, sa získali najmä veľmi solídne poznatky o stave slovenskej ekonomiky, ktoré boli vhodnou východiskovou bázou aj pre posudzovanie možností a smerov rozvoja slovenskej ekonomiky v nových podmienkach. Na základe štúdia aktuálneho vývoja ekonomických teórií, ale i vývojových trendov vo vyspelých ekonomikách sveta, ktoré tvorilo stabilnú súčasť výskumného programu ústavu po celé predchádzajúce obdobie, disponoval ústav aj relatívne dobrou východiskovou poznatkovou základňou, ktorú mohol ďalej rozvíjať. Nešlo pritom len o profesionálne zvládnutie štandardného inštrumentária širokej škály ekonomických teórií a metodologických nástrojov vhodných na analýzu ekonomických procesov v podmienkach trhovej ekonomiky, ale predovšetkým o hľadanie odpovedí na otázky spojené s bezprecedentným procesom ekonomickej transformácie, na ktoré nebola ani svetová ekonomická teória schopná relevantne odpovedať.
Skúmanie transformačného procesu v postsocialistických krajinách a osobitne na Slovensku tvorilo súčasť nášho výskumu od jeho samého začiatku. Základné aspekty tohto dramaticky prebiehajúceho procesu s mnohými zlomovými a prekvapujúcimi situáciami v podstate prenikali do všetkých výskumných tém, ktoré sa na ústave od roku 1990 skúmali.
Kľúčovou prioritou nášho výskumu v posledných rokoch bolo komplexné zhodnotenie výhod a nevýhod (dôsledkov) integrácie Slovenska do EÚ. Náš ústav sa na plnenie tejto úlohy systematicky pripravoval už od 90. rokov a bol tak prvou a dlho jedinou inštitúciou, ktorá sa teoreticky zaoberala komplexnou analýzou prípravy SR na vstup do EÚ a prognózou jeho ekonomických a sociálnych dôsledkov. Preto v čase, keď Slovensko muselo doháňať dvojročné zaostávanie za ostatnými kandidátskymi krajinami bol ústav aj jediným pracoviskom, ktoré bolo schopné promptne vypracovať prvú (2002) a druhú (2003) dosahovú štúdiu na základe najnovších a v značnej miere aj vlastných originálnych poznatkov a progresívnych metód ekonomickej teórie.
Vstup Slovenska do Európskej únie je mimoriadne významným medzníkom v histórii Slovenska. Je to však iba prvý krok na dlhodobej ceste k vyrovnaniu sa s jej výkonnosťou, ale najmä so životnou úrovňou jej obyvateľstva. Predpokladáme, že k zvládnutiu tejto historickej úlohy Slovenska budeme schopní našimi výskumnými prácami účinne prispieť. Za veľmi dôležité v tomto smere považujeme predovšetkým prekonávanie technologickej a inovačnej medzery slovenskej ekonomiky a formovanie takej hospodárskej politiky, ktorá bude podporovať vedu, výskum, vzdelávanie a ich uplatňovanie v inovačnom procese.
Ústav sa v poslednom desaťročí zmenil nielen pokiaľ ide o riešené problematiky, ale aj pokiaľ ide osvojovanie nových exaktných modelových postupov. Na ústave dnes existuje funkčný ekonometrický model slovenskej ekonomiky, ktorý využívame predovšetkým na prognózovanie jej vývoja. Dôležitým posunom je konštrukcia a aplikácia modelu vypočítateľnej všeobecnej rovnováhy (tzv. CGE model), ktorá je z teoretického, matematického, programovacieho, dátového, aplikačného ako aj interpretačného hľadiska mimoriadne náročná. V zhode so svetovým trendom sa podarilo ako integrálnu súčasť používaného metodologického aparátu ústavu uplatňovať matematickú ekonómiu pri konštrukcii teoretického modelu tranzitívnej ekonomiky, ktorý bol empiricky verifikovaný pre SR.
Poslanie Ekonomického ústavu SAV, ako ho súčasnosti chápeme, spočíva v relatívne ucelenom, vnútorne previazanom národohospodársky orientovanom výskume, ktorý hľadá odpovede na otázky o stave, fungovaní a smerovaní slovenskej ekonomiky, o využívaní a kultivácií jej potenciálu, o hľadaní ciest a prostriedkov znižovania rizík a ohrození jej rozvoja pri završovaní transformácie v podmienkach globalizácie a integrácie. Usiluje pritom o účelné skĺbenie teoretického a empirického výskumu. Relevantné výsledky výskumu poskytuje decíznej sfére.
Výskumná činnosť je zameraná hlavne na nasledujúce problematiky:
1. výskum globalizačných, integračných a adaptačných procesov vo svetovej a osobitne v európskej ekonomike;
2. výskum procesov a politík ovplyvňujúcich sociálno-ekonomický rozvoj Slovenska a jeho regiónov;
3. skúmanie makroekonomickej politiky vo vzťahu k stabilite a hospodárskemu rastu v národnom a európskom kontexte;
4. výskum procesov a politík podporujúcich smerovanie k poznatkovej ekonomike;
5. výskum vzťahov medzi hospodárskou politikou štátu a rozvojom podnikového sektora;
6. skúmanie ekonomických procesov prostredníctvom matematickej ekonómie a ekonometrie.
EkÚSAV sa podieľa na realizácii doktorandského štúdia v programoch Economics (NHF EU), Európske štúdiá a politiky (FSEV UK) a Aplikovaná matematika (FMFI UK). Štúdium prebieha internou a externou formou.
Je členom európskej siete výskumných inštitútov ENEPRI European Network of Economic Policy Research Institutes.
Spolu s Prognostickým ústavom vydáva Ekonomický časopis, ktorý je dokumentovaný v Current Contents/Social and Behavioral Sciences.