Dňa 24.02.2020 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Automation and labor demand in European countries: A task-based approach to wage bill decomposition
Prezentáciu bude mať doc. Ing. Martin Lábaj PhD., vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Automation and labor demand in European countries: A task-based approach to wage bill decomposition
To understand the effects of automation and other types of technological changes on European labor demand, we use an empirical decomposition of observed changes in the total wage bill in the economy developed by Acemoglu and Restrepo (2019). The decomposition is derived from a task-based model that allows us to study the effects of different technologies on labor demand. At the center of this framework is the task content of production measuring the allocation of tasks to factors of production. Automation, by creating a displacement effect, shifts the task content of production against labor, while the introduction of new tasks in which labor has a comparative advantage improves it via the reinstatement effect. Overall effects are country- and time-specific and call for an empirical exploration. We apply the decomposition to 15 European countries with good data coverage in the EU KLEMS database.
Dňa 10.2.2020 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
- Riziká a neistota vývoja svetovej ekonomiky
- Zmeny prírodného prostredia a spoločnosť budúcnosti
Prezentáciu bude mať Prof. Ing. Juraj Sipko, PhD., MBA. riaditeľ Ekonomického ústavu SAV a Prof. Ing. Peter Staněk, CSc. samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Riziká a neistota vývoja svetovej ekonomiky (Prof. Ing. Juraj Sipko, PhD., MBA.)
V súčasnosti možno sledovať spomalenie hospodárskeho rastu vo svetovej ekonomike, ktoré sa prejavujú v neistote ďalšieho vývoja. Existuje celý rad rizík (krátkodobé a dlhodobé), ktoré môžu ešte viac skomplikovať už aj tak krehký rast svetovej ekonomiky. Medzi krátkodobé riziká patrí predovšetkým pokračujúca obchodná vojna medzi USA a Čínou. Do tejto skupiny rizík možno zaradiť tiež pripravované voľby v USA. Celý rad dlhodobých rizík súvisí predovšetkým s nepredvídateľnosťou vývoja klimatických zmien a ich vplyv na makroekonomickú a finančnú stabilitu, prehlbujúca sa polarizácia a nerovnosti, narastajúca akumulácia dlhu, zraniteľnosť finančného sektora, ale tiež možné dôsledky automatizácie/robotizácia, digitalizácie, 4. priemyselnej revolúcie a umelej inteligencie na trh práce, sociálnu stabilitu a konkurencieschopnosť.
Zmeny prírodného prostredia a spoločnosť budúcnosti (Prof. Ing. Peter Staněk, CSc.)
Diskusie o zmenách prírodného prostredia sa stávajú jedným z hlavných disku-tovaných problémov. Zároveň vytvára sa komplexný pohľad na zmeny planéty. To treba chápať ako pozitívny fenomén s tým, že väčšina ľudí si začína uvedomovať spä-tosť medzi dnešnou podobou civilizácie a vývojom prírodných podmienok na planéte. Sme veľmi často svedkami zjednodušených pohľadov na vývoj planéty a zmeny prí-rodného prostredia: jednoduchá rovnica človek – emisie – skleníkový efekt – nárast teploty vytvára zdanie v dvoch líniách. Po prvé, tvrdenie o antropocéne, kedy človek sa stáva rozhodujúcim fenoménom pri tvorbe prírodného prostredia na planéte a po druhé, tvrdenie, že zmenou emisií môžeme zastaviť procesy nárastu teploty a môžeme dosiahnuť návrat do pôvodného harmonického stavu. Ukazuje sa však, že tieto procesy sú prepojenejšie a zložitejšie a súčasná spoločnosť bude musieť reagovať na tieto zmeny podstatne komplexnejšie.
Dňa 16.12.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 9.00 hod. koná seminár na témy:
- Architektúra spoločnosti budúcnosti
- FINANCIE 5.0
- Migrácia ako spoločenský jav
Prezentáciu bude mať Prof. Ing. Peter Staněk, CSc., Ing. Vanda Vašková, PhD. a Ing. Adrián Ondrovič, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
FINANCIE 5.0 (Ing. Vanda Vašková, PhD.)
Prudký pokrok v oblasti technologických inovácií v posledných piatich rokoch predznamenal postupný posun do éry „5.0“. S nárokmi vzorovej japonskej koncepcie novej prosperujúcej humanocentrickej „super smart society“ korešponduje aj vývoj v sektore financií, ktorý sa stal lídrom v oblasti digitálnej transformácie. Vstup nových prelomových technológií a hráčov na finančný trh významne zvyšuje konkurenciu, konfrontuje zaužívané praktiky a zásadne mení charakter odvetvia. Zároveň však dochádza k vyššej angažovanosti pri dosahovaní širších spoločenských cieľov a deklarovaných ambícií. Posilnenie finančného rozvoja, inklúzie a efektívnosti by malo pozitívne ovplyvniť potenciálny rast a redukciu chudoby, obozretnosť si však vyžadujú možné riziká nielen pre klientov a investorov, ale aj pre finančnú stabilitu a integritu. S nárastom technologickej sofistikovanosti sa zvyšuje aj kyberkriminalita a stále aktuálnejšou sa stáva otázka systematického prístupu k zabezpečeniu kybernetickej bezpečnosti na všetkých úrovniach. Rýchlo napredujúci vývoj prináša nové trendy a narastá tlak väčšiu medzinárodnú spoluprácu vzhľadom na globálny charakter súvisiacich problémov.
Migrácia ako spoločenský jav (Ing. Adrián Ondrovič, PhD.)
Migrácia v živote slovenskej a svetovej spoločnosti hrala a hrá významnú úlohu s celým spektrom sociálnych, ekonomických, ekologických ale aj politických dopadov. Miera a povaha migrácie závisí nielen od individuálnych rozhodnutí, ale predovšetkým súvisí so spoločenskými rozhodnutiami, niekedy aj systémovej povahy, ktoré často individuálnym rozhodnutiam migrovať predchádzajú. Prezentácia poukazuje na široké spektrum dopadov migrácie, na jej využívanie ako nástroja na sledovanie rôznych cieľov, a na jej vysokú aktuálnosť v posledných rokoch.
Dňa 12.12.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Brexit: súvislosti a možné dopady na SR
Prezentáciu bude mať Ing. Boris Hošoff, PhD., vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Brexit: súvislosti a možné dopady na SR
Väčšina z doposiaľ uskutočnených štúdií zameraných na zhodnotenie vplyvu Brexitu na krajiny EÚ dospela k záveru, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie bude znamenať ekonomické straty pre obe strany, pričom na strane Veľkej Británie by mali byť väčšie. Z pohľadu exportu tovarov, Británia predstavuje pre Slovensko relatívne významného obchodného partnera. Výsledky doteraz uskutočnených analýz naznačujú, že vplyv Brexitu na ekonomický rast Slovenska by mal byť relatívne nízky. Z pohľadu krátkodobej migrácie Slovákov za prácou do zahraničia je vidieť za posledné roky klesajúci význam Veľkej Británie. Naopak, z pohľadu dlhodobej migrácie Slovákov do tejto krajiny ide skôr o rastúci trend, pričom sa výraznejšie zvyšuje podiel občanov Slovenska zamestnaných vo Veľkej Británii s vyšším ako stredoškolským vzdelaním. Otázny je vplyv Brexitu na trh práce v Slovenskej republike. Výsledky našej analýzy ukazujú, že na export do Veľkej Británie je priamo aj nepriamo na Slovensku naviazaných približne 62 tisíc pracovných miest, čo predstavuje približne 2,8 % celkovej zamestnanosti. Najviac pracovných miest generuje export do Veľkej Británie priamo aj nepriamo v službách, čo predstavuje 61% z celkového počtu naviazaných pracovných miest na export do tejto krajiny, pričom z priemyselných odvetví dominuje najmä automobilový, strojársky a elektrotechnický priemysel.
Dňa 09.12.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 9.00 hod. koná seminár na témy:
- 25 rokov verejných financií – cez cykly konsolidácií
- Vývojový trend v cenách ropy a zemného plynu
Prezentáciu bude mať Ing. Karol Frank, PhD., prof. Ing. Saleh Mothana Obadi, PhD. a Ing. Matej Korček, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
25 rokov verejných financií – cez cykly konsolidácií (Ing. Karol Frank, PhD.)
Fiškálna politika je, bola a bude rozhodujúcou politikou v rámci hospodárskej politiky a rozpočet verejnej správy predstavuje hlavný nástroj jej realizácie. Nastavenie výšky daňových sadzieb, daní, ciel ako aj sociálnych odvodov spolu s ostatnými poplatkami a platbami, ktoré sú príjmom rozpočtu vytvára rámec pre realizáciu priorít hospodárskej politiky a do veľkej miery určuje charakter štátu. Samotné výdavky a ich štruktúra sú už reálnym výkonom rozpočtovej politiky, často závislým od politickej reprezentácie, ktorá vládne. Boli to práve politické cykly a zmeny charakteru hospodárskej politiky, ktoré na Slovensku zásadným spôsobom formovali podobu fiškálnej politiky. Od vzniku SR bola fiškálna politika nepochybne jedným z hlavných faktorov, ktorý výrazne formoval podobu hospodárskej politiky a zásadným spôsobom vplýval na celkový výkon slovenskej ekonomiky. Najmä v prvých rokoch fungovania bola rozpočtová politika rozhodujúcim činiteľom, ktorý prispieval k nerovnováhe slovenskej ekonomiky. Neskôr bola fiškálna politika hlavným nástrojom reforiem. Vstupom do EÚ sa súčasťou fiškálnej politiky stali aj vzťahy s rozpočtom EÚ, ktorý je najčastejšie vnímaný cez financie, ktoré slúžia na vyrovnávanie regionálnych rozdielov a platby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Za ostatné štvrťstoročie môžeme pozorovať viaceré charakteristické vývojové etapy a realizované reformy, ktoré zásadným spôsobom určovali charakter fiškálnej politiky a s ňou aj smerovanie ekonomiky. Cieľom príspevku je predstaviť v koncentrovanej podobe vývoj fiškálnej poli¬tiky na Slovensku a jej premeny počas ostatných 25 rokov, so zameraním na kľúčové momenty, ktoré definovali jej charakter.
Vývojový trend v cenách ropy a zemného plynu (Ing. Saleh Mothana Obadi, PhD. a Ing. Matej Korček, PhD.)
V našom príspevku budeme analyzovať vývoj cien ropy a zemného plynu. Primárnymi hýbateľmi cien jednotlivých komodít boli fundamentálne odlišné faktory, čo viedlo k oslabeniu korelácie medzi týmito energonosičmi. V prípade ropy to boli geopolitické faktory. OPEC pokračoval v manažovaní ponukovej strany, dopyt bol ovplyvnený americko-čínskou obchodnou vojnou, a nepokoje vo Venezuele a na Blízkom východe zamedzili výraznejšiemu prepadu cien ropy napriek globálnym obavám zo spomalenia ekonomiky, ktoré oslabili cenu ropy medziročne o 14 %. Európske ceny plynu v ostatnom roku poklesli o 30 % v reakcii na prudký nárast ponuky, najmä LNG. Silná ponuková strana je predpokladom pre pokračovanie rozvoja obchodovania plynu na báze gas-on-gas. Ceny plynu boli historicky určované cenou ropy, keďže väčšina plynu do Európy pritekala na základe dlhodobých kontraktov, ktoré boli indexované na ropu. Európsky trh s plynom začal byť liberalizovaný minulom desaťročí avšak až v ostatných rokoch začala na európskych kontinentálnych trhoch rásť likvidita. Od roku 2016 je najlikvidnejšou burzou – holandská TTF. V príspevku sme využili jednoduchý regresný OLS model na empirické odhadnutie faktorov vplývajúcich na európsku cenu zemného plynu (TTF MA) v období 2016-2019.
Dňa 25.11.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
- Status na trhu práce: dilema vo vývoji trhu práce vo V4
- Slovenský trh práce - projekcia nesúladu ponuky a dopytu
Prezentáciu bude mať Ing. Martin Hudcovský, PhD., Ing. Ivan Lichner, PhD. a Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Status na trhu práce: dilema vo vývoji trhu práce vo V4 (Ing. Martin Hudcovský, PhD.)
Prezentácia na seminári sa bude zaoberať kvalitou rastu miery zamestnanosti s využitím empiricky odpozorovanej pravdepodobnosti tranzície medzi jednotlivými statusmi na trhu práce v krajinách V4. Zaoberá sa tromi rozdielnymi obdobiami v poslednej dekáde vývoja krajín V4, pričom charakteristiky jednotlivých období sa mierne líšia. Najväčší nárast v pravdepodobnosti tranzície medzi statusmi (najmä z nezamestnanosti do zamestnanosti) sa vyskytuje v ČR a v niektorých obdobiach aj Maďarsku, zatiaľ čo Slovensko zaostáva za ostatnými krajinami vo viacerých aspektoch. Zmeny v pravdepodobnosti tranzície sú však sledované aj za niektoré vybrané skupiny obyvateľov ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby bez pracovných skúseností (absolventi) či stupeň urbanizácie. Hlavným cieľom prezentácie je však načrtnutie problému tranzície nezamestnaných do neaktívnosti, ktorý vykazuje zásadné odchýlky v prípade SR v porovnaní so zostávajúcimi krajinami a ani intenzívne vyvracanie potenciálnych príčin tohto fenoménu zatiaľ neposkytuje uspokojivé vysvetlenie tohto javu.
Slovenský trh práce - projekcia nesúladu ponuky a dopytu (Ing. Ivan Lichner, PhD. a Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD.)
Vývoj na slovenskom trhu práce od roku 2012 predstavuje historicky unikátnu situáciu, pri ktorej dominuje niekoľko elementov. Medzi tieto nové špecifiká na slovenskom trhu práce patria nízka miera nezamestnanosti, nárast počtu zahraničných pracovníkov alebo výrazný pokles počtu dlhodobo nezamestnaných. V prezentácii sa zameriam na faktory determinujúce výrazný nárast dopytu po zahraničných pracovníkoch na Slovensku. Najvyšší podiel zahraničných pracovníkov na Slovensku pochádza z krajín Európskej únie (predovšetkým z Rumunska, Maďarska a Českej republiky. V prípade pracujúcich z tretích krajín, týchto najviac prišlo na Slovensko z Ukrajiny a Srbska. Za obdobie posledných troch rokov došlo k zdvojnásobeniu počtu zahraničných pracovníkov na Slovensku. Pričom väčšina tohto nárastu pripadlo na pracujúcich z Ukrajiny a Srbska, a to i napriek relatívne komplikovanému a zdĺhavému procesu získavania pracovného povolenia, ktorý však v priebehu posledných mesiacov zaznamenal mierne uvoľnenie. Na základe dosiahnutých modelových výsledkov projekcie budúceho vývoja, by v prípade pokračovania pozitívneho globálneho vývoja, slovenský trh práce mal znamenať nárast počtu pracovných miest o takmer 145 tis. do roku 2025. Čo predstavuje nárast o približne 20 tisíc nových pracovných miest ročne. Vzhľadom na súčasnú situáciu na slovenskom trhu práce spojenú s domácou pracovnou silou, by takýto nárast bol spojený s relatívne vysokými výdavkami na aktivity smerujúce k zlaďovaniu ponuky smerom k štruktúre dopytu, pričom by tento proces bol relatívne zdĺhavý. Pravdepodobnejšie sa i s ohľadom na vývoj posledných rokov javí scenár pokračovania nárastu počtu zahraničných pracovníkov. Potrebu hľadania pracovnej sily naznačuje aj vývoj z rokov 2014 – 2018, počas ktorých z dôvodu značného nárastu expanzného dopytu počet absolventov prichádzajúcich na trh práce nebol dostatočný na jeho pokrytie, čo sa prejavilo aj vo výraznejšom náraste počtu zahraničných pracujúcich a poklesom miery nezamestnanosti. Očakávaný vývoj v budúcnosti z dôvodu demografických zmien prinesie na trhu práce novú situáciu, v ktorej už prítok absolventov na trh práce nebude schopný pokryť ani potrebu objemu nahradzovacieho dopytu.
Dňa 18.11.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Extrémne talentovaní ľudia: vybrané problémy
Prezentáciu bude mať Ing. Daneš Brzica, PhD., vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Extrémne talentovaní ľudia: vybrané problémy
Cieľom prezentácie je ukázať, že je dôležité, aby krajiny získavali talentovaných vysoko produktívnych výskumných pracovníkov. Robíme to zameraním sa na výkonové charakteristiky najproduktívnejších výskumných pracovníkov na svete z rôznych výskumných oblastí a na porovnanie špecializovaných výskumných oblastí a multidisciplinárneho výskumu. Ukazujeme, že rozdelenie špičkových výskumných pracovníkov nie je rovnomerné, ale je výrazne skreslené smerom k najlepším. Zistili sme, že kvalitatívne aj kvantitatívne parametre predstavujú dôležitú črtu najproduktívnejších výskumných pracovníkov na svete. Výsledky naznačujú diferencované účinky na čiastkové vzorky. Hoci multidisciplinárny výskum je významným segmentom výskumu, ukazujeme, že špecializácia zohráva dôležitú úlohu. Uvádzame tiež niektoré kritické názory ohľadne dosahovania vynikajúcich výsledkov.
Dňa 11.11.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
- Sociálna sféra na Slovensku (jej vývoj i porovnanie s vybranými krajinami EÚ)
- 25 rokov slovenského VaV a inovácií
Prezentáciu bude mať Ing. Ján Košta, CSc. a Ing. Tomáš Jeck, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Sociálna sféra na Slovensku (jej vývoj i porovnanie s vybranými krajinami EÚ) (Ing. Ján Košta, CSc.)
Téma vychádza z príspevku do štúdie EÚ SAV „Štvrťstoročie samostatnej slovenskej ekonomiky“. Štruktúra prezentácie - analýza čiastkových oblastí: Súvislosti ekonomického a sociálneho vývoja; vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v sociálnych súvislostiach; vývoj miezd (minimálnej mzdy a pracujúcich chudobných); zmeny v štruktúre príjmov a výdavkov, zadlženosti a úspor domácností; výdavky na sociálnu ochranu – konvergencia s krajinami EÚ; chudoba a sociálne vylúčenie; sociálna situácia starších ľudí; vybrané pohľady na kvalitu života. V závere prezentácie osobitne uvediem hlavné trendy demografického vývoja, na ktoré by mala reagovať rodinná politika na Slovensku (súčasť výskumu v rámci projektu VEGA č. 2/0182/17).
25 rokov slovenského VaV a inovácií (Ing. Tomáš Jeck, PhD.)
Cieľom prezentácie je stručne oboznámiť: a) s vývojovými trendmi a b) kľúčovými momentami v oblasti VaV a inovačného rozvoja na Slovensku po roku 1993. Štvrťstoročie vývoja slovenského VaV a inovácií zaznamenalo pomerne veľké turbulencie. Dedičstvo centrálne plánovej ekonomiky, transformačná recesia spojená s úpadkom podnikového VaV, budovanie inštitúcií verejných politík VaV a inovácií „na zelenej lúke“ a marginalizácia verejného sektora VaV v hospodárskej politike boli charakteristickými znakmi prvej dekády existencie samostatnej slovenskej ekonomiky. Z hľadiska konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti podnikového sektora bola kľúčová liberalizačná etapa hospodárskej politiky začiatkom prvej dekády 21. storočia, ktorá vyústila do prílevu zahraničného kapitálu. Následná modernizácia a reštrukturalizácia podnikového sektora (najmä spracovateľského priemyslu) sa prejavila dovozom hotových technológií zo zahraničia, ale i zavádzaním procesných a netechnologických inovácií. V oveľa menšej miere sa prejavil vplyv príchodu zahraničných investorov na financovaní podnikového VaV. Z hľadiska fungovania verejného sektora VaV mal byť pozitívnym impulzom vstup Slovenska do EÚ. Pre všetkých aktérov predstavoval nové príležitosti vo financovaní VaV a zmeny v politikách podpory VaV a inovácií ako aj v inštitucionálnych a legislatívnych rámcoch. Slovenská ekonomika postupne stráca svoju konkurencieschopnosť založenú na nízkych cenách výrobných vstupov. Aj z tohto dôvodu sa inovatívnosť založená na domácom podnikovom a kvalitnom a dostupnom verejnom VaV nutne dostáva do epicentra hospodárskopolitického diskurzu a rozhodovania trhových aktérov. Slovenská ekonomika v prechode na intenzívnejšie využívanie kvalitatitívnych faktorov konkurencieschopnosti bude viac či menej čeliť globálnym výzvam v podobe oslabovania zásoby ľudského kapitálu (starnutie obyvateľstva a únik mozgov do zahraničia), nutnosti adaptácie na klimatické zmeny a nevyhnutných kumulatívnych zmien vyvolaných technologickým progresom (robotizácia, automatizácia a digitalizácia) ako aj neurčitosťou budúcich európskych integračných procesov.
Dňa 07.10.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Poznámka ku vzťahu medzi rovnováhou vo verejných financiách a hospodárskym rastom
Prezentáciu bude mať Ing. Ivan Okáli, DrSc., emeritný pracovník Ekonomického ústavu SAV
Poznámka ku vzťahu medzi rovnováhou vo verejných financiách a hospodárskym rastom
Záujem o tému vystúpenia vznikol pri sledovaní diskusie o dlhovej brzde (DB) ako o nástroji udržiavania rovnováhy vo VF. Zákon o DB stanovuje niekoľko úrovní pomeru vládneho dlhu (VD) k HDP v rozmedzí 50-60 % tohto pomeru. Po prekročení každej úrovne je vláda povinná vykonať v zákone určené reštriktívne opatrenia. Po prekročení 60% vláda podstúpi hlasovanie o dôvere. Diskusia k dlhovej brzde. Zástancovia a oponenti DB vychádzajú z diametrálne odlišného chápania vzťahu medzi VD a hospodárskym rastom. Obom názorom nechýbajú argumenty. Preto pohľad na uvedený vzťah a jeho vývoj v realite krajín EÚ.
Dňa 23.09.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Využitie gravitačného modelu pri analýze determinantov zahraničného obchodu
Prezentáciu bude mať Ing. Brian König, PhD., vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV
Využitie gravitačného modelu pri analýze determinantov zahraničného obchodu
Vo svete rýchleho rastu vplyvu globalizácie a vzájomnej spolupráce jednotlivých krajín sveta zohráva medzinárodný obchod dôležitú úlohu a to nie len na bilaterálnej úrovni, ale aj na multilaterálnej. Jeho analýza spolu s faktormi, ktoré ho priamo ovplyvňujú sú nevyhnutné pri skúmaní dopadov rôznych politík medzinárodného obchodu. Na analýzu zahraničného obchodu sa používa viacero nástrojov, avšak jedným z azda najčastejšie využívaných nástrojov je práve gravitačný model, ktorý umožňuje skúmať efekty rôznych faktorov na zahraničný obchod. Predmetom prezentácie bude stručný prehľad literatúry zaoberajúcej sa rôznymi metodologickými prístupmi ku gravitačným modelom a predbežné odhady vplyvu vybraných determinantov na zahraničný obchod.
Dňa 09.09.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Exit from Exchange Rate Regimes and Length of Economic Recovery: Propensity Score Matching Approach
Prepojenosť akciových trhov
Prezentáciu bude mať Ing. Mária Širaňová, MA., PhD. a doc. Ing. Štefan Lyócsa, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Exit from Exchange Rate Regimes and Length of Economic Recovery: Propensity Score Matching Approach (Ing. Mária Širaňová, MA., PhD.)
Analyzing the process of economic recovery should stand at the forefront of economic research, especially in light of depressed economic growth in Japan and probability of prolonged stagnation-like scenario projected for the Euro Area. Intriguingly, many empirical papers investigate causes and consequences of economic downturns, yet only handful of them concern themselves with factors determining the length and amplitude of economic recovery. The same holds for discussion on the role of exchange rate regime in determining standard macroeconomic variables (see discussion in Cushman and De Vita, 2017), which is rather overcompassing; however, only a limited set of theoretical or empirical papers focuses on e ects of regime switch as one of the potential factors leading to a more speedy recovery when occuring during the phases of economic slowdown or deep recession.
Prepojenosť akciových trhov (doc. Ing. Štefan Lyócsa, PhD.)
Zvýšenie cezhraničného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb vedie k rastu previazanosti ekonomík, finančných systémov a neraz aj akciových trhov. V prvej časti prezentácie sa budem venovať makro- a mikro-ekonomickým súvislostiam prepojenosti akciových trhov a diskusii o tzv. efekte nákazy akciových trhov. V druhej časti stručne zhrniem výsledky svojich štúdií ktoré prispeli k novým poznatkom v oblasti efektu nákazy a integrácii akciových trhov. V tretej časti sa budem venovať novým výsledkom súvisiacich so skúmaním prepojenosti akciových titulov finančných inštitúcií v Európe. Tieto výsledky sme získali v rámci projektu APVV-18-0335 riešeného na Ekonomickom ústave SAV.
Dňa 24.06.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Atraktivita krajiny a veľkých miest z hľadiska mobility talentov
Úvodnú prezentáciu bude mať Ing. Daneš Brzica, PhD., samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV a Ing. Mária Kačírková, výskumná pracovníčka.
Atraktivita krajiny a veľkých miest z hľadiska mobility talentov
Prezentácia sa zaoberá problematikou mobility talentovaných pracovníkov (talentov) v Slovenskej republike. Pozornosť venujeme nielen kvalitatívnym hľadiskám mobility, ale tiež analyzujeme jej kvantitatívne aspekty. Na rozdiel od minulosti sa ukazuje, že obojstranná mobilita môže mať dôležitý význam pre všetky zúčastnené krajiny. Charakter práce a poznania ako aj forma súčasnej globálnej ekonomiky si vyžadujú istú mieru mobility, čo napomáha procesom učenia sa jednotlivých aktérov. Prílev talentov pre krajiny, mestá, univerzity, výskumné centrá a firmy je vysoko efektívny, ale straty z dlhodobého odlevu sú oveľa väčšie ako v prípade mobility bežných pracovníkov alebo študentov. Na základe analýzy vlastných prieskumov ako aj štatistických dát môžeme konštatovať, že postavenie Slovenskej republiky je v tomto smere neuspokojivé a pre zlepšenie situácie je potrebné zmeniť koncepciu prístupu.
Dňa 10.06.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Economic growth and convergence during the transition to production using automation capital
Prezentáciu bude mať doc. Ing. Daniel Dujava, PhD. a doc. Ing. Martin Lábaj, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Economic growth and convergence during the transition to production using automation capital
This paper examines the implications of automation capital in a Solow growth model with two types of labour. We study the transition from standard production to production using automation capital which substitutes low-skilled workers. We assume that despite advances in technology, AI and machine learning, certain tasks can be performed only by high-skilled labour and are not automatable. We show that under these assumptions, automation capital does not generate endogenous growth without technological progress. However, assuming presence of technological progress augmenting both effective number of workers and effective number of industrial robots, automation increases rate of long-run growth. We analyse a situation in which some countries do not use robots at all, and other group of countries starts the transition to the economy where industrial robots replace low-skilled labour. We show that this has potential non-linear effects on σ-convergence and that the model is consistent with temporary divergence of incomes per capita. We derive a set of estimable equations that allows us to test the hypotheses in a Mankiw-Romer-Weil framework.
Dňa 27.05.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Projekcia dôchodkového systému Slovenska do roku 2200
Koľko migrantov k nám príde kvôli zastropovaniu veku odchodu do dôchodku?
Prezentáciu bude mať Ing. Filip Ostrihoň, PhD., Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD. a Mgr. Miroslav Štefánik, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Projekcia dôchodkového systému Slovenska do roku 2200 (Ing. Filip Ostrihoň, PhD.)
V rámci prezentácie budú v prvej časti zhrnuté teoretické východiská pre modelovanie dlhodobého vývoja Slovenskej ekonomiky prostredníctvom makroekonomického modelu. Následne budú popísané predpoklady a vstupy pre generovanie ročných projekcií pre obdobie 2003-2200. Uvedené projekcie majú slúžiť pre porovnanie variantného vývoja Slovenska na základe rôznych dôchodkových politík využitím prístupu scenárov. Časový horizont bol zvolený zámerne čo najdlhší, aby bolo možné zohľadniť aj krátkodobo potenciálne nezachytiteľné dopady skúmaných politík. S ohľadom na časový horizont by preto projekcie nemali byť chápané ako prognózy budúceho vývoja Slovenska, ale ako ilustratívny potenciálny vývoj za podmienky splnenia apriórnych predpokladov. Modelový prístup ale na druhej strane umožňuje presne izolovať zásahy do skúmanej ekonomiky pri zachovaní inak nezmenených podmienok a teda porovnateľnosť jednotlivých projektovaných scenárov. V poslednej časti sú prezentované časové rady vybraných makroekonomických ukazovateľov Slovenska pre jednotlivé scenáre, v rámci ktorých sú preskúmané demografické efekty a starnutie populácie, variantné prístupy k veku odchodu do dôchodku, rozdielne pravidlá fungovania súčasného viacpilierového dôchodkového systému, ako aj kontrafaktuálna situácia, kedy by druhý dôchodkový pilier vôbec nevznikol.
Koľko migrantov k nám príde kvôli zastropovaniu veku odchodu do dôchodku? (Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD., Mgr. Miroslav Štefánik, PhD.)
Mikrosimulačný model VZAM_microsim bol vyvinutý na Ekonomickom ústave SAV za účelom modelovania vývoja ponukovej strany slovenského trhu práce. V detailnej štruktúre simuluje demografické procesy, rozhodovanie sa o nadobúdaní vzdelania, ekonomickom statuse, či spájanie potenciálnych zamestnancov s existujúcimi pracovnými miestami. Štruktúra modelu a precizovanie jeho detailnosti a spoľahlivosti predikcii sú predmetom ďalšieho vývoja v rámci prebiehajúceho projektu APVV-17-0329.
VZAM_microsim prognózuje vývoj domácich zdrojov ponuky práce (prítok absolventov škôl, ako aj počty disponibilných nezamestnaných) a zároveň kvantifikuje dopyt po práci vyplývajúci z nahrádzania pracovníkov na existujúcich pracovných pozíciách – nahradzovací dopyt. Vďaka tomu je využiteľný na kvantifikáciu a prognózovanie potreby zahraničných pracovníkov. Porovnaním variantných scenárov legislatívneho veku odchodu do dôchodku vieme kvantifikovať a prognózovať dopad nedávno schváleného zastropovania veku odchodu do dôchodku na: i) nahradzovací dopyt po práci; ii) následne aj zvýšenie potreby pracovnej sily, ktorú nebude možné pokryť z domácich zdrojov.
Dňa 13.05.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Ekonomické nástroje znižovania emisií CO2 - prípad HBP
Prezentáciu bude mať RNDr. Viliam Pálenik, PhD., h.doc. vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Ekonomické nástroje znižovania emisií CO2 - prípad HBP
V rámci prezentácie budú predstavené základné teoretické prístupy ku klimatickým zmenám v kontexte mitigačných prístupov. Predstavené budú hlavné aplikované a diskutované mitigačné nástroje Európskej únie. Pozornosť bude zameraná na zastavenie dotácií na spaľovanie uhliu ako nástroja politiky EÚ na zníženie emisií CO2. Ako prípadová štúdia bude prednesený prípad Hnedouhoľných baní Prievidza v kontexte pokračovania všeobecného hospodárskeho záujmu a akčného plánu transformácie regiónu Horná Nitra.
Dňa 29.04.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Funkčná a priemyselná špecializácia a pridaná hodnota
Prezentáciu bude mať Ing. Jaroslav Vokoun vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Funkčná a priemyselná špecializácia a pridaná hodnota
Transformácia väčšiny veľkých podnikov na Slovensku sa zavŕšila ich prevzatím zahraničnými investormi. Súbežne prichádzali nové zahraničné investície. Podniky na Slovensku sú konkurencieschopné vďaka dovezeným vyspelým technológiám a nízkym nákladom práce. Z toho vyplýva nerovnováha vysokého podielu kapitálu a nízkeho podielu práce na tvorbe pridanej hodnoty. Podniky so zahraničnými vlastníkmi sú v postavení dcérskych spoločností a participujú v určitej fáze výroby, často ako dodávatelia medziproduktov alebo v montážnej etape v rámci nadnárodnej spoločnosti (offshoring produkčných aktivít). Tieto podniky sa významne podieľajú na exporte, čo potvrdzuje konkurencieschopnosť produkcie a služieb. Avšak podniky na Slovensku, ako súčasti globálnych hodnotových reťazcoch, majú nižší podiel na vytvorenej pridanej hodnote v porovnaní s podnikmi z hospodársky vyspelých krajín. Podniky na Slovensku majú v hodnotovom reťazci vysoký podiel vo fáze produkcie a nízky podiel na predprodukčnej fáze (manažment, výskum a vývoj) a v poprodukčnej fáze (logistika, podporné služby). Nižší podiel Slovenska na pridanej hodnote je dôsledkom toho, že predprodukčná a poprodukčná fáza sa uskutočňujú vo väčšej miere v zahraničí a tie sú spojené s vysokou pridanou hodnotou. Pohľad cez funkčnú špecializáciu objasňuje, prečo Slovensko nezískava vyššie efekty z priemyselnej špecializácie a ukazuje cestu pre kvalitu hospodárskeho rastu v budúcnosti.
Dňa 08.04.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Možnosti prechodu Slovenska z reštriktívneho na rozvojový ekonomický model
Prezentáciu bude mať Ing. Ivan Klinec vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Možnosti prechodu Slovenska z reštriktívneho na rozvojový ekonomický model
Rozvojový ekonomický model je v súčasnej dobe spájaný najmä s krajinami Ázie, kým reštriktívny ekonomický model je spájaný s transformujúcimi sa krajinami strednej a východnej Európy. Výsledky ekonomických reforiem v krajinách Ázie v porovnaní s krajinami Európy sú nepochybne lepšie. Rastie konkurencieschopnosť ekonomík ako i životná úroveň obyvateľstva, rastie a bohatne stredná trieda. V podmienkách globalizácie je nepochybne úspešnejší ázijský rozvojový ekonomický model, ktorý zahŕňa orientáciu na budúcnosť, realizáciu dlhodobých rozvojových stratégií, rovojové politiky, budovanie adekvátnej infraštruktúry, podporu rastu strednej triedy obyvateľstva a podporu vedy, výskumu, vzdelávania a technológií. Konceptuálnym východiskom ekonomických reforiem v Európe je Washingtonský konsenzus. Konceptuálnym východískom reforiem najmä v Číne je Pekingský konsenzus. Slovensko, ak chce dosiahnuť vyššiu výkonnosť a vyššiu konkurencieschopnosť ekonomiky vrátane vyššej životnej úrovne obyvateľstva, by malo začať uvažovať o prechode z reštriktívneho na rozvojový ekonomický model. Inšpirovať sa môže nepochybne v úspešnejších krajinách Ázie. Formulácia rozvojových politík pre Slovensko môže zahrnúť podnety z ekonomických reforiem v krajinách Ázie. Pre Slovensko je dôležité sformulovať, čo je ekonomický rozvojový model, prečo by Slovensko malo prejsť na takýto model a aké poltiky by malo následne realizovať.
Dňa 11.03.2019 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Súčasnosť a budúcnosť kryptomien
Rast v prospech chudobných a nerovnosti v EÚ
Prezentáciu bude mať Prof. Ing. Juraj Sipko, PhD., MBA. a Ing. Tomáš Domonkos, PhD.
Súčasnosť a budúcnosť kryptomien (Prof. Ing. Juraj Sipko, PhD., MBA.)
Porovnanie vývoja funkcii peňazí v medzinárodných menových systémoch. Charakteristika blockchain-u a jeho úloha pri zabezpečení vzájomného vyrovnávania pohľadávok a záväzkov medzi jednotlivými účastníkmi operácií s kryptomenami (digitálnymi menami). Vznik kryptomien ako dôsledok procesu digitalizácie Vývoj a charakteristika jednotlivých druhov digitálnych mien, ich výhody a nevýhody. Kryptomeny ako finančné aktíva ich súčasná kapitalizácia, obchodovanie a vplyv na netransparentné finančné operácie. Existujúca a pripravovaná regulácia a nestabilita digitálnych mien. Očakávaný vplyv kryptomien na menovú politiku centrálnych bánk. Perspektívy vývoja digitálnych mien a ich vplyv na medzinárodnú finančnú stabilitu.
Rast v prospech chudobných a nerovnosti v EÚ (Ing. Tomáš Domonkos, PhD.)
Rast v prospech chudobných sa stal v súčasnosti pomerne často diskutovanou témou v ekonomickom výskume. Je to pravdepodobne dôsledok celosvetovej snahy znižovania chudoby. Dôkazom toho je aj nemalý záujem medzinárodných finančných a expertných inštitúcií o túto tému (napr., OECD 2015). Európska komisia (2010) vo svojej stratégii Europa2020 v rámci piliera Inkluzívneho rastu zdôrazňuje ciele týkajúce sa zníženia chudoby a zvýšenia miery zamestnanosti. Ďalej zdôrazňuje, že je dôležité aby sa všetci mohli podieľať na výhodách plynúcich z ekonomického rastu a zamestnanosti, a aby chudobná časť populácie, ako aj obyvateľstvo žijúce v sociálnom vylúčení mali priestor na dôstojný život a možnosť stať sa integrálnou súčasťou spoločnosti. Znižovanie chudoby ako jeden z kľúčových cieľov hospodárskej politiky si žiadalo rozšírenie pohľadu na problematiku ekonomického rastu o otázku, kto má výhody zo samotného rastu. Detailný pohľad na hospodársky rast cez jeho vplyv na rôzne socioekonomické skupiny je nevyhnutný za účelom identifikácie vplyvu rôznych rastových trajektórií na chudobu (Lopez, 2011).
Vplyv ekonomického rastu na chudobu je úzko prepojený aj s nerovnosťami. Ravallion (2007) vo svojom výskume prišiel k záverom, že v krajinách, kde je vysoká miera nerovností má ekonomický rast slabší vplyv na znižovanie chudoby ako v krajinách s nízkou mierou nerovností. Toto podporuje argumentáciu Lopeza (2011) o význame distribučného efektu politických reforiem a determinantov chudoby pri skúmaní problematiky rastu v prospech chudobných. V kontexte nepriaznivého vývoja nerovnosti v Európskej únii (ďalej EÚ), ktoré vykazovali od osemdesiatych rokov minulého storočia postupne čoraz intenzívnejší rastúci vývoj (Frederiksen, 2012), považujeme za dôležité v týchto krajinách preskúmať vzťah medzi ekonomickým rastom, nerovnosťami a chudobou.
V tejto práci budeme analyzovať rast v prospech chudobnej časti obyvateľstva v štátoch EÚ. Podrobnejšie sa pozrieme na vývoj v niektorých krajinách, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004.1 Otázka, ktorú si kladieme, je či hospodársky rast v EÚ v rokoch 2004 až 2016 bol prospešný pre chudobných, a ak áno tak v akej miere? Ďalej sa pozrieme na to, aký mal vplyv hospodársky rast na vývoj nerovností. Efekty ekonomického rastu na chudobu sa dajú rozložiť na rastový a na distribučný. Distribučný efekt je výsledkom zmien v rozdelení príjmov a ak tieto zmeny ovplyvnia situáciu chudobných, tak to môže viesť k rastu chudoby. Zaujíma nás preto, aký je vzťah medzi nerovnosťou a ekonomickým rastom. Do modelu sme zahrnuli aj ďalšie premenné, ako napr. vymožiteľnosť práva, veľkosť finančného sektora alebo otvorenosť ekonomiky. Tieto výsledky môžu objasniť, ktoré zo skúmaných faktorov majú potenciál znižovať nerovnosti. Podobné výskumy sa realizovali zväčša pre rozvojové alebo tranzitívne krajiny, avšak EÚ a jej krajiny sú menej často analyzované. Táto práca má ambíciu prispieť do tejto oblasti výskumu.
Výsledky výskumu naznačujú, že vysoká miera ekonomického rastu v predkrízovom období neznamená v každom prípade relatívny alebo absolútny rast v prospech chudobných. Priaznivé výsledky mali Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Rakúsko a Španielsko. Česká Republika, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Litva, Lotyšsko a Estónsko vykazovali najmä chudobu znižujúci rast v prospech chudobných, ktorý je ten najslabší predpoklad. Ekonometrická analýza ukázala negatívny vzťah medzi ekonomickým rastom a nerovnosťou podobne ako dlhodobá nezamestnanosť alebo čiastočne aj veľkosť finančného sektora. Naopak, zlepšenie vymožiteľnosti práva a zvýšenie podielu vysokoškolský vzdelaných na celkovej populácii by mali znižovať nerovnosť.
Dňa 17.12.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Entropia globálneho otepľovania
Národné transférové účty Slovenska
Prezentáciu bude mať Ing. Adrián Ondrovič, PhD. a Ing. Tomáš Domonkos, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Entropia globálneho otepľovania (Ing. Adrián Ondrovič, PhD.)
Klimatické zmeny sú na globálnej politickej agende už viac ako tri desaťročia. Teória globálneho otepľovania, ktoré má byť následkom rastúcej koncentrácie CO2 a ďalších skleníkových plynov v atmosfére z dôvodu spaľovania fosílnych palív, má svojich zástancov ale aj odporcov. Otepľovanie je ale faktom, ktorý nemožno racionálne poprieť. Odborná a verejná diskusia je veľmi často zúžená len na otázku emisií skleníkových plynov, ale na príčiny globálneho otepľovania sa môžeme pozerať aj inak – fyzikálnou veličinou, ktorú nazývame entropia. A s ňou prichádzajú ďalšie otázky o spôsobe života súčasnej globálnej spoločnosti a jej budúcnosti.
Národné transférové účty Slovenska (Ing. Tomáš Domonkos, PhD.)
Starnutie populácie SR je často diskutovaná téma v posledných dvoch dekádach. Demografické prognózy Európskych a národných štatistických autorít poukazujú na výrazné zvýšenie podielu populácie v dôchodkovom veku na celkovej populácii SR. Tento vývoj sa javí ako neodvrátiteľný a preto je potrebné starnutiu populácie a jej ekonomickým efektom venovať patričnú pozornosť. Prezentované budú národné transferové účty SR, ktorých výsledok je odhad deficit celoživotného cyklu reprezentatívneho agenta. Výskumná otázka, ktorú skúmame je: pri akých podmienkach by bolo možné zachovať rovnakú úroveň spotreby pri zmene demografickej štruktúry populácie.
Dňa 10.12.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Návrh a východiská rozpočtu EÚ na roky 2021-2027
Ekologické inovácie na Slovensku: stav, vývoj a politiky
Prezentáciu bude mať Ing. Karol Frank, PhD. a Ing. Tomáš Jeck, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Návrh a východiská rozpočtu EÚ na roky 2021-2027 (Ing. Karol Frank, PhD.)
Biela kniha o budúcnosti Európy vydaná Komisiou 1. marca 2017 stanovila niekoľko možných scenárov budúcnosti Európy. V Diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 bola pozornosť venovaná tomu, čo by mohli jednotlivé scenáre znamenať pre rozpočet Únie. Európa, ktorej činnosť sa obmedzí len na jednotný trh, nepotrebuje rozsiahle programy financovania. Európa, ktorá sa rozhodne robiť spoločne viac, potrebuje zdroje, ktoré budú tejto širšej ambícii zodpovedať. Bez ohľadu na to, ktorú cestu si vyberie, budúca 27-členná Únia potrebuje spoľahlivý a do budúcnosti orientovaný rozpočet, ktorý jej umožní efektívne dosahovať stanovené priority. Seminár bude preto zameraný na vývoj, aktuálny návrh rozpočtu, jeho možnú reformu a a podobu ako aj širšie súvislosti s prioritami Únie na roky 2021-2017.
Ekologické inovácie na Slovensku: stav, vývoj a politiky (Ing. Tomáš Jeck, PhD.)
Udržateľnosť životného prostredia, odstraňovanie a predchádzanie negatívnym vplyvom ekonomických činností na jeho jednotlivé zložky sa stáva nevyhnutnou súčasťou každej hospodárskej politiky ako aj faktorom, ktorý dlhodobo významne ovplyvňuje konkurencieschopnosť jednotlivých ekonomík. Obavy o stav životného prostredia sa premietajú aj do obsahového zamerania vedecko-technických a inovačných politík, v ktorých ekologické inovácie nadobúdajú čoraz dôležitejšie postavenie. Cieľom prezentácie je idenfitikovať kľúčové aspekty postavenia ekologických inovácií v rámci ekonomického a hospodársko-politického systému na Slovensku. Ambíciou prezentácie nie je poskytnúť vyčerpávajúci obraz, ale identifikovať a priblížiť kľúčové súvislosti, rámce a aktérov ekologických inovácií v EÚ a na Slovensku.
Dňa 19.11.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce – národohospodárske súvislosti a spoločenský diskurz
Prezentáciu bude mať RNDr. Viliam Pálenik, PhD., h.doc. vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce – národohospodárske súvislosti a spoločenský diskurz
Dostavba 3, a 4, bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach je sprevádzaná je na Slovensku v ostaných dvoch dekádach najväčšou investíciou. Sprevádza ju spoločenský diskurz zameraný hlavne na jej budúcu bezpečnosť a ekonomickú návratnosť. Analyzovaný je vplyv predlžovania dostavby a zvyšovania ceny dostavby na zadĺženie Slovenských elektrární, ručenie dlhu, úrokové náklady, rizikovú prémiu a návratnosť investície do dostavby. Diskutované sú aj alternatívy riešení spočívajúce v zmenách cien elektriny, posilnení vlastného imania a uplatnenia ručenia úverov.
Dňa 12.11.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému:
Atraktivita krajiny a veľkých miest z hľadiska mobility talentov
Prezentáciu bude mať Ing. Daneš Brzica, PhD. a Ing. Mária Kačírková vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Atraktivita krajiny a veľkých miest z hľadiska mobility talentov
Prezentácia sa zaoberá problematikou mobility talentovaných pracovníkov (talentov) v Slovenskej republike. Pozornosť venujeme nielen kvalitatívnym hľadiskám mobility, ale tiež analyzujeme jej kvantitatívne aspekty. Na rozdiel od minulosti sa ukazuje, že obojstranná mobilita môže mať dôležitý význam pre všetky zúčastnené krajiny. Charakter práce a poznania ako aj forma súčasnej globálnej ekonomiky si vyžadujú istú mieru mobility, čo napomáha procesom učenia sa jednotlivých aktérov. Prílev talentov pre krajiny, mestá, univerzity, výskumné centrá a firmy je vysoko efektívny, ale straty z dlhodobého odlevu sú oveľa väčšie ako v prípade mobility bežných pracovníkov alebo študentov. Na základe analýzy vlastných prieskumov ako aj štatistických dát môžeme konštatovať, že postavenie Slovenskej republiky je v tomto smere neuspokojivé a pre zlepšenie situácie je potrebné zmeniť koncepciu prístupu.
Dňa 29.10.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Fintech a transformácia finančného sektora
Modelovanie ponuky práce s dôrazom na starnutie a odchod do dôchodku na základe databázy EU-SILC
Prezentáciu bude mať Ing. Vanda Vašková, PhD. a Ing. Filip Ostrihoň, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Fintech a transformácia finančného sektora (Ing. Vanda Vašková, PhD.)
Termín FinTech (finančné technológie, resp. firmy finančných technológií) sa vzťahuje na technológiami umožnené finančné riešenia a má svoju históriu. Rok 2008 predznamenal novú éru definovanú už nie dodávanými finančnými službami, ale tými, ktorí ich poskytujú, pričom tejto evolučnej vlne dominujú start-upy. Aplikácie DLT technológie, inovatívne platby, robotizované poradenstvo, veľké dáta, , inovatívne riešenia identifikácie, či crowdfundingové platformy majú potenciál zásadným spôsobom transformovať finančný sektor. Nové technológie automatizujú širokú škálu finančných aktivít a môžu poskytovať nové a nákladovo efektívnejšie produkty, pričom niektoré rýchlo rastúce segmenty FinTech (napr. P2P lending) môžu vyplniť medzery financovania v reálnej ekonomike a stať sa zdrojom diverzifikácie od nadmerného spoliehania sa na bankové úvery.
Cielenú pozornosť si tento fenomén získal až v roku 2014, odkedy je vnímaný ako veľké a dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie s významným ekonomickým i sociálnym potenciálom podporiť inkluzívny a udržateľný rast. Avšak z hľadiska potreby vyvažovania potenciálnych benefitov a možných rizík predstavuje vážnu výzvu tak pre regulátorov ako i účastníkov trhu, a to najmä v kontexte identifikovanej súvislosti regulačne nezvládnutých finančných inovácií s minulou globálnou finančnou krízou. Príspevok má za cieľ priblížiť tento technologický posun a jeho potenciálny transformačný vplyv na finančný trh a jeho inštitúcie v nadväznosti na reakcie európskych orgánov na dynamiku vývoja FinTech, prijaté strategické postupy/plány i aktuálne právne úpravy zásadného významu, ako sú PSD2, NIS či GDPR. .
Modelovanie ponuky práce s dôrazom na starnutie a odchod do dôchodku na základe databázy EU-SILC (Ing. Filip Ostrihoň, PhD.)
V rámci prezentácie budú v prvej časti opísané teoretické východiská a predpoklady pre zostrojenie funkcií individuálnej ponuky po práci, individuálnej mzdy a dopytu po práci. Uvedené funkcie sú ďalej empiricky preskúmané v 29 krajinách Európy s využitím databázy EU-SILC, ktorá poskytuje panelové dáta o 540 858 jednotlivcoch počas obdobia 2004-2014.
V nasledujúcej časti je popísaná metodika odhadu uvedených funkcií, ktorá je založená na viackrokovom estimátore, využívajúc výsledky odhadov na predchádzajúcich krokoch. Keďže v prípade uvedených funkcií sa neraz uvažuje s bivalentnou závislou premennou, boli použité metódy pre odhad heteroskedastického probit modelu a lineárneho modelu s náhodnými efektmi. Keďže pri odhade sa využívajú vysvetľujúce premenné, ktoré sú generované v rámci predchádzajúcich krokov je dodatočná pozornosť venovaná úprave štandardných odchýlok pre skreslenie, ktoré takto môže vzniknúť.
V poslednej časti sú prezentované výsledky odhadov spolu s prepočítanými efektmi preskúmaných indikátorov na 5-ročné kohorty podľa veku. Uvedený prístup tak ponúka predstavu o tom ako sa mení správanie jednotlivcov s posunom medzi vekovými kohortami. Výsledky naznačujú, že participácia na trhu práce a teda individuálna ponuka práce žien aj mužov v priemere s vekom klesá, kým zvýšenie efektívneho veku odchodu do dôchodku v priemere zvyšuje participáciu žien.
Dňa 08.10.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Priestorová dimenzia únikov kapitálu
Potreba zmien v rodinnej politike
Prezentáciu bude mať Ing. Mária Širaňová, MA., PhD. a Ing. Ján Košta, CSc. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Priestorová dimenzia únikov kapitálu (Ing. Mária Širaňová, MA., PhD.)
Issue of illicit capital flows has been at the forefront of scientific research predominantly in the context of developing countries. Yet, the literature for developed countries remains scarce and the analysis of network properties of such flows is currently absent. In this paper we use the Net errors and omissions as a standard measure of the illicit capital flows for selected European states during the 2006-2017 period in order to create a network of illicit capital flows by rolling window Granger causality. In the second stage we investigate factors determining creation of links among pairs of countries in the illicit capital flow network by Cragg’s two-stage tobit model. Usual suspects include determinants taken from the newly developed financial gravity models and literature on capital flight. Our results tentatively suggest that the creation of links is conducive to long-term interest rate differential in the first stage, as standard theory postulates, while frequency of links occurrence is determined by strength of trade linkages, exposure towards FDI flows and differences in economic development associated with overall institutional quality (pull factor).
Potreba zmien v rodinnej politike (Ing. Ján Košta, CSc.)
Téma prezentácie a prezentované poznatky vychádzajú z priebežného riešenia projektu VEGA č. 2/0182/17 „Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti na pozadí očakávaných demografických a štruktúrnych zmien v SR“.
V prvej časti prezentácie sa zameriam na štyri hlavné výzvy pre zmenu rodinnej politiky, ktoré vyplývajú z demografického vývoja (osobitne sa zameriam na starnutie obyvateľstva „zdola“; doteraz sa hlavná pozornosť v ekonomickom výskume venovala predovšetkým starnutiu „zhora“ a jej dôsledkom, t. j. na zmeny financovania dôchodkového systému a financovania zdravotníctva). Ide o nasledovné štyri výzvy (faktory), ktoré by mali byť východiskom pre zmenu v rodinnej politike: vývoj úhrnnej plodnosti, odlev obyvateľstva (pracovných síl) zo Slovenska do zahraničia, nerovnováha v indikátoroch pôrodnosti, resp. vývoja počtu obyvateľstva medzi väčšinou a rómskou menšinou a princípu „pracovať sa oplatí“ (making work pay), ako podmienky „sine qua non“ pre zmeny v rodinnej politike, ak má byť rodinná politika efektívna.
V druhej časti prezentácie sa zameriam na makroekonomické indikátory rodinnej politiky (hlavné skupiny rodinných dávok) za Slovensko a ich porovnanie s (vybranými) krajinami EÚ a na námety na zmeny v rodinnej politike (tie budú konečné až na konci riešenia projektu VEGA).
Dňa 17.09.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy:
Robotizácia a globálne hodnotové reťazce spracovateľského priemyslu
Výzvy stratégie rozvoja determinované stratégiou OSN
Prezentáciu bude mať doc. Ing. Martin Lábaj, PhD. a Ing. Jaroslav Vokoun vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Robotizácia a globálne hodnotové reťazce spracovateľského priemyslu (doc. Ing. Martin Lábaj, PhD.)
V prezentácii sa budeme venovať rozpracovanému výskumu o efektoch používania priemyselných robotov na organizáciu produkcie spracovateľského priemyslu v rámci globálnych hodnotových reťazcov. Okrem iného nadväzujeme na nedávno publikovanú štúdiu OECD (DeBacker et. al., 2018), v ktorej bol preukázaný štatisticky významný efekt robotizácie na mieru offshoringu a participáciu v globálnych hodnotových reťazcov pre vyspelé krajiny v rokoch 2010 – 2014. V rámci prezentácie bude diskutovaná jedinečná databáza o zásobe robotov vo svetovej ekonomike, ktorú spravuje Medzinárodná federácia pre robotiku (IFR), rôzne spôsoby merania participácie krajín (odvetví) v globálnych hodnotových reťazcoch, a ekonometrický model efektov robotizácie na globálne hodnotové reťazce.
Výzvy stratégie rozvoja determinované stratégiou OSN (Ing. Jaroslav Vokoun)
Tvorba, prijímanie a implementácia stratégie rozvoja je potenciálom pre zlepšovanie kvality života a pre posilnenie konkurencieschopnosti. Na Slovensku boli vypracované súhrnné a čiastkové stratégie, ktoré reagujú na stav spoločnosti a vymedzujú cesty pre želaný vývoj. Slabým miestom je však ich implementácia. Zmena klímy, problémy spojené s chudobou, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti a neudržateľnosť prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby vyžadujú patričné reakcie. Na pôde OSN bolo v roku 2015 prijatých 17 cieľov udržateľného rozvoja stratégie pomenovanej Agenda 2030. Na základe tohto medzinárodného záväzku sa pre Slovensko vytvára ďalšia príležitosť pre zmysluplné riešenia problémových oblastí rozvoja. Stratégia sa zameria na 6 hlavných výziev: Vzdelanie pre dôstojný život, Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike, Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia, Udržateľné sídla, regióny a krajina, Právny štát, demokracia a bezpečnosť, a Dobré zdravie.
Dňa 10.09.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Modelovanie neistoty na finančných trhoch: Asymetrický efekt a nový odhad volatility.
Prezentáciu bude mať doc. Ing. Štefan Lyócsa, PhD. vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Modelovanie neistoty na finančných trhoch: Asymetrický efekt a nový odhad volatility
V prvej časti prezentácie sa budem venovať vymedzeniu pojmu volatilita, jej významu a vlastnostiam na vybraných finančných trhoch s ropou, zlatom, menou a akciami. Ide najmä o rozdelenie výnosov, zotrvačnosť volatility a o asymetrickom efekte volatility. Následne sa budem venovať niektorým výzvam pri modelovaní volatility, ako je voľba spôsobu odhadu volatility a modelu, ktorý sa použije pri vysvetľovaní volatility.
V druhej, technickejšej časti sa budem venovať aktuálnemu výskumu, kde navrhujeme nový spôsob ako odhadnúť volatilitu. V tejto časti stručne definujem základné predpoklady a princíp postupu ktorý viedol k novému odhadu. Taktiež sa budem venovať dvom štatistickým vlastnostiam odhadu: konzistentnosti a efektívnosti, v porovnaní s existujúcim (konkurenčným) odhadom realizovanej volatility.
V tretej, empirickej časti prezentujem výsledky kde sme skúmali, či nami navrhovaný odhad volatility je možné použiť v štandardných modeloch volatility tak, aby bolo možné vylepšiť predikcie volatility. Ako vzorku sme použili vysoko-frekvenčné údaje z 432 akcií na americkom akciovom trhu za obdobie od začiatku roku 2006 do konca roku 2017. Na záver zhrniem možné prínosy nášho výskumu, použitie v ďalších disciplínach a ďalšie úlohy, ktoré nás pri tomto výskume ešte čakajú.
Dňa 25.06.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy Súlad dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie na trhu práce a Progresívne štruktúrne zmeny: pokus vyjadriť ich súhrnným indikátorom.
Prezentáciu bude mať Ing. Martin Hudcovský, PhD. a Ing. Karol Morvay, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Súlad dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie na trhu práce (Ing. Martin Hudcovský, PhD.)
Aj keď súlad dosiahnutého vzdelania a pracovnej pozície nie je najhorúcejšou témou, ktorá je diskutovaná v aktuálnych podmienkach slovenského trhu práce, jej význam je stále veľký. Možnosť uplatniť dosiahnutý stupeň formálnej kvalifikácie je nevyhnutným predpokladom osobného, ale aj celospoločenského napredovania. V prezentovaných výsledkoch sa snažíme kvantifikovať ako efektívne sa uplatňuje vzdelanie na trhu práce a skúmame pri tom vplyv niekoľkých premenných. Výsledky predstavujú odhady rôznych mier pravdepodobnosti uplatnenia sa na trhu práce podľa dosiahnutého stupňa kvalifikácie. Ide však len o prvotnú fázu skúmania, takže cieľom semináru je najmä diskusia o slabých miestach použitého odhadu a potrebnom skúmaní ďalších faktorov, ktoré tieto pravdepodobnosti ovplyvňujú.
Progresívne štruktúrne zmeny: pokus vyjadriť ich súhrnným indikátorom (Ing. Karol Morvay, PhD.)
Pre potreby tvorby „Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“ sme potrebovali vytvoriť súhrnný indikátor, ktorý by odrážal (ne-)progresívnosť štruktúrnych zmien. Má slúžiť monitoringu úspešnosti realizovaných politík. Navrhovaný súhrnný indikátor hodnotí štyri rozličné stránky štruktúrnych zmien v ekonomike, pričom im prikladá rovnakú váhu:
a) Miera pridanej hodnoty. Koncentrovane vyjadruje mieru zhodnocovania vstupov v ekonomike, je aj jedným z ukazovateľov „technickej efektívnosti“.
b) Produktivita práce (v zmysle pridaná hodnota prepočítaná na pracujúceho).
c) Podiel „intelektuálnych aktív“ na celkovej tvorbe kapitálu (exaktnejšie: podiel produktov intelektuálneho vlastníctva na tvorbe hrubého fixného kapitálu).
d) Emisná náročnosť hospodárstva (presnejšie náročnosť na emisie CO2).
Indikátor je zostavený tak, že hodnotí relatívnu úroveň Slovenska voči trojici malých vyspelých ekonomík EÚ, ktoré môžu byť vnímané ako isté vzory („benchmarky“) (Rakúsko, Dánsko, Fínsko). Ide o 3 malé vyspelé ekonomiky, neočakávame kopírovanie parametrov týchto ekonomík, ale rešpektujeme originalitu každej ekonomiky. Predpokladáme však, že proces dobiehania špičkových ekonomík by mal znamenať aj priblíženie sa úrovniam najvyspelejších z nich vo všetkých štyroch zložkách súhrnného indikátora.
Pri skonštruovaní a kvantifikácii takéhoto indikátora sa však objavili prekvapenia hodné diskusie: Celkový súhrnný indikátor bol v roku 2016 na veľmi podobnej úrovni ako vo východiskovom („predkrízovom“) roku 2008. Ak porovnáme hodnoty namerané s úrovňou v roku 2008, pri dvoch parametroch vidíme zlepšenie (produktivita a emisná náročnosť). Pri ďalších dvoch sme zaznamenali zhoršenie (miera pridanej hodnoty a podiel intelektuálnych aktív). Pozitívne a negatívne odchýlky parametrov sa navzájom vykompenzovali a hodnota súhrnného indikátora sa nezmenila. Po roku 2013 sa vývoj súhrnného indikátora môžeme hodnotiť dokonca negatívne. Znamená to problém? Ako sa vysporiadať s takouto skutočnosťou? Zaostáva slovenská ekonomika v realizácii progresívnych štruktúrnych zmien?
Dňa 18.06.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Vplyv geopolitického faktora na ceny ropy na svetových trhoch.
Prezentáciu bude mať doc. Ing. Saleh Mothana Obadi, PhD. a Ing. Matej Korček, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Vplyv geopolitického faktora na ceny ropy na svetových trhoch
Ropa je strategická surovina a životne dôležitá komodita, tak pre producentské, ako aj pre čisto spotrebiteľské krajiny tejto komodity. Je nielen zdrojom energie pre dopravné a pre-pravné prostriedky, zdrojom pre výrobu elektrickej energie, základnou surovinou v strojár-skom, chemickom a potravinárskom priemysle, ale aj významným zdrojom príjmov pre mnohé rozvijúce sa a rozvojové krajiny. Z týchto dôvodov ropa je predmetom konkurenčného boja, závažných sporov a vojnových konfliktov nielen občianskych (regionálnych), ale aj medzinárodných.
Ropa ako primárna komodita má stále významné miesto v ekonomikách, ktoré ju produkujú. Sú to najmä rozvojové krajiny, pretože tieto komodity sú hlavným, ba v niektorých prípadoch aj jediným zdrojom ich príjmu. Hoci podiel tejto komodity na celkovom svetovom outpute a obchode v minulom storočí postupne klesal, fluktuácia jej ceny výrazne ovplyvňuje globálne ekonomické aktivity. V mnohých, predovšetkým rozvojových krajinách fluktuácia cien tejto suroviny výrazne pôsobí na makroekonomické ukazovatele, nielen na hrubý domáci produkt, platobnú bilanciu, rozpočtovú politiku vlády, ale aj v dôsledku zložitých problémov, ktoré predstavuje pre implementáciu makroekonomickej politiky.
Fluktuácia cien ropy ovplyvňuje, hoci relatívne v menšej miere, aj ekonomické aktivity krajín závislých od importu energetických surovín. Z toho logicky vyplýva pozitívny efekt rastu cien ropy pre ekonomiky rozvojových krajín, ktoré ropu exportujú, a opačný efekt pre krajiny importujúce túto komoditu. Avšak tento pozitívny efekt z rastu cien ropy sa pre rozvojové krajiny po určitom čase zmenšuje, pretože pri raste cien ropy rastú ceny hotových výrobkov v krajinách importujúcich túto komoditu, najmä v rozvinutých krajinách, čo má za následok − vzhľadom na závislosť rozvojových krajín od importu takmer všetkých hotových výrobkov − zdraženie importu, a v dôsledku toho zníženie exportných príjmov plynúcich z rastu cien ropy.
Na seminári sa sústredíme na prezentáciu výsledkov analýzy determinantov pohybu cien ropy na svetových trhoch.
Dňa 11.06.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy Význam scenárového myslenia pre znižovanie neistoty v informačnom veku + Slovensko 2050 - alternatívne scenáre budúceho rozvoja a Limity konvergencie nových členských krajín EÚ.
Prezentáciu bude mať Ing. Ivan Klinec a Ing. Daniel Dujava, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Význam scenárového myslenia pre znižovanie neistoty v informačnom veku + Slovensko 2050 - alternatívne scenáre budúceho rozvoja (Ing. Ivan Klinec)
Rozvoj a využívanie scenárového myslenia sú spojené s nástupom informačného veku. Sme svedkami využívania scenárového myslenia a tvorby alternatívnych scenárov prakticky vo všetkých oblastiach spoločnosti. Alternatívne scenáre umožňujú modelovať budúci rozvoj v dlhodobých časových horizontoch a ich využitie pri tvorbe politík a stratégií umožňuje eliminovať resp. znižovať rastúcu neistotu spojenú s transformáciou ekonomiky a spoločnosti. Informačná technológia svojím disruptívnym charakterom narúša zabehané pravidlá a štruktúru ekonomiky a práve scenárové myslenie slúži ako nástroj eliminácie rastúcej neistoty, vyvolanej informačnou technológiou. Budúci vývoj Slovenska do roku 2050 bude ovplyvňovaný modernou technológiou v rastúcej miere a alternatívne scenáre budúceho možného vývoja ekonomiky a spoločnosti ukazujú možnosti a hrozby spojené s technologickým vplyvom. Slovensko sa v danom časovom horizonte môže začať adaptovať na nové ekonomické prostredie spojené s modernou technológiou alebo sa može definitívne zaradiť medzi zaostávajúce krajiny. Dovŕšenie globalizácie do roku 2050 a jej korekcia, ktorá sa bude uskutočňovať v druhej polovici globalizácie umožní Slovensku zmenu rozvojových priorít, zmenu ekonomickej paradigmy ako základu pre tvorbu hospodárskych politík a stratégií a vyprofilovanie špecifík rozvoja ekonomiky a spoločnosti, ktoré môžu zabezpečiť rast bohatstva obćana i spoločnosti.
Limity konvergencie nových členských krajín EÚ (Ing. Daniel Dujava, PhD.)
Aj napriek pozitívnemu trendu dobiehania, rozdiely medzi novými a pôvodnými členskými štátmi Európskej únie pretrvávajú. Na identifikáciu ich hlavných príčin využívame metódu rozvojového účtovníctva. Tú dopĺňame o nový spôsob rozkladu rozdielov v produktivite na (i) rozdiely v technologickej úrovni a (ii) alokačnej efektívnosti, ktorý vychádza z kombinácie údajov v stálych cenách podľa národných účtov a v bežných cenách v parite kúpnej sily. Ako hlavnú príčinu zaostávania identifikujeme rozdiely v efektívnosti alokácie zdrojov. Z celkového rozdielu vo výkonnosti vo výške 43 % je možné približne tri štvrtiny pripísať zaostávaniu v súhrnnej produktivite výrobných faktorov, avšak rozdiely v technológiách zohrávajú sekundárnu úlohu. Kľúčovú rolu má alokačná efektívnosť, ktorej naše odhady pripisujú 23 – 26 p. b. z celkového zaostávania, pričom ide iba o priamy efekt na output. Vyššia efektívnosť umožňuje viac vyprodukovať, viac ušetriť, investovať a takto naakumulovať viac kapitálu. Celkový efekt je preto ešte vyšší, dosahuje rádovo 40 – 45 p. b. Zlepšovanie toho, ako efektívne nové členské ekonomiky využívajú výrobné faktory, môže viesť k signifikantnému nárastu HDP a s ním aj životnej úrovne.
Dňa 28.05.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Návrh dynamizácie mikosimulačného modelu SIM-TASK z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Prezentáciu bude mať Mgr. Tomáš Miklošovič, PhD. a Mgr. Miroslav Štefánik, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Návrh dynamizácie mikosimulačného modelu SIM-TASK z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pre potreby prebiehajúceho APVV projektu, poskytla mikrosimulačný model SIMTASK. SIMTASK bol vyvinutý za účelom simulovania dopadov zmien daňovo odvodového systému. Poskytnutá verzia modelu SIMTASK funguje v statickom prostredí. Dokáže kvantifikovať okamžitý dopad legislatívnej zmeny na štátny rozpočet, ako aj rozdelenie príjmov slovenských domácností v rámci jedného časového obdobia.
V rámci prebiehajúceho projektu APVV-14-0324 “Riešenie spoločenských výziev v oblasti tvorby politiky trhu práce založenej na vedeckých informáciách“ sme sa pokúsili navrhnúť jeden z možných spôsobov dynamizácie modelu SIMTASK implementovaním dodatočných funkcií simulujúcich demografické procesy, ako aj rozhodovanie sa jednotlivcov o nadobúdaní vzdelania, či ich ekonomickej aktivite. Ide o funkcie pôvodne definované v rámci modelu VZAM vyvíjanom na EÚ SAV. Výsledkom tejto aktivity by mala byť kombinácia modelov SIMTASK a VZAM. Programátorské práce na dynamizácii stále prebiehajú, napriek tomu však máme k dispozícii prvú verziu tejto kombinácie modelov.
Funkcionalitu prvej verzie modelu si ukážeme v rámci prezentácie scenárov zmien v materskej a rodičovskej dávke. Konkrétne budeme simulovať dopad zvýšenia rodičovskej a materskej dávky. Výsledky simulácii budeme sledovať na indikátoroch dopadu legislatívnej zmeny na verejné financie (udržateľnosť) a rozdelenie príjmov domácností (adekvátnosť). Porovnáme si výsledky kvantifikácie v statickom prostredí (SIMTASK), ako aj v dynamickom prostredí umožňujúcom simulovať dopad legislatívnej zmeny pri meniacej sa pôrodnosti, spôsobenej exogénnymi faktormi ako aj v dôsledku behaviorálnej reakcie na zvýšenie disponibilného príjmu domácností počas obdobia materskej a rodičovskej dovolenky.
Dňa 14.05.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Architektúra spoločnosti budúcnosti.
Prezentáciu bude mať Prof. Ing. Peter Staněk, CSc. samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Architektúra spoločnosti budúcnosti
Ak teda pôvodné úvahy hovorili o tom, že umelá inteligencia, robotická revolúcia povedú k výraznému zvýšeniu možnosti voľby pre každého člena spoločnosti, povedú k výraznému zbližovaniu jednotlivých vrstiev vnútri spoločnosti a posilnia procesy homogenizácie spoločnosti. Ukazuje sa, že vývojové procesy môžu naopak viesť k prehĺbeniu polarizácie spoločnosti, k obrovskému diferencovaniu možností pre každého člena spoločnosti a v konečnom dôsledku budú vytvárať jeden z obrovských strategických problémov budúcnosti.
Prijmeme tézu, že základom novej spoločnosti nie je dôležité zúčastniť sa na výrobe, ale zúčastniť sa na spotrebe? Budeme riešiť prerozdeľovanie finančných prostriedkov predovšetkým preto, aby sme podporili prvú tézu, teda dostatok prostriedkov pre väčšinu členov spoločnosti, aby mohla fungovať filozofia spotreby? Bude základom personalizovaná spotreba? Čiže spotreba zostane veľká avšak bude vnútorne štruktúrovaná a podstatne viac heterogenizovaná ako doterajšie chápanie masovej spotreby a masových výrobkov.
Vytvoríme obraz spoločnosti, v ktorej umelá inteligencia bude posilňovať rozdielnosti alebo bude sa snažiť eliminovať heterogenitu, ktorá v spoločnosti vládne? Táto otázka nebude len otázkou triviálnou alebo okrajovou, ale naopak, môže sa stať jednou z fundamentálnych otázok. Z heterogénnosti vyplývajú obrovské rozdielnosti možností a perspektív, ale z toho vyplývajú aj obrovské diferencie pre celý život jednotlivých členov spoločnosti. Vyplýva z toho však aj ďalšia zásada náplne života jednotlivých členov spoločnosti z hľadiska možností. Je zrejmé, že spoločnosť samotná v jej dnešnej podobe, s jej dnešnými princípmi a s jej dnešnou architektúrou bude z hľadiska uplatnenia umelej inteligencie a robotiky v podstate neudržateľná. Mala by prejsť zásadným redefinovaním cieľov, možností, fungovania, ale aj miery heterogenity vnútri spoločnosti.
Dňa 19.03.2018 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Čo je potrebné uskutočniť pre zabezpečenie stability eurozóny ?
Prezentáciu bude mať Prof. Ing. Juraj Sipko, PhD., MBA. riaditeľ Ekonomického ústavu SAV.
Čo je potrebné uskutočniť pre zabezpečenie stability eurozóny ?
Vytvorenie Európskej menovej únie pred takmer 20-mi rokmi vzbudilo veľký záujem vedeckých pracovníkov a realizátorov hospodárskych politík pri skúmaní teoretických a empirických analýz vo vzťahu k teórií optimálnej menovej oblasti (Optimum currency areas – OCA). Od svojho vzniku eurozóna zaznamenala rôzne vývojové tendencie. Aj napriek relatívne úspešnému vývoju eurozóny v období od jej vzniku v porovnaní s ostanými centrami ekonomickej moci, vznik svetovej finančnej krízy, hlbokej recesie a dlhovej krízy, ktorej epicentrom sa stali práve niektoré vybrané štáty eurozóny postavil pred vedeckých pracovníkov, realizátorov hospodárskych politík celý rad otvorených otázok, aká má byť podoba tohto regionálneho menového zoskupenia v budúcnosti.
Hlavným cieľom je prezentovanie niektorých teoretických prístupov v súvislosti s teóriou OCA, ako aj možných vecných a systémových opatrení pre ďalšie fungovanie a prehlbovanie Európskej menovej únie. V tomto kontexte vzniká základná otázka, ktoré z dostupných politík je potrebné využiť pri koncipovaní budúcich politík v rámci eurozóny. Vytvorenie „rámca pre eurozónu“ je jedným zo základných predpokladov zvyšovania konkurencieschopnosti a postupného dosahovania reálnej konvergencie v rámci členských štátov eurozóny. Zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu je možné dosiahnuť len kombináciou národných štrukturálnych reforiem a reforiem v rámci štátov Európskej únie.
Pre zabezpečenie konkurencieschopnosti, reálnej konvergencie, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu vzniká potreba kombinácie reforiem na mikro-a makroekonomickej úrovni v rámci členských štátov eurozóny. Na mikroekonomickej úrovni vzniká objektívna potreba vytvorenia Finančnej únie pre investície a inovácie. Reálny mix makroekonomickej politiky, vrátane dodržiavanie existujúcich pravidiel v rámci v súčasnosti platného Paktu stability a rastu je jednou z potrebných podmienok pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Na ceste k dlhodobej udržateľnej a inkluzívnej Európskej menovej únii, vzájomne koordinovaný a spoločne akceptovaný postup všetkých zúčastnených štátov je jednou zo základných podmienok budúceho úspešného fungovania eurozóny.
Dňa 19.12.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy Model generačných účtov SR a Reviewing Historical Performance of the Macroeconomic Imbalance Procedure.
Prezentáciu bude mať Ing. Tomáš Domonkos, PhD. a Ing. Mária Širaňová, MA., PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Model generačných účtov SR (Ing. Tomáš Domonkos, PhD.)
Táto analýza je založená na metodike generačného účtovníctva a prezentuje analýzu dôchodkového systému Slovenskej republiky. Slovenský dôchodkový systém sa ešte stále riadi viac-pilierovým modelom navrhnutým Svetovou bankou, ktorý sa skladá z povinného verejného piliera, dobrovoľne voliteľného súkromného piliera, ktorý umožňuje čiastočnú výnimku zo štátneho programu a dobrovoľného tretieho piliera. S využitím generačného účtovníctva skúmame medzigeneračnú „spravodlivosť“ prerozdelenia rôznych scenárov dôchodkovej reformy. Medzi ne patrí zavedenie povinného členstva v druhom pilieri alebo aj rôzne nastavenia parametrov druhého piliera.
Reviewing Historical Performance of the Macroeconomic Imbalance Procedure (Ing. Mária Širaňová, MA., PhD.)
Early warning indicators (EWIs) are an essential component of macroprudential policies. The EWIs system is a system or procedure to warn of potential or impending problem. At the EU level, the creation of the MIP framework in the EU28 country group as an early warning indicator system represented a huge step towards an efficient and reliable system of crisis prediction. Yet, many authors have criticised its feature based on its backward looking orientation, choice and specification of early warning indicators with their “ad-hoc” indicative threshold and lack of country-specific focus. Acknowledging this critique, this study tests narrower set of baseline and auxiliary indicators included into the MIP framework across wider set of countries and time periods, given data availability. This study aims to advance standard signalling methodology by introducing statistical measures to test the signalling performance across different subsets of countries and by applying the PCA technique to search for communalities across set of EWIs in order to eliminate potential colinearities in the MIP scoreboard.
Dňa 18.12.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy Správa Observatória pre Výskum a Inovácie (RIO) a Brexit a jeho možný vplyv na budúci rozpočet EÚ.
Prezentáciu bude mať Ing. Karol Frank, PhD. a RNDr. Viliam Pálenik, PhD., h.doc. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Brexit a jeho možný vplyv na budúci rozpočet EÚ (RNDr. Viliam Pálenik, PhD., h.doc.)
Požiadanie Veľkej Británie o vystúpenie z Európskej únie vyvolalo rokovania o jej vystúpení, ale aj diskusie o dôvodoch Brexitu a budúcnosti EÚ27. Dôležitým výsledkom je Biela kniha o budúcnosti Európy a na ňu nadväzujúce diskusné dokumenty na témy rozvoja sociálneho rozmeru Európy, prehĺbení hospodárskej a menovej únie, využívaní globalizácie, budúcnosti európskej obrany a budúcnosti financií EÚ. Východiskom diskusie o budúcej podobe vlastných zdrojov sa stala záverečná správa Montiho HLGOR. Na seminári budú diskutované budú hlavné myšlienky týchto dokumentov vo svetle aktuálnej Európskaj rady.
Dňa 13.11.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Makroekonomický vývoj v Rusku v roku 2016 .
Prezentáciu bude mať Ing. Veronika Hvozdíková, PhD. vedecká pracovníčka Ekonomického ústavu SAV.
Makroekonomický vývoj v Rusku v roku 2016
Ruské hospodárstvo vstúpilo do recesie začiatkom roka 2015, pokles ekonomiky pretrval sedem štvrťrokov. Prvé signály vymaňovania sa z recesie sa objavovali od polovice roka 2016, celoročný priemerný údaj o medziročnom vývoji HDP predstavoval síce stále zápornú hodnotu, avšak prepad bol o poznanie menší, ako rok predtým (-0,2 % v porovnaní s -2,8 % v roku 2015). Stabilizácii makrovývoja napomohli aj kroky hospodárskej politiky, o. i flexibilný kurz či škrty na strane výdavkov. Výsledky v niektorých oblastiach makrovývoja však vyznievajú priaznivo, v určitých prípadoch navonok recesia akoby dlhodobý štatisticky pozitívny trend významnejšie nenarušila. Trh práce už dlhšie signalizuje nedostatok pracovných síl, miera nezamestnanosti sa i počas recesie udržala pod hranicou 6 % a ku koncu roka 2016 klesla na 5,3 %; verejný dlh (vo vyjadrení v % HDP) nepresiahol ani úroveň z minulých rokov (13 %), bežný účet sa držal na úrovni 1,9 % HDP, a v prípade inflácie, už tradičného problému ruskej ekonomiky, klesla celoročná úroveň (CPI) o viac ako polovicu v porovnaní s rokom 2015. Nezanedbateľným pozitívnym momentom bol nárast prílevu PZI, ich objem stúpol v porovnaní s rokom predtým takmer 5-násobne. Interný seminár bude venovaný 30-minútovému prezentovaniu uvedených, i ďalších aspektov makrovývoja v Rusku.
Dňa 08.11.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Podiel Slovenska na ekologickej deštrukcii.
Prezentáciu bude mať Ing. Adrián Ondrovič, PhD. vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Podiel Slovenska na ekologickej deštrukcii.
Slovensko je plne integrované do súčasného systému globálnej kapitalistickej ekonomiky. Mieru integrácie do svetovej ekonomiky potvrdzuje aj ukazovateľ otvorenosti ekonomiky, kde patríme medzi najviac otvorené ekonomiky sveta. Akútne celosvetové problémy deštrukcie životného prostredia, ktoré ohrozujú život na planéte sú spôsobené práve ľudskou hospodárskou činnosťou. Pokúsime sa kvantifikovať, akým veľkým podielom sa na tomto procese podieľa Slovensko.
Dňa 06.11.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 11.00 hod. koná seminár na tému Vývoj cien ropy a zemného plynu a ich vplyv na vybrané ekonomiky.
Prezentáciu bude mať doc. Ing. Saleh Mothana Obadi, PhD. a Ing. Matej Korček, PhD. vedecký pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Vývoj cien ropy a zemného plynu a ich vplyv na vybrané ekonomiky.
Pokles cien ropy v dôsledku rozvoja ťažby nekonvenčných zdrojov ropy ustal na začiatku roka 2016. V novembri toho istého roku väčšina krajín kartelu OPEC v spolupráci s ďalšími desiatimi producentmi na čele s Ruskom pristúpili k obmedzeniu produkcie v objeme 1,8 mbl/d. Počiatočný optimizmus plynúci z tohto opatrenia opätovne potiahol cenu ropy na úroveň okolo 56 USD/bbl, čo však viedlo k opätovnému oživeniu ropného priemyslu v USA. Produkcia z nekonvenčných zdrojov v USA, ktorá totiž naštartovala počiatočný pokles cien ropy počas roku 2016 výrazne spomalila a nasmerovala ropný trh k vyrovnaniu dopytu a ponuky. Tento proces mal OPEC v úmysle urýchliť, vzhľadom na potrebu opätovného zvýšenia príjmov spojených s exportom ropy. Zvýšenie ťažby v USA, ako aj opätovný rast produkcie zo strany Líbye a Nigérie počas roku 2017 však spôsobili, že počiatočný optimizmus na ropnom trhu nepretrval a ceny ropy opätovne poklesli k hranici 45 USD/bbl. Dohoda o obmedzení ťažby, ktorá tak pôvodne mala trvať len do polovice roka 2017 bola predĺžená o ďalších 9 mesiacov, ani to však doteraz neviedla k výraznejšiemu nárastu cien tejto komodity. V našom príspevku budeme analyzovať vývoj cien ropy a jeho príčiny. Zároveň predostrieme dva hlavné prúdy názorov vývoja cien ropy pre najbližšie roky. Prvý pritom predpokladá, že rozvoj alternatívnych zdrojov energie povedie k tomu, že ceny ropy ostanú v zásade na súčasných úrovniach na veľmi dlhé obdobie, alternatívny názor sa prikláňa k skokovému nárastu cien tak ako tomu bolo na začiatku tohto tisícročia. V našej analýze sa zároveň budeme venovať samotnému vplyvu cien ropy na ekonomiky hlavných vývozcov a dovozcov tejto komodity a geopolitické implikácie ktorý má na geopolitické reálie aktuálny vývoj na ropnom trhu.
Dňa 30.10.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy Vytváranie a zhodnocovanie potenciálu znalostnej spoločnosti a Kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti.
Prezentáciu bude mať Ing. Daneš Brzica, PhD. a Ing. Mária Kačírková vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Vytváranie a zhodnocovanie potenciálu znalostnej spoločnosti (Ing. Daneš Brzica, PhD.)
Nové výzvy, ktoré stoja pred ekonomikou SR, predstavujú súčasne šance aj hrozby. V podmienkach súperenia najvyspelejších ekonomík sú vážnymi konkurentmi a partnermi aktérov domácej ekonomiky predovšetkým aktéri z iných vyspelých ekonomík. V tomto segmente pôsobenia už dlhšie platí, že úspech zaznamenávajú najmä krajiny s dobre zvládnutými procesmi výskumu, vývoja a výroby, ktoré súčasne vykazujú efektívnu správu rôznych prvkov a aspektov fungovania spoločnosti. Tieto krajiny majú zväčša značný potenciál pri získavaní talentov z celého sveta, efektívne alokujú zdroje do prioritných prípadne výnosných oblastí a udržiavajú dostatočnú mieru komplexnosti svojho prostredia. Inovácie, technologická rozvinutosť a diverzita im napomáhajú udržiavať si strategický odstup od iných ekonomík. Nižšia efektívnosť správy a nedostatočný stav rozvinutosti vzťahov medzi aktérmi ekonomiky SR stále predstavujú výzvu na výrazné zlepšenie. Koncepčný prístup k rozvoju a jeho aktérom musí využívať efekty súvisiace s procesmi štrukturálnych zmien, investícií do nehmotných aktív a modalít biznis procesov. Otvorenosť spoločnosti k rozvoju rôznych znalostných základní, podpora podnikania a talentov a posilňovanie rozmanitosti aktérov ekonomiky sú niektorými z foriem strategickej reakcie na súčasné výzvy. Potenciál znalostnej spoločnosti závisí na efektívnej výmene, prepájaní a kombinácii rozdielnych poznatkov v rámci a medzi rôznymi znalostnými základňami a medzi rozličnými typmi aktérov (špecializované firmy, multidisciplinárne zameraní aktéri a pod.). Efektívnosť domácej ekonomiky bude podmienená charakterom zmien prostredia, inštitúcií, procesov a aktérov v nej pôsobiacich.
Kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti (Ing. Mária Kačírková)
Posun spoločnosti cez informačnú a znalostnú ekonomiku k ekonomike kreatívnej prináša so sebou rad zmien, ktoré majú globálny rozmer. K najvýznamnejším zmenám patria: význam talentu a tvorivosti ako základného faktora rastu, rast podielu kreatívnych pracovníkov na celkovej pracovnej sile, zmena veľkosti firiem a rast významu regiónov a geografických klastrov. Kultúrny a kreatívny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete a je jednou z perspektívnych hybných síl rastu v EÚ s veľkým potenciálom pre tvorbu nových pracovných príležitostí. So zvyšujúcim sa významom kreatívnej ekonomiky rastie potreba merania jej výstupov a výber štatistických indikátorov. Objektívne vyhodnotenie kreatívneho priemyslu a kreatívnej ekonomiky umožňuje sieť „ESSnet – kultúra“, ktorá je súčasťou Európskeho štatistického systému. Meraním kreativity sa zaoberali viacerí autori, ktorí sledovali rôzne oblasti a zložky kreatívnej ekonomiky ako kreatívnu triedu, kreatívne mestá, kreativitu regiónov, kreatívny priemysel, zamestnanosť v kreatívnych odvetviach, geografiu kreatívneho kapitálu atď. Slovensko sa vypracovaním Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu zapojilo do podpory rozvoja kreatívneho a kultúrneho priemyslu. V slovenských podmienkach sú dôležitým zdrojom rozvoja odvetví kreatívneho priemyslu prostriedky čerpané zo štrukturálnych fondov a v predchádzajúcom programovacom období boli využívané hlavne na zlepšenie infraštruktúry. Pre budúce programové obdobie sa budú európske prostriedky využívať v zhode s prioritami a cieľmi EÚ definovanými v základných dokumentoch Politiky súdržnosti 2014 – 2020, Stratégii Európa 2020 a ďalších. Nové programové obdobie je príležitosťou podporiť kultúru a kreativitu nielen v rámci rozvoja infraštruktúry a služieb, ale aj ako základného komponentu ekonomiky 21. storočia.
Dňa 23.10.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Ekonomický rast a jeho distribúcia v krajinách V4.
Prezentáciu budú mať Ing. Tomáš Domonkos, PhD., Ing. Brian König, PhD. a Ing. Filip Ostrihoň, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Ekonomický rast a jeho distribúcia v krajinách V4
Prezentácia sa bude zaoberať vyhodnotením distribúcie ekonomického rastu krajín V4 po vstupe do EÚ. Vzhľadom na prepuknutie hospodárskej krízy bude sledované obdobie (2005-2013) rozdelené na dve časti: predkrízové obdobie (2005-2009) a pokrízové obdobie (2010-2013). V rámci prezentácie bude analyzovaná otázka, ktoré skupiny profitovali zo silného ekonomického rastu (resp. poklesu) pred krízou, a ktoré po kríze. Za účelom analýzy ekonomického rastu bude použitá metodológia „poverty equivalent growth rate“ autorov Kakwani a Son (2008).
Dňa 25.9.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na tému Prínos informačných a komunikačných technológií v EU.
Prezentáciu bude mať Prof. Dr. Ing. Menbere Workie Tiruneh, PhD. vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV.
Prínos informačných a komunikačných technológií v EU
Rozvoj a využitie informačných a komunikačných technológií (IKT) patrí medzi najväčšie úspechy ľudstva. Mnohí tento pokrok považujú ako tretiu fázu ľudskej civilizácie. Investície do IKT zvyšujú ekonomický rast a produktivitu tak ľudského kapitálu ako aj ostatného kapitálu mimo kapitálu IKT. Sú tri kľúčové kanály pomocou ktorých investície do IKT môžu prispieť k rastu ekonomiky. Prvým je príspevok IKT ako produkt s vysokou pridanou hodnotou. Druhým je príspevok IKT ako vstup do výrobného procesu, ktorý stimuluje spomínanú produktivitu práce a ostatného kapitálu mimo IKT. Tretím je úloha IKT prostredníctvom sieťových efektov, tým prispieva k zníženiu transakčných nákladov. V prezentácii poukazujeme na kauzalitu medzi investíciami do IKT a produktivitou práce a ekonomickým rastom pomocou modelov VAR na základe panelových dát krajiny OECD a EU.
Dňa 11.9.2017 sa v knižnici Ekonomického ústavu SAV, Šancová 56, Bratislava o 10.00 hod. koná seminár na témy Vyhodnotenie účinnosti troch opatrení aktívnej politiky trhu práce dostupných pre mladých uchádzačov o zamestnanie na Slovensku a Optimálne implementačné krivky.
Prezentáciu bude mať Mgr. Miroslav Štefánik, PhD., Ing. Marek Radvanský, PhD. a Ing. Ivan Lichner, PhD. vedeckí pracovníci Ekonomického ústavu SAV.
Vyhodnotenie účinnosti troch opatrení aktívnej politiky trhu práce dostupných pre mladých uchádzačov o zamestnanie na Slovensku (Mgr. Miroslav Štefánik, PhD.)
V rámci prezentácie sa podrobnejšie pozrieme na tri alternatívne opatrenia aktívnej politiky trhu práce dostupné mladým uchádzačom o zamestnanie na Slovensku v roku 2011. Spracovaním administratívnych dát sa najskôr pozrieme na determinanty výberu do jedného z troch opatrení a následne odhadneme účinnosť sledovaných opatrení na zamestnanosť účastníkov. Naše zistenia poukazujú na výrazné rozdiely v účinnosti opatrení na zamestnanosť účastníkov v horizonte 3 rokov po ukončení účasti na opatrení. Zároveň, rozhodnutie do ktorého z opatrení bude konkrétny mladý uchádzač o zamestnanie zaradený je determinované jednak individuálnymi charakteristikami uchádzačov, ale aj dostupnosťou programov v čase a v regióne. Zatiaľ čo účinnejšie, a menej dostupné, opatrenie vyberá uchádzačov s vyššími zručnosťami a ďalej zvyšuje ich zamestnateľnosť; porovnateľný program ponúkaný uchádzačom s nižšími zručnosťami vplýva na ich zamestnanosť negatívne.
Optimálne implementačné krivky (Ing. Marek Radvanský, PhD. a Ing. Ivan Lichner, PhD.)
V rámci prezentácie bude diskutovaná možná aplikácia optimalizačných metód na modifikovanie priebehu implementácie prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) počas programového obdobia 2014-2020. Konkrétne sa zameriame na použitie vytvorenej metodiky optimálnych implementačných kriviek (OIK) pre plnenie pravidla n+3, ktoré sa aplikuje na implementáciu prostriedkov v jednotlivých operačných programoch. Cieľom aplikovania OIK je vyhnúť sa strate dostupných prostriedkov z dôvodu nedodržania pravidla n+3. Detailne bude popísaná logika a nastavenia aplikovanej metodiky. Prezentované budú príklady OIK pre najhoršie a najlepšie sa vyvýjajúce operačné programy. Zároveň bude prezentované porovnanie reálneho vývoja v programovom období 2007-2013 a reálnej implementácie v súčasnom období spolu s možným vývojom v jeho zvyšnej časti bude na základe využitia optimalizácie. Diskutované budú možnosti zvýšenia efektívnosti riadenia implementácie EŠIF prostredníctvom optimálnych implementačných kriviek.