Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Globálna ekonomika je viac či menej vždy ovplyvnená geopolitickými faktormi, pričom jej vývoj a smerovanie sú v rukách politických reprezentantov predovšetkým kľúčových krajín, ktoré sú často zdrojom takých rozhodnutí, ktoré majú pozitívny alebo negatívny celosvetový dosah. Podiel geopolitického faktora na vývoji globálnej ekonomiky v tomto roku (2019) je zreteľný v podobe výrazného rastu protekcionistických opatrení a odvetných opatrení, ktoré prerástli do tzv. obchodnej vojny predovšetkým medzi USA a Čínou. Zavedenie dovozných ciel zo strany USA a protiopatrenia zo strany Číny negatívne ovplyvnili globálny obchod a investície a v konečnom dôsledku aj globálny output.

Pri terajšom prepojenom globálnom hospodárstve má ekonomická patová situácia medzi dvoma najväčšími vývozcami tovarov na svete devastujúce vlnové efekty. Čína má v dôsledku spomínanej obchodnej vojny veľké ekonomické problémy, ktoré sa prejavili opatrnými výdavkami spotrebiteľov, spoliehaním sa na ekonomický rast podporovaný vládnymi výdavkami a dlhmi, okrem toho krajina zaznamenala v júli tohto roku najnižšiu produkciu za sedemnásť rokov (Willis Towers Watson, 2019).

Podobné problémy má aj samotná americká ekonomika. V auguste 2019 Dowov-Jonesov index klesol o 800 bodov za jeden deň, ktorý sa stal najhorším za celý rok potom, ako trh s federálnymi dlhopismi zažil to, čo ekonómovia nazývajú inverzná výnosová krivka. Spomínaná krivka predchádzala všetkým deviatim recesiám v americkej ekonomike od roku 1955 a iba raz (v polovici 60. rokov minulého storočia) sa recesia nezačala v priebehu 24 mesiacov od obávanej inverzie.

Priamy alebo nepriamy negatívny vplyv spomínanej obchodnej vojny možno registrovať aj v mnohých významných ekonomikách rozvinutých alebo rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín. Nemecká ekonomika, hospodárska lokomotíva Európy, zaznamenala v druhom štvrťroku 2019 pokles hrubého domáceho produktu a očakáva 12 sa, že ekonomické aktivity Nemecka sa v treťom štvrťroku opäť znížia a vstúpia do technickej recesie (Bilbao-Osorio, 2019). V každom prípade by sme nemali podceňovať závažnosť hroziacich rizík, ak ide o svetovú obchodnú a menovú vojnu, zmätočný proces brexitu alebo o finančne zraniteľné miesta v niektorých spoločnostiach z dôvodu vysokej úrovne nahromadeného dlhu.

Cieľom predkladanej vedeckej monografie, ktorá je v sérii publikácií Ekonomického ústavu SAV o vývoji a perspektívach svetovej ekonomiky v poradí trinástou, je prostredníctvom rôznych analýz priblížiť ekonomické dianie vo svete z národného, regionálneho i globálneho hľadiska a zosumarizovať závery autorského kolektívu vypracované na báze poznania sledovaných problematík vyplývajúceho z ich dlhodobého skúmania. Autorský kolektív v jednotlivých kapitolách použil tak prvotné, ako aj sekundárne dostupné a licencované informácie čerpané z medzinárodných inštitúcií (WB, IMF, WTO, FAO, ILO, UNCTAD, Eurostat, CPB atď.) a iných renomovaných vedeckých organizácií a nadnárodných spoločností. Obsah predkladanej monografie je určený nielen odbornej a podnikateľskej verejnosti, ale aj študentom ekonomického zamerania minimálne 2. a 3. stupňa štúdia.

Tohtoročná vedecká monografia je rozdelená na jedenásť kapitol. V prvých siedmich kapitolách sa zaoberá vývojom globálneho outputu a obchodu a makroekonomickým vývojom troch kľúčových ekonomických centier v rámci rozvinutých a niektorých rozvíjajúcich sa krajín BRICS (Čína, India a Ruská federácia) vzhľadom na ich narastajúci význam vo svetovej ekonomike. V ostatných štyroch kapitolách analyzuje vybrané aktuálne globálne a regionálne problémy v geopolitickej a ekonomickej rovine a ich vplyv na globálnu ekonomiku a vybrané aktuálne otázky, ktoré majú v súčasnosti kľúčový multiplikačný efekt na globálnu ekonomiku.