Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Globálna hospodárska konjunktúra ukázala v minulom roku (2010), aj keď krehké, oživenie s pomerne vysokým rastom. Tento rast však mnohé inštitúcie a teoretici pôvodne spochybňovali, vzhľadom na obrovské finančné stimuly zo strany jednotlivých vlád. Pesimisti išli dokonca oveľa ďalej, keď spochybňovali opodstatnenosť týchto stimulov a považovali ho za neprimeraný štátny zásah do ekonomiky, najmä pri odkupovaní tzv. toxických aktív. Hospodársky vývoj v prvom kvartáli tohto roka (2011) v mnohých významných rozvinutých ekonomikách optimistické výhľady o ekonomickom raste potvrdil, ba dokonca prekročil minuloročné prognózy. Dnes môžeme povedať, že globálna ekonomika, i keď s určitými otrasmi, je z najhoršej krízy von, avšak stojí pred značne veľkými výzvami, ktoré môžu byť prekážkou pre ďalší ekonomický rast, ba dokonca pre udržanie oživenia.

Prvou výzvou je konsolidácia verejných financií v mnohých krajinách Európy, najmä tzv. periférnych krajinách eurozóny. Druhou výzvou, ktorá sa týka všetkých krajín, ale najmä rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín, je vyrovnať sa s vysokými cenami primárnych komodít. Ďalšou výzvou pre globálnu ekonomiku je zníženie miery nezamestnanosti, ktorá trápi prevažnú časť sveta. Tvorba nových pracovných miest je jednou z kľúčových úloh vlád v súčasnosti.

Riešenie tohto problému znamená zvýšenie súkromnej spotreby, zvýšenie produkcie, zvýšenie úspor a investícií a zvýšenie ekonomického rastu, čo v konečnom dôsledku vedie k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Vzhľadom na doterajší vývoj globálneho outputu, najmä po hlbokej kríze, možno konštatovať, že oživenie svetovej ekonomiky je z krátkodobého a strednodobého hľadiska udržateľné. Avšak prijímané protikrízové opatrenia a pokrízové adaptačné politiky nie sú dostatočné na to, aby zabránili zopakovaniu globálnej finančnej a hospodárskej krízy, najmä keď existuje takmer konsenzus, že posledná finančná a hospodárska kríza bola dôsledkom systémového zlyhania na medzinárodných finančných trhoch a v celom systéme fungovania globálnej ekonomiky.

Posledná kríza odhalila slabé miesta v mechanizmoch fungovania celého ekonomického systému tak na úrovni národnej, ako aj nadnárodnej. Globálna nerovnováha je jednou z kľúčových oblastí, ktoré zapríčinili poslednú krízu, pričom naďalej ostáva nepovšimnutá, resp. ako keby bola odsunutá do neurčita, čo možno považovať za časovanú bombu globálnej ekonomiky.

Obsah predkladanej monografie je určený nielen odbornej a podnikateľskej verejnosti, ale aj študentom ekonomického zamerania. Monografia je rozdelená na 10 kapitol v rámci štyroch blokov. Napriek hodnotným záverom a poznatkom, ktoré táto monografia prináša ako príspevok do slovenskej ekonomickej literatúry, mnohé nezodpovedané otázky ostávajú otvorené, pričom bezpochyby budú predmetomďalšieho výskumu.