Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Pandémia covidu a o dva roky neskôr vojenská operácia na Ukrajine odhalili nestabilitu medzinárodných vzťahov a potvrdili význam energe-tických zdrojov a energetickej bezpečnosti ako kľúčových faktorov geopolitických zmien, ktoré v súčasnosti vytvárajú východiská pre ďalšie možné smery vo vývoji svetovej ekonomiky. V rámci monografie možno v tejto súvislosti identifikovať niekoľko prierezových tém, ako sú: popis dynamiky zotavenia globálnej ekonomiky a jej rozhodujúcich prvkov z pandemického šoku; analýza príčin a možných dôsledkov mimoriadneho zrýchlenia tempa inflácie za posledný rok; dopady eskalácie geopolitického napätia a analýza samotného vývoja v jednotlivých ekonomikách.

V prvej kapitole systematicky analyzujeme aktuálny geopolitický vývoj v kontexte determinácie možných budúcich trajektórií vývoja globálnej ekonomiky. Analýza je zameraná najmä na vývoj v postsovietskom priestore, a tiež na vzostup ekonomického významu tzv. rozvíjajúcich sa ekonomík, ako napr. Čína, India, Turecko alebo Brazília. V druhej kapitole sa autori zamýšľajú nad tým, ako príjmová a majetková polarizácia bráni spoločnosti v jej ďalšom rozvoji, k čomu sa pridávajú obmedzenia na strane meniaceho sa prírodného prostredia, čo so sebou prináša ďalšie prehlbovanie príjmových a majetkových nerovností, napríklad v smere urbánno-rurálneho štiepenia sociálnych a ekonomických štruktúr.

Napäté rozpočty a vysoká zadlženosť vlád, podnikov a domácností v súčasnosti nedávajú veľký priestor na manévrovanie a prijímané opatrenia nemajú takú intenzitu, aby zabránili priepustnosti inflačných procesov do ekonomických štruktúr a ich negatívnym dopadom na rast nákladov domácností a firiem. Vyššia inflácia sa odzrkadľuje v prehlbovaní príjmovej a majetkovej polarizácie, pričom s týmto vývojom bezprostredne súvisí zväčšovanie energetickej chudoby. Okrem toho sa vyššia inflácia bude premietať aj do sociálnej polarizácie v prístupe k zdravotníckym službám, k vzdelávaniu a tiež v oblasti bývania. Možno preto očakávať, že predlžovanie inflačných tlakov povedie k ďalšiemu zadlžovaniu podnikov a domácností a rozšíri sa početnosť obyvateľstva, ktoré sa ocitne v pasci chudoby.

V tretej kapitole je pozornosť venovaná veľkému rozšíreniu digitálnych platieb v posledných rokoch, ktoré sa spája s implementáciou digitálnych mien centrálnymi bankami. Autori zdôrazňujú, že pri tomto procese je veľmi dôležitá finančná inkluzívnosť v podobe rovnakých príležitostí na prístup k cenovo dostupným a flexibilným finančným službám. Nedostatočná finančná inkluzívnosť môže v tomto smere prehlbovať príjmovú a majetkovú polarizáciu na úrovni jednotlivcov a rodín. Tiež sa môže podpísať na slabšej konkurencieschopnosti malých a stredných firiem. Kľúčovou otázkou, ktorá spája menovú digitalizáciu s prebiehajúcim rastom inflácie, je to, aký bude mať zavedenie digitálnej meny vplyv na výkon menovej politiky a od nej odvodenej cenovej stability. Vzhľadom na rozdielnosť sociálnoekonomického vývoja v jednotlivých štátoch môžeme konštatovať, že v súčasnosti neexistuje univerzálny model na ceste prijatia digitálnej meny, pričom bude kľúčové, ako dokážu centrálne banky eliminovať možné riziká spojené s finančným sprostredkovaním. S tým súvisí aj otázka stability národného a medzinárodného menového systému a jeho regulácie, ktorá je dôležitá z hľadiska efektívneho fungovania medzinárodného finančného systému.

Vo štvrtej kapitole autori analyzujú globálny obchod, ktorý zaznamenal v roku 2021 pozoruhodný vývoj v pozitívnom slova zmysle, keď sa dostal na predpandemickú úroveň tak z hľadiska obchodu s tovarmi, ako aj so službami. Tento vývoj však nebol v jednotlivých regiónoch svetovej ekonomiky rovnomerný. Pozitívny trend bol do značnej miery dôsledkom zvyšovania cien komodít, ustupujúcich pandemických obmedzení a oživenia dopytu vďaka balíkom ekonomických stimulov. Silnejší dopyt ako ponuka podporil nárast inflačných tlakov, ku ktorým v roku 2022 výrazne prispeli dôsledky ruskoukrajinského konfliktu, s dopadmi na zvýšenie cien komodít na svetových trhoch, najmä cien energetických komodít. Okrem toho turbulentný vývoj zaznamenávajú aj ceny iných komodít, ktorých Ruská federácia a Ukrajina sú významnými vývozcami vrátane cien obilnín. Konflikt na Ukrajine viedol v Európe k extrémnemu rastu cien zemného plynu, ktorý má výrazný negatívny dopad na firmy a obyvateľstvo, ktoré sa budú musieť vyrovnávať s nesolventnosťou, stratou konkurencieschopnosti a rastúcou chudobou.

Piata kapitola je zameraná na regulačné opatrenia a iniciatívy v rámci plánu obnovy EÚ, ktoré boli prijaté na riešenie dopadov pandemickej krízy a podporenie hospodárskeho rastu. Pre budúcnosť Európy bude potrebné vziať do úvahy rôzne kompromisy medzi konkrétnymi cieľmi a optimálnymi výsledkami, s osobitným zreteľom na udržateľnosť, inkluzívnosť a hlbšiu reštrukturalizáciu hospodárskej a politickej paradig-my EÚ. K výzvam ako silnejšia a odolnejšia hospodárska základňa, podpora konkurencieschopnosti a zamestnanosti sa aktuálne pridávajú nové potreby v oblasti posilnenia obranyschopnosti a zníženia energetickej závislosti, čo si vyžiada nielen veľké investície, ale aj zásadný posun v hospodárskej integrácii EÚ.

V ďalších kapitolách venujeme pozornosť hospodárskemu vývoju v konkrétnych ekonomikách a regiónoch. Európa je aktuálne nútená zvyšovať svoju energetickú sebestačnosť, znižovať závislosť od fosílnych palív a urýchľovať prechod k zelenej ekonomike. Aj vo svetle ďalších výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, môžeme očakávať pokračovanie podpory zo strany verejných financií, pri ktorom sa bude ale v kontexte sprísňovania menovej politiky ECB čoraz viac dostávať do popredia krehkosť verejných a súkromných financií v najzadlženejších členských štátoch a ich vplyv na potenciálny rast.

Podobne ako ekonomika EÚ, aj ekonomika USA by mala v roku 2022 rásť pomalším tempom, ako sa predpokladalo, predovšetkým vzhľadom na neočakávane vysokú mieru inflácie a vojnu na Ukrajine. Napriek tomu môžeme konštatovať, že vplyv rastúcich cien a geopolitické neistoty majú na ekonomiku USA relatívne obmedzený vplyv, pričom USA zaznamenávajú vyšší rast HDP ako EÚ. Rovnako zaostáva hospodársky rast aj v Japonsku, ktorého ekonomika sa dlhšie spamätáva z dopytového šoku spôsobeného pandémiou koronavírusu a hrubý domáci produkt ešte ani na začiatku roka 2022 nedosahoval svoju úroveň spred koronakrízy. Aj z dôvodu obsluhy rekordne vysokého verejného dlhu necháva japonská centrálna banka BOJ úrokové miery na nule, čo je opačná stratégia, než akou sa uberá americká centrálna banka FED a európska centrálna banka ECB, ktoré začali monetárnu politiku sprísňovať a zvyšujú úroky na trhu. Tieto rozdiely v monetárnej politike troch najdôležitejších centrálnych bánk môžu v prostredí rastúcej inflácie a dovozných cien podporovať vnútorné aj vonkajšie ekonomické nerovnováhy. Pri takejto neistote ovplyvňujúcej budúci vývoj bude okrem menovej politiky pre pokračovanie konjunktúry kľúčové zapojenie priemyselnej, daňovej a úverovej politiky. Avšak musíme konštatovať, že v období veľkej neistoty a geopolitickej transformácie vzťahov vo svetovej ekonomike bude pre stabilizačné politiky mimoriadne náročné reagovať na inflačné očakávania a pokles životnej úrovne.

Oveľa viac ako predtým sa ukazuje potreba transformácie ekonomík v rámci vnútorných aj vonkajších štruktúr, v ktorých pôsobia. Z hľadiska budúceho vývoja svetovej ekonomiky je pre vyspelé ekonomiky Čína hlavným partnerom pre širšiu spoluprácu a zároveň aj hospodárskym konkurentom a systémovým rivalom. V posledných rokoch sa ukázalo, aký význam má pre svetovú ekonomiku a medzinárodný obchod pandemická situácia v Číne, ktorá je postavená na oveľa prísnejších protiopatreniach ako v USA alebo EÚ. Súbeh pandemických vĺn v Číne a vojny na Ukrajine narúša globálne dodávateľské reťazce, čo zvyšuje ceny komodít, a tým aj celkovú infláciu.

Zotavovanie z pandemickej krízy sprevádzané vysokou infláciou sa v prípade ruskej ekonomiky od konca februára 2022 skomplikovalo dopadmi rozsiahlych koordinovaných ekonomických sankcií. Spomalenie globálneho hospodárskeho rastu, prijaté sankcie a reštrikcie zavedené na vývoz a dovoz do Ruska, spolu s platobnými a logistickými prekážkami, rekordne znížili objem zahraničného obchodu RF. Samotná hodnota ruského vývozu by však mala klesnúť v roku 2022 len relatívne málo, pretože zníženie jeho fyzického objemu bude významne kompenzované vyššími cenami, ktoré v konečnom dôsledku podporia očakávané dosiahnutie rekordného prebytku bežného účtu platobnej bilancie. Nové ekonomické sankcie urýchlili transformáciu medzinárodných obchodných tokov a ruskú štátnu stratégiu cielenú na vytvorenie alternatívnych dodávateľských reťazcov a substitúciu dovozu zo západných krajín domácou či zahraničnou produkciou z tretích krajín. Rusko čelí zmene ekonomického modelu smerom k vyššej miere autarkie, s potenciálne negatívnym dopadom na životnú úroveň domáceho obyvateľstva. Zároveň rok 2022 a roky nasledujúce budú rokmi rekonfigurácie svetovej ekonomiky z dôvodu protiruských sankcií. Vplyvom nárastu geopolitického napätia dochádza k rozsiahlemu predefinovaniu dodávateľsko-odbera-teľských vzťahov, ktoré zmenia aj mocenské pozície štátov a regiónov vo svetovej ekonomike.