Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Globalizovaná svetová ekonomika sa vo svojej dnešnej podobe postupne vytvárala desiatky rokov. V súčasnosti je však predmetom reštrukturalizácie, a to vedomej i živelnej, pričom predstavy o jej budúcej podobe sa líšia v závislosti od reálnych zmien v politike i ekonomike. Globálna spoločnosť, ktorá mala byť základom civilizácie, sa dnes rozpadá do viacerých blokov. Najvýraznejšie obrysy má blok vyspelých západných krajín, vedených USA, a blok krajín BRICS, ktoré presadzujú alternatívne riešenia pre globálnu ekonomiku i globálnu spoločnosť. Prebiehajúci konflikt na Ukrajine ukazuje realitu rozpadu unipolárneho sveta na čele s USA, ktorý bol dominantný posledné tri desaťročia, a súťaž viacerých predstáv a vízií o možnom multipolárnom usporiadaní budúceho sveta. Súčasná spoločnosť stojí pred signifikantnou zmenou nielen z hľadiska prístupu k riešeniu narastajúcich globálnych a regionálnych problémov, ale tiež z pohľadu polarizácie príjmu a majetku. V budúcnosti pravdepodobne nebudú určujúcimi iba ekonomické parametre ako zisk, produktivita, efektívnosť, ale do popredia sa budú čoraz viacej dostávať geopolitické pohľady na vývoj spoločnosti. O spoločenskom postavení jednotlivca nebudú rozhodovať primárne jeho pracovné schopnosti, talent, vzdelanie, ale v čoraz väčšej miere bude rozhodujúca jeho empatia k predstavám elít a ochota akceptovať charakteristické znaky budúcej spoločnosti. Príj¬mová polarizácia sa tak môže stať odrazom solidarity s charakterom spoločnosti.

Situáciu v súčasnosti komplikuje nepriaznivý vývoj verejného dlhu, ktorý má hlboké korene a nie je iba dôsledkom spomalenia hospodárskeho rastu a energetickej krízy v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Kumulácia nepriaznivých trendov vo svetovej ekonomike zhoršuje už aj tak veľmi zložitú situáciu pri udržateľnosti verejných financií v mnohých štátoch sveta. Prebiehajúci proces fragmentácie medzinárodných menovo-finančných, obchodných a platobných vzťa¬hov vrátane narušenia svetových hodnotových reťazcov, prehlbujúci sa energetickou a potravinovou krízou spojenou s bezprecedentným rastom miery inflácie a úrokových mier, výraznou mierou negatívne ovplyvnia ďalší vývoj verejného zadlženia. Verejné výdavky vynakladané na krytie strát spojených s dôsledkami klimatických zmien môžu tiež predstavovať relatívne veľkú záťaž pre štátne rozpočty. Uvedené negatívne faktory budú prispievať k divergencii vo vývoji jednotlivých ekonomík, čím sa spomalí proces ich reálnej konvergencie. Štáty zaťažené veľkým bremenom verejného dlhu budú mať obmedzené možnosti na financovanie transformácie smerom k digitálnej, zelenej a sociálne spravodlivej ekonomike. Obmedzené verejné výdavky sa môžu stať najväčšou prekážkou pre financovanie produktívnych investícií, čím sa oslabia základy pre dlhodobo udržateľný a inkluzívny hospodársky rast.

Ekonomické spomalenie sa v roku 2022 prejavilo znížením tempa rastu globálneho obchodu. Najmä vývoj na globálnom energetickom trhu bol veľmi turbulentný, čo priamo súviselo s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Vojenská invázia na Ukrajinu viedla okrem eskalácie samotného konfliktu aj k zvýšenému úsiliu o dekarbonizáciu európskej energetiky a snahe o čo najrýchlejšie zastavenie dovozu uhlia, ropy a zemného plynu z Ruskej federácie. Tieto snahy majú minimálne v krátkodobom horizonte inflačný vplyv na ceny energií. Vysoké náklady spotrebiteľov znamenajú vysoký rast celosvetových príjmov z predaja ropy a zemného plynu, z čoho profitujú najmä ich producenti. Pre tieto ekonomiky to predstavuje generačnú príležitosť, ako diverzifikovať svoje hospodárske štruktúry. Rastúce náklady na druhej strane zaťažujú najmä rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré sa najviac potýkajú s nedostatkom potravín, energií a hnojív v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu a na rozdiel od Európy nemajú prostriedky na to, aby dopady týchto udalostí na svoje obyvateľstvo tlmili rôznymi subvenciami.

Vzhľadom na relatívne vysokú úroveň zásob plynu sa Európska únia pred nasledujúcou zimnou sezónou nachádza v relatívne lepšej pozícii než v roku 2022. Avšak hoci sa Európa postupne odpútava od dovozov z Ruska, riziko ohľadom ďalšieho vývoja cien energií bude pretrvávať. Cenové tlaky vyvolané inváziou na Ukrajinu sa premietajú do vysokej jadrovej inflácie, ktorá obmedzuje kúpnu silu domácností a môže si vyžiadať ďalšie zvyšovanie úrokových mier zo strany ECB. Zároveň sa budú zvyšovať tlaky na zadlžené štáty a verejné financie. Mnohé neistoty ovplyvňujúce budúcnosť európskej ekonomiky vyplývajú z vonkajšieho prostredia. Eskalácia geopolitického napätia ovplyvnila prakticky všetky aspekty hospodárskej činnosti a podmienok financovania a je zatiaľ posledným veľkým asymetrickým šokom, ktorý otestuje systémovú pripravenosť finančného systému na riešenie krízových situácií.

Rizikom najbližšieho ekonomického vývoja v Rusku môže byť pokles produkcie a cien ropy na svetových trhoch, čo by znížilo prebytok bežného účtu platobnej bilancie a oslabilo príjmy federálneho rozpočtu. Ten je napnutý kvôli potrebe vyšších výdavkov na vojnu, ako aj kvôli procyklickým opatreniam na podporu konjunktúry. S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k prehĺbeniu rozpočtového deficitu Ruskej federácie, ktorý je však stále relatívne udržateľný, najmä z dôvodu nízkeho verejného dlhu a zostávajúcim fiškálnym rezervám. Súkromné investície a produkcia budú vo viacerých odvetviach negatívne poznačené obmedzeným prístupom k zahraničnému kapitálu a západným technológiám. V krátkodobom horizonte sú dôvodmi nižších súkromných investícií vyššie obchodné náklady a oslabený domáci dopyt, k čomu bude v dlhodobom horizonte prispievať aj odchod časti kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Problémy s nedostatočnou ponukou pracovných síl má najmä spracovateľský priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo.

Európska únia a USA uvalili na Rusko sankcie, pričom budú sankcio-novať aj iné štáty, organizácie a firmy, ktoré napriek tomu naďalej ekonomicky spolupracujú s Ruskom. Otáznymi zostávajú efekty postupnej fragmentácie svetovej ekonomiky, najmä v súvislosti so zmenami v existujúcich produkčných a dodávateľských reťazcoch. Efekt prípadných šokov v globálnej ekonomike na ruskú ekonomiku však môže byť vplyvom sankcií paradoxne čiastočne limitovaný. Invázia na Ukrajinu vyvolala zrýchlenie a zintenzívnenie geopolitických procesov, pričom konfrontácia medzi Ruskom a Západom (UK, EÚ a USA) nabrala podobu neskrývaného otvoreného nepriateľstva. Vojna na Ukrajine bude naďalej destabilizovať región a medzinárodné vzťahy. Početné vyjadrenia vysokých predstaviteľov západných štátov o odhodlaní podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné, hovoria o budúcom pokračovaní trajektórie eskalácie a hrozby prepuknutia priameho vojenského konfliktu medzi USA (so spojencami) a Ruskom.

Podobne ako v ďalších vyspelých ekonomikách, aj v USA sa konflikt na Ukrajine podpísal na vyšších cenách energií pre domácnosti a podniky. Na druhej strane mala ale neistota ohľadom ponuky zemného plynu vyvolaná sankciami voči Rusku pozitívny efekt smerom k zvýšeniu dopytu po skvapalnenom plyne z tretích krajín a vývoz tejto komodity z USA do krajín EÚ narástol počas roka 2022 v stovkách percent. Spolu so zavedením ekonomických sankcií voči Rusku sa prehĺbila aj obchodná vojna USA s Čínskou ľudovou republikou, čo vyústilo do prijatia viacerých zákonov a opatrení na zabránenie prenosu moderných technológií a know-how do zahraničia.

Čína buduje modernú socialistickú krajinu prostredníctvom vlastnej cesty. Jej ekonomika je energeticky náročná a s ohľadom na štruktúru a vysokú mieru využitia uhlia je Čína najväčším producentom emisií oxidu uhličitého na svete. Postavenie Číny vo svetovej ekonomike sa za posledné roky posilnilo a v súčasnosti je hlavným obchodným partnerom pre viac ako sto krajín sveta. V súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine musíme konštatovať, že v priebehu roka 2022 posilnila svoje obchodné vzťahy so sankcionovanou Ruskou federáciou. Môžeme očakávať, že Čína sa bude do globálnej politiky zapájať čoraz viacej. Sankčná politika USA a EÚ je v protirečení so všeobecným princípom spolupráce, ktorý aplikuje Čína. To môže vytvárať ďalšie rozpory s dosahom na zahraničnoobchodné vzťahy a všeobecnú prosperitu vo svetovej ekonomike.