Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Realizovaná hospodárska stratégia vo vyspelých ekonomikách, ktorá je postavená na monetárnej politike kvantitatívneho uvoľňovania a fiškálnej expanzii v podobe stimulovania agregátneho dopytu oslabeného protipandemickými opatreniami, vedie k zväčšovaniu inflačných tlakov v celej globalizovanej svetovej ekonomike. Ako sa ukazuje, v strednodobom horizonte sa efekty týchto krokov budú v smere k vyššej inflácii kombinovať s rastúcim dopytom po surovinách a potravinách spôsobujúcim nerovnováhu na strane nedostatočnej ponuky. To bude v konečnom dôsledku spoločne s vysokým zadlžením ekonomických subjektov spomaľovať potenciálny rast hrubého domáceho produktu. Tieto riziká približujú svetovú ekonomiku smerom k stagflácii a dlhovej kríze.

Hospodársky rast sa v minulom roku spomalil viac ako počas predchádzajúcej recesie v roku 2009, čo bolo spôsobené jednak rozsiahlymi protipandemickými opatreniami, ale aj väčšou nerovnováhou medzi dopytom a ponukou. Ako ukázal aj náš výskum, reakcie vlád na delta variant vírusu SARS-CoV-2 v tejto situácii ešte viac zvýšili náklady firiem, spomalili hospodársky rast a obmedzili ponuku na trhu práce. Na strane ponuky bolo takto najviac postihnuté odvetvie služieb, ktoré je vo vyspelých ekonomikách rozhodujúce pre tvorbu hrubého domáceho produktu. Infláciu posilňuje aj nedostatok kľúčových výrobných vstupov, ako sú napríklad polovodiče, čo oslabuje ponuku napríklad v automobilovom a elektronickom priemysle.

Zodpovedné autority stoja pred rozhodnutím, či pokračovať v uvoľnenej monetárnej a fiškálnej politike prispievajúcej k väčším inflačným tlakom, alebo tieto tlaky zmierniť sprísnením monetárnej a fiškálnej politiky, zmenšiť tak agregátny dopyt a oslabiť hospodársky rast. Ako sa ukazuje, na strane fiškálnej politiky bude expanzia pokračovať aj v strednodobej budúcnosti. Máme na mysli predovšetkým akčné plány rozvoja, ktoré sú pripravené v troch kľúčových regiónoch sveta, v Číne, USA aj v Európskej únii. Podobne je to s monetárnou expanziou, ktorá by mala tak v USA, ako aj v eurozóne pokračovať naďalej. Ak by aj mala vyššia miera inflácie pretrvávať naďalej, nie je pravdepodobné, že by FED alebo ECB pristúpili k výraznejšiemu obmedzeniu politiky kvantitatívneho uvoľňovania. Táto je totiž bezprostredne napojená a korešponduje s veľkým nárastom súkromného a verejného dlhu. Sprísnenie monetárnej politiky by tak mohlo s veľkou pravdepodobnosťou spustiť dlhovú krízu, čomu sa chcú vlády vo vyspelých ekonomikách vyhnúť.

V prebiehajúcom období a krátkodobej budúcnosti bude vývoj svetovej ekonomiky naďalej poznačený epidémiou vírusu SARS-CoV-2, ktorý ovplyvnil vývoj konjunktúry vo vyspelých, ako aj rozvíjajúcich sa ekonomikách. Napriek spoločným faktorom ovplyvňujúcim konjunktúru (napr. inflácia, starnutie obyvateľstva, vírus SARS-CoV-2, polarizácia možností) vývoj v jednotlivých ekonomikách a regiónoch sveta nie je rovnaký. Vo viacerých ekonomikách očakávame návrat hrubého domáceho produktu k predkrízovým úrovniam už počas prebiehajúceho roku 2021, pričom by mala byť konjunktúra podporená predovšetkým oživením spotreby domácností a rastom investícií do fixného kapitálu vplyvom zlepšenia podnikateľskej dôvery v podmienkach implementácie rozsiahlych verejných investičných projektov. Pretrvávať budú zmeny v správaní domácností a v spotrebiteľských preferenciách. Rovnako tak starnutie obyvateľstva a príjmové nerovnosti budú naďalej negatívne ovplyvňovať rastový potenciál, najmä vo vyspelých ekonomikách.

Z pohľadu vývoja svetovej ekonomiky v krátkodobom a strednodobom horizonte je preto dôležité, do akej miery sa podarí ekonomické subjekty a štruktúry prinavrátiť do stavu, ako fungovali pred koronakrízou. Je veľmi pravdepodobné, že niektoré zo spomínaných faktorov ale budú prítomné dlhodobo a konjunktúra už nebude taká ako predtým. Dôležitým rizikom prebiehajúceho hospodárskeho cyklu zostáva geopolitické napätie, najmä vo vzťahu k Číne a Rusku. To sa prejavuje jednak na silnejšom protekcionizme v medzinárodnom obchode, ale aj v realizácii nových strategických zámerov s cieľom oslabiť transfer citlivých technológií a závislosť od dovozu niektorých surovín či dôležitých komponentov pre výrobu.

Hlavné regióny svetovej ekonomiky sa k výzve v podobe pandémie postavili ako k príležitosti na zmeny smerom k posilneniu konkurencieschopnosti, domácej výrobnej základne, ekológie a sociálnej spravodlivosti. Od krátkodobej podpory konjunktúry, ktorá bola zameraná predovšetkým na bezprostrednú pomoc a zmiernenie dôsledkov súvisiacich so samotnou pandémiou a prijatými protiopatreniami, tak teraz ekonomiky a vlády prechádzajú k podpore ekonomického potenciálu pre dlhodobo udržateľný hospodársky rast. Aktuálny vývoj podstatne urýchlil a prehĺbil transformáciu spotreby spoločenskej práce, ktorá síce prebiehala už predtým, avšak až koronakríza tento proces posunula ďalej do fázy, z ktorej už pravdepodobne nie je návrat do polohy a štruktúry predtým.

Hospodársky cyklus vo svetovej ekonomike sa odrazil od dna rýchlejšie, ako sa vo všeobecnosti očakávalo, čo bolo spôsobené najmä vplyvom veľkých fiškálnych stimulov. Nové rozvojové stratégie sa v mnohom podobajú, keďže reflektujú snahu o zlepšenie sociálnej situácie domácností, väčšiu reálnu konvergenciu s cieľom zmierniť ekonomické rozdiely medzi regiónmi, ako aj snahu o zmiernenie negatívnych dopadov hospodárskeho rastu na ekológiu. Aj napriek predpokladanému oživeniu konjunktúry bude medzi ekonomikami a ekonomickými subjektmi pretrvávať vysoká miera divergencie, polarizácia, nerovnosť a hlavne vysoká miera neistoty. Pri procese transformácie na nový spoločenský model založený na zelenej, digitálnej a sociálne spravodlivej ekonomike by mali všetky štáty vzájomne spolupracovať.