Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

V znalostnej spoločnosti bývajú zdôrazňované prvky ako otvorenosť, kreativita, flexibilita a rozmanitosť. Rozdielnosť v týchto parametroch pozorujeme pri porovnaní starých a nových členských krajín EÚ. Vo vyspelých ekonomikách je rozmanitosť aktérov výrazne vyššia ako v menej vyspelých ekonomikách. Staré členské krajiny, okrem Grécka a čiastočne Portugalska, majú vyspelé hospodárske štruktúry. Väčšina nových členských krajín musela prejsť transformáciou z centrálne plánovaných na trhové ekonomiky a ich nižšia ekonomická výkonnosť súvisí s horšími podmienkami pre oblasť výskumu a inovácií. Publikácia ukazuje, že oproti hospodársky vyspelejším krajinám je u nás značne nižší podiel účasti firemného sektora na financovaní výskumu a vývoja. Nevyvážená vlastnícka štruktúra firiem s vysokým podielom firiem so zahraničnými vlastníkmi prispieva k oslabovaniu domáceho inovačného potenciálu. Konkurencieschopnosť väčšiny firiem v SR je podložená inovatívnymi riešeniami, ktoré boli vyvinuté v zahraničí.

Pri premene tradičného ekonomického systému na znalostnú spoločnosť je nutné rešpektovať širšie spoločenské súvislosti v komplexnom prostredí. Základná mapa priestoru identifikácie kľúčových zmien sumarizuje použité prístupy - paralelné fázovanie, kombinované využívanie znalostných základní, platformy príbuznej rozmanitosti,  integráciu fyzického, kyber-fyzického a digitálneho priestoru. Na potrebu zmeny vnímania nových procesov poukazuje porovnanie tradičného prístupu k formovaniu cieľov s novým prístupom k ťažko riešiteľným problémom.

Publikácia sa zameriava na potenciál dôležitých kategórií ľudských zdrojov perspektívnych pre dynamizáciu znalostnej spoločnosti, ako sú študenti, mladí výskumníci a ženy. Autori využili výsledky vlastného prieskumu medzi expertmi z prostredia výskumu a vývoja. Tvoriví talentovaní ľudia tvoria jadro inovačných odvetví a preto jedno z najväčších obmedzení pre rozvoj potenciálu výskumu a vývoja je skutočnosť, že nie sme konkurencieschopní v udržaní a získavaní talentov. K nižšiemu zhodnocovaniu výskumného potenciálu prispieva nedostatočná spolupráca jednotlivých aktérov.

Budúci vývoj spoločnosti bude ovplyvňovaný využitím existujúceho potenciálu a taktiež jeho prípadným rozširovaním. Autori prezentujú tri scenáre možného vývoja v oblasti rozvoja znalostnej spoločnosti. Scenáre odpovedajú na otázku, kedy a za akých podmienok je pravdepodobné, že SR vo vybraných ukazovateľoch dosiahne prinajmenej súčasnú priemernú úroveň v pôvodných krajinách EÚ. Optimistický scenár môže nastať za podmienok optimálnej kombinácie zhodnotenia rozvojového potenciálu v oblastiach súvisiacich s inováciami, vzdelaním a technologickým rozvojom spoločnosti. Scenáre ukazujú, že udržiavanie súčasnej úrovne povedie k trajektórii pesimistického scenára vývoja v oblasti výskumu. Preto musí dôjsť k takej zmene motivačného prostredia, aby talenty a kvalitní výskumníci našli v SR adekvátne uplatnenie.