Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Autorský kolektív poskytol pred takmer rokom v rámci metodickej monografie Modelovanie regionálneho vývoja v SR všeobecný pohľad na možnosti analýz regionálneho rozvoja SR v kontexte uplatňovanej regionálnej politiky, ako aj dostupných analytických možností. Cieľom bolo identifi kovať najvhodnejší prístup pre analýzy a prognózy budúceho vývoja regiónov SR, pričom diskusia aplikácie týchto prístupov ako i samotná aplikácia mali byť hlavným zameraním predkladanej monografie s takmer nezmeneným autorským kolektívom ako záverečného výstupu niekoľkoročného úsilia pri implementácií projektu APVV – Modelovanie a analýza možností znižovania regionálnych rozdielov v SR prostredníctvom verejných politík.

Počas roku 2020 sme boli svedkami dramatických zmien v hospodárskom a sociálnom vývoji spôsobených prepuknutím pandémie. Od jej identifi kácie sme mohli pozorovať viacero vĺn nákazy v rôznych častiach sveta, pričom previazanosť jednotlivých ekonomík sa prejavila aj naštrbením produkčných reťazcov a výpadkami pri dodávkach tovarov a služieb. Z tohto pohľadu môžeme sledovať vplyv relatívne komplexnej krízy, ktorá má neštandardný charakter a týka sa ponukovej aj dopytovej časti ekonomiky.

Priebeh lockdownov, prehodnocovanie očakávaného vývoja aj nárast neistoty pri prognózach sa prejavili aj na príprave predkladanej monografie. Jednotlivé kapitoly boli aktualizované tesne pred odovzdaním textov na finálne spracovanie do tlače. Týmto chcem poďakovať spoluautorom za ich trpezlivosť a ochotu podieľať sa na tvorbe tejto spoločnej práce.

V prvej časti sa jej hlavný autor Karol Frank venuje analýze uplatňovanej hospodárskej politiky v regiónoch SR a jej reakcii na prebiehajúcu krízu, a to z pohľadu Slovenska aj EÚ. Vynaložené prostriedky na opatrenia zmierňujúce vplyv krízy budú mať dlhodobý vplyv na fiškálnu stabilitu a uplatňované verejné politiky. Z hľadiska regionálneho rozvoja je možné identifi kovať pokračujúci problém spočívajúci v zdrojoch jeho financovania, pričom aj naďalej hrajú kľúčovú úlohu fondy EŠIF. Zároveň však Slovensko nedokáže tieto prostriedky kontinuálne, efektívne a cielene čerpať, čo znižuje ich predpokladaný efekt na ekonomiku, pričom viaceré analýzy poukazujú na väčší problém v čerpaní, ako v programovom období 2007 – 2013. Problematické riadenie fondov môže byť ešte zvýraznené dostupnosťou dodatočných finančných zdrojov z EÚ prostredníctvom balíčkov REACT a Fondu obnovy. Dostupné zdroje v najbližších rokoch ďaleko prevyšujú objemy, ktoré dokázalo Slovensko alokovať v akomkoľvek predchádzajúcom období, čo prinesie extrémne výzvy z hľadiska riadenia verejných politik a investičných aktivít. Zároveň prebieha finalizácia prípravy nového programového obdobia 2021 – 2027. Záver tejto kapitoly je venovaný diskusii k reforme kompetencií a financovania územnej samosprávy, ktorej je venovaná v rámci regionálnej politiky značná pozornosť.

Druhá kapitola sa pod vedením Jána Halušku venuje detailnej analýze socio-ekonomického vývoja SR počas roku 2020 a výhľadu na najbližšie roky s cieľom podrobne analyzovať vplyv aktuálnej krízy na slovenské hospodárstvo. Atypická dopytovo-ponuková kríza spojená s uzavretím ekonomiky priniesla extrémny a okamžitý vplyv na jednotlivé ekonomické sektory hospodárstva takmer hneď po prepuknutí pandémie v SR, veľmi krátko po parlamentných voľbách. Aktuálna situácia smeruje k ďalšiemu lockdownu, pričom optimistické očakávania ohľadne konca koronakrízy sú situované k začiatku leta 2021. Napriek tomu, že z ekonomického hľadiska je očakávaná relatívne rýchla obnova hospodárskeho rastu, návrat k hodnotám roku 2019 je vo výhľade až výraznejšie za horizontom roku 2022.

Tretia kapitola spracovaná Veronikou Hvozdíkovou detailnejšie diskutuje vývoj na trhu práce. Dôležitým faktorom je, že k istému ochladeniu a zvoľneniu vývoja na trhu práce dochádzalo v rámci hospodárskeho cyklu aj v období pred pandémiou. Samotný hlboký ekonomický prepad sa však v prvých obdobiach prejavil na trhu práce výrazne miernejšie, ako by bolo možné očakávať. Dobrou správou je, že Slovensko v roku 2019 atakovalo historicky najlepšie hodnoty v oblasti zamestnanosti, ako aj miery nezamestnanosti. Na druhú stranu, demografi cké procesy indikujú dosiahnutie vrcholu z pohľadu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čo bude v nadchádzajúcom období limitujúcim faktorom ponuky práce.

Vo štvrtej kapitole autori pod vedením Tomáša Miklošoviča aplikujú dlhodobo vyvíjaný regionálny model HERMIN na regionálny vývoj po roku 2020 v rámci implementácie nového programového obdobia 2021 – 2027. Vzhľadom na pretrvávajúce výrazné disparity medzi regiónmi SR a pri očakávanom pokračovaní v „štandardnom“ uplatňovaní regionálnej politiky nie je možné predpokladať výraznejšie zvrátenie divergenčného procesu v rámci SR.

Piata a šiesta kapitola vedené Ivanom Lichnerom a Marekom Radvanským sú zamerané na prognózu hospodárskeho vývoja a vývoja na trhu práce v regiónoch SR s uplatnením novo vyvinutého regionálneho modelu. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty pri prognózovaní sa autori snažia identifi kovať rozdiely v prognózach bez vplyvu a s vplyvom pandémie COVID-19, a to nielen na regionálnej, ale aj na sektorovej úrovni. Z hľadiska celkovej zamestnanosti aplikovaný EC-IO model naznačuje návrat na predkrízové hodnoty roku 2019 až medzi rokmi 2023 – 2024. Životnosť prognóz v čase neistoty je relatívne krátka, avšak štruktúra kapitoly je vytvorená z cieľom poukázať aj na informačné možnosti aplikovania tohto typu modelu pre potreby ďalších analýz.

Práca je uzatvorená dvomi tematickými kapitolami. Siedma kapitola spracovaná Dávidom Martinákom a Samom Varšíkom je zameraná na identifi káciu nákladov predčasného ukončenia školskej dochádzky SR a jeho vplyvu na trh práce. Každý rok sa tento problém týka viac ako tisíc osôb, čo predstavuje takmer 2 % vekovej kohorty. Závery tejto kapitoly naznačujú, že celoživotné náklady na každú kohortu z hľadiska ušlej mzdy a sociálnych nákladov tvoria viac ako 200 13 mil. Eur. Z pohľadu trhu práce a vzdelávacieho systému je preto treba tomuto problému venovať zvýšenú pozornosť.

Monografiu uzatvára kapitola vytvorená pod vedením Ivety Stankovičovej, analyzujúca vývoj spotreby domácností v regiónoch SR počas obdobia rokov 2001 – 2019 s využitím informácií zo štatistiky rodinných účtov. Tento pohľad je dôležitý z hľadiska „vnútorného“ dopytu jednotlivých regiónov smerom k podpore regionálnej ekonomiky, kde výdavky domácností tvoria výrazný zdroj ekonomického rastu vo viacerých sektoroch, najmä v oblasti služieb. Z tohto dôvodu je potrebné upozorniť na regionálne rozdiely v spotrebe domácností pri anticipácii budúceho vývoja a formovaní regionálnej politiky.

Kolektív autorov chce týmto poďakovať kolegom z Ekonomického ústavu SAV za konštruktívne pripomienky, ako aj agentúram APVV a VEGA za podporu vedeckej činnosti.