Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Expertízne štúdie EÚ SAV

Táto práca prezentuje výsledky kvantifikácie projektu odvodového bonusu (Sulík 2002). Autori tak chcú prispieť k odbornej diskusii ohľadne takej závažnej otázky akou je rekonštrukcia sociálneho systému.
Práca pozostáva z piatich častí, pričom každá poskytuje iný uhol pohľadu na ten istý problém. Jedná sa o komplexný dokument, v ktorom sa autori snažia o čo možno najdetailnejšie a najpodrobnejšie vyčíslenie dopadov reformy na fiškálny rozpočet. Navyše je skúmaný a popísaný aj dopad na celkovú makroekonomickú situáciu SR, čo možno z pohľadu doteraz vykonaných analýz chápať ako unikátne a originálne riešenie.
V prvej časti je popísaný výpočet dopadov systému odvodového bonusu na základe individuálnych dát o príjme obyvateľov. Výpočet viac-menej kopíruje metodiku popísanú v literatúre (Sulík (2005)), pričom je obohatený o niektoré rozšírenia. Rozšírenia sa dotýkajú predovšetkým zahrnutia hrubého disponibilného dôchodku ako zložky základu pre výpočet redistribučného odvodu. Hrubý disponibilný dôchodok vstupoval do modelu očistený o tvorbu fixného kapitálu a inputovanú pridanú hodnotu, čo zreálnilo pohľad na príjmy fyzických osôb z podnikania. Rozdiely takisto nastali aj v spôsobe priznávania odvodového bonusu pre niektoré skupiny obyvateľstva (deti, osamelý rodičia) tak, ako to vyplývalo zo zadania úlohy.
Druhá časť popisuje dopady na štátny a verejný rozpočet pri zohľadnení príjmov obyvateľstva. Zachytáva vývoj ohľadne zmien v dani z príjmov, príjmov sociálneho systému vyplývajúcich zo zavedenia systému odvodového bonusu. Jedná sa predovšetkým o zmenu príjmov z dani z príjmu fyzických osôb, zaniknutie odvodov zo strany zamestnávateľov a zavedenia jedného redistribučného odvodu. Na strane výdavkov je sledované jednak zavedenie odvodového bonusu a jednak zrušenie viacerých výdavkov sociálneho systému.
Pre pochopenie fungovania systému ako celku bol zostrojený matematicky formalizovaný model. Tento model, ako aj jeho použitie na hodnotenie efektov, je popísané v tretej časti. Použitie spočívalo v kalibrácii modelu na nový systém sociálneho zabezpečenia. Pomocou zmien jednotlivých parametrov modelu (vyplývajúcich z nastavenia systému) bol vyčíslený dopad na systém sociálneho zabezpečenia.
Makroekonomickým dopadom reformy sociálneho systému sa venuje štvrtá časť. Za účelom tohto výpočtu bol skonštruovaný model všeobecnej vypočítateľnej ekonomickej rovnováhy (iak CGE model). Na základe zavedenia externého šoku (v našom prípade zavedenie systému odvodového bonusu) bol skúmaný dopad na hlavné makroekonomikcé indikátory (HDP, zamestnanosť a pod.).
Posledná piata časť popisuje názor autorov na možné prekážky a riziká pri implementácii systému odvodového bonusu. Rozoberá možné riziká z pohľadu fiškálnych efektov, riziká z pohľadu politickej ekonómie, ako aj riziká z pohľadu praktickej implementácie.