Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Migračná skúsenosť sa stala bežnou súčasťou života pre mnohých obyvateľov Slovenska po vstupe do EÚ a rastie aj počet prisťahovalcov na Slovensku. Cieľom migračných pohybov sú krajiny a mestá, pričom dopady na krajinu, z ktorej migranti odchádzajú a do ktorej prichádzajú, sú rozdielne. Kolektív autorov z EÚ SAV v rámci projektu VEGA 2/0138/18 skúmal mobilitu talentovaných ľudí v súvislosti s atraktivitou územia. Názory talentovaných ľudí, ktorí majú pracovnú skúsenosť v zahraničí, autori zisťovali v novembri a decembri 2019 pomocou dotazníkového prieskumu. Respondenti porovnávali slovenské a zahraničné prostredie, v ktorom pôsobili. Pri skúmaní atraktivity Bratislavy využili prieskum „Kvalita života v európskych mestách“ mapujúci skúsenosti a názory obyvateľov 83 európskych miest.

Predmetom výskumu je vnútorná a zahraničná migrácia. Z hľadiska migračného salda sú čistými prijímateľmi Bratislavský a Trnavský kraj. Prešovský kraj je krajom s dlhodobo najvyšším poklesom migračného salda. K jeho úrovni sa približuje Banskobystrický kraj. Chýbajúce hospodárske alternatívy v oblastiach úpadku nútia obyvateľov hľadať príležitosti mimo svojho sídla, čo vedie k vyľudňovaniu. Migračné smery ovplyvňuje skutočnosť, že Bratislava je hospodárskym, administratívnym, vzdelávacím a výskumným centrom Slovenska. Analýza atraktívnosti Bratislavy a Žiliny ukázala, že obe mestá majú potenciál vo vytváraní podmienok pre kvalitný život obyvateľov. Z hľadiska kvality života je problematická nedostatočná regulácia územia. Súčasťou vývoja, súvisiaceho s migráciou, sa stala suburbanizácia v zázemí veľkých a stredne veľkých miest, prinášajúca pozitívne i negatívne vplyvy na život funkčného mestského územia. Cieľom adaptácie na klimatické zmeny je zníženie zraniteľnosti sídelného prostredia.

Z hľadiska funkčnej špecializácie majú podniky na Slovensku v hodnotových globálnych reťazcoch vysoký podiel vo fáze produkcie a nízky podiel v predprodukčnej a v poprodukčnej fáze, čo znižuje dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch v oblasti manažmentu, výskumu a vývoja, dizajnu, marketingu, logistiky a podporných služieb. Slovenská ekonomika pri existujúcej štruktúre svojej základne a pri nízkej mzdovej hladine vytvára nižší dopyt po talentovaných ľuďoch, čo sa prejavuje na migrácii talentovaných ľudí do zahraničia a na skutočnosti, že na Slovensko väčšinou prichádzajú prisťahovalci s nižším stupňom vzdelania. Priaznivé podmienky pre mobilitu pracovných síl v súčasnosti vedú často, podobne ako to bolo v minulosti, k jednosmernej mobilite talentov do hospodársky vyspelých krajín, nakoľko sú tam výrazne lepšie podmienky pre rozvoj talentov. Za najdôležitejšie dôvody pre svoj odchod zo Slovenska do zahraničia talentovaní ľudia považujú lepšie podmienky pre prácu v zahraničí, zvýšenie znalostí, zmysluplne zameranú prácu, výrazne vyšší príjem, nedostatok príležitostí doma. Dáta dotazníkového prieskumu boli použité pre analýzu atraktivity zahraničia v porovnaní so Slovenskom pomocou lineárnych pravdepodobnostných modelov a modelov probit. Výsledky ukázali, že rozhodnutia respondentov sú konzistentné s klasickými teóriami o lokalizácii a mobilite, s väčším dôrazom na príležitosti a možnosti sa uplatniť než na očakávanú maximalizáciu príjmu. Nevyhnutné je rozvíjať proces spätnej mobility, ktorý podnecuje tvorivé aktivity spojené s medzinárodnou spoluprácou, získavaním zahraničných skúsenosti a ich uplatnením v domácom prostredí.