Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Táto monografia predstavuje ohliadnutie sa za vývojom na slovenskom trhu práce od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Hneď na úvod je potrebné spomenúť, že snahou tejto publikácie nie je poskytnutie komplexného pohľadu na danú problematiku, keďže takýto prístup by si vyžiadal výrazne väčší priestor a v konečnom dôsledku by pravdepodobne poskytol väčšie množstvo nezodpovedaných otázok, ako priniesol odpovedí. Zhodnotenie vývoja na slovenskom trhu práce za ostatných takmer tridsať rokov poskytneme z pohľadu základných ukazovateľov (napr. nezamestnanosť, zamestnanosť) zasadených do dobových reálií a analyzovaných z viacerých uhlov pohľadu (napr. regionálneho, vzdelanostného a pod.).

V prvej kapitole je vývoj na trhu práce prezentovaný prostredníctvom analýzy dvoch zložiek ekonomicky aktívneho obyvateľstva – zamestnaných a nezamestnaných. Historický pohľad na vývoj celkovej zamestnanosti je obohatený o analýzu zmien v štruktúre zamestnanosti spojených s procesom transformácie slovenskej ekonomiky. Nezamestnanosť je v tejto časti monografie analyzovaná z viacerých uhlov pohľadu. Pričom sú zdôraznené viaceré špecifiká vlastné jednotlivým obdobiam počas analyzovaných troch dekád vývoja, ako aj vybraných kategorizácií z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelania, povolaní a dĺžky nezamestnanosti.

V ďalšej časti je pozornosť venovaná vývoju v mzdovej oblasti, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť vývoja na trhu práce. V analýze zameranej na rast reálnych príjmov bolo identifikované obdobie 15 rokov, ktoré bolo potrebné na eliminovanie ich prepadu po rozpade sovietskeho bloku v roku 1989. Tento relatívne štandardný pohľad je doplnený o analýzu regionálnych rozdielov v mzdách, ktorá poukázala na mierne dobiehanie mimobratislavských regiónov, a to najmä v období po veľkej hospodárskej kríze z roku 2008. Nasleduje analýza vývoja minimálnej mzdy a priemerných miezd naprieč celým spektrom odvetví slovenského hospodárstva. V závere tejto kapitoly je poskytnutá analýza vzťahu medzi rastom miezd a miery nezamestnanosti prostredníctvom odhadu Phillipsovej krivky a jej modifikácie doplnenej o vývoj produktivity. Táto je následne doplnená o pohľad na porovnanie vývoja priemernej mzdy a produktivity práce.

V tretej kapitole je vývoj na trhu práce zhodnotený prostredníctvom pohľadu na proces párovania dopytu a ponuky. V prvej časti je prezentovaná analýza zhody zručností, pričom dlhodobé trendy ukazujú rastúci podiel zhody zručností a dosiahnutého vzdelania v prípade vysokej úrovne, pre ostatné úrovne tento ukazovateľ stagnuje. Následne je miera pnutia medzi ponukou a dopytom na trhu práce vyhodnotená prostredníctvom aplikácie konceptu Beveridgeovej krivky, ktorá je doplnená o jej rozšírenia na krajskú úroveň. V záverečnej časti tejto kapitoly je prezentovaný inovatívny náhľad na meranie geografického nesúladu medzi voľnými pracovnými miestami a dostupnou pracovnou silou v podobe uchádzačov o zamestnanie. Tento prístup priniesol zaujímavé zistenia o výraznom náraste nesúladu predovšetkým v prípade nezamestnaných s nízkou úrovňou dosiahnutého najvyššieho vzdelania.

Štvrtá kapitola sa venuje zhodnoteniu troch hlavných prúdov pracovnej migrácie. Prvým je odchod Slovákov za prácou v zahraničí, pričom po jeho prvotnej expanzii po vstupe SR do EÚ v období po roku 2015 vidieť tendenciu znižovania ich početnosti. Naopak, po relatívne miernom raste záujmu zahraničnej pracovnej sily o zamestnanie sa na našom území, aj v súvislosti s poklesom dostupnosti domácej ponuky práce vidieť rapídny nárast zahraničných pracujúcich v období po odznení dosahov hospodárskej a dlhovej krízy. Následne je analyzovaný aj vnútorný pohyb obyvateľstva, pričom výsledky naznačujú, že v jeho prípade nie sú hlavným determinujúcim faktorom rozdiely v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov.

Záverečná kapitola predstavuje komplementárny pohľad retrospektívneho zamerania predchádzajúcich a zameriava sa na identifikáciu hlavných výziev slovenského trhu práce počas nadchádzajúcej dekády. S dosahmi niektorých z týchto výziev už slovenský trh práce čiastočne bojuje a dá sa očakávať pokračovanie ich pôsobenia a iné sa zatiaľ len vynárajú. Medzi najdôležitejšie identifikované megatrendy, ktorým sa Slovenská republika nevyhne, patria – starnutie populácie, zelená transformácia a digitalizácia. Všetky tieto výzvy prinesú zvýšené nároky na efektivitu párovania stenčujúcej sa ponuky a rastúceho dopytu na trhu práce, pre ktorej dosiahnutie bude nevyhnutné hľadať inovatívne prístupy a politiky.