Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

USA sú najväčším dovozcom a druhým najväčším vývozcom tovarov na svete. To z nich robí hybnú silu schopnú ovplyvňovať nielen vlastné bilaterálne vzťahy s inými štátmi a regionálnymi celkami, ale aj samotný charakter medzinárodno-obchodných vzťahov a hospodársky rast v celej svetovej ekonomike. USA zároveň potvrdzujú svoje vedúce postavenie v príleve zahraničných investícií a sú v tomto smere najatraktívnejšou destináciou na svete. Za najväčší problém ekonomiky USA možno v súčasnosti považovať vysoký verejný dlh a úrokové miery, ktoré zaťažujú federálny rozpočet nadmernými splátkami. Tento vývoj zaznamenali aj ratingové agentúry, ktoré USA znížili úverový rating. Väčšie tarifné prekážky sťažia prístup zahraničnej konkurencie na domáci trh a zároveň zdvihnú ceny dovážaných tovarov, čo zníži kúpnu silu domácich spotrebiteľov. Nová obchodná a colná politika nemá dopad len na ekonomiku USA ako celok, ale aj na jednotlivé členské štáty federácie, ktorých zapojenie do zahraničného obchodu sa výrazne líši, či už z regionálneho, alebo štrukturálneho hľadiska.

Rast ekonomiky EÚ spomaľujú väčšie obchodné prekážky, silnejúce euro a slabnúca dôvera v predvídateľnosť globálneho prostredia. Tento vývoj je čiastočne kompenzovaný relatívne stabilným trhom práce, rastom zamestnanosti, reálnych príjmov a zlepšujúcimi sa podmienkami financovania, podporovanými postupným uvoľňovaním menovej politiky ECB. Z hľadiska hospodárskeho rastu sú však kľúčové domáce faktory, predovšetkým zvýšenie konkurencieschopnosti európskych firiem a posilnenie strategickej autonómie EÚ. Technologické zaostávanie, zelená transformácia a obranná pripravenosť si vyžadujú významné investície, avšak priestor na expanzívnu fiškálnu politiku je v dôsledku deficitného hospodárenia a vysokého zadlženia v mnohých členských štátoch EÚ obmedzený. Európska únia tak stojí pred zásadnou výzvou, ako skĺbiť rozpočtovú zodpovednosť s akútnou potrebou modernizácie.

Príklad Číny ukazuje, ako hrozba tarifných a netarifných prekážok vytvára tlak na vývozne orientované firmy, aby vo väčšej miere investovali do výroby v zahraničí a získali tak voľný prístup na zahraničné trhy, ako aj väčší geopolitický vplyv. Z hľadiska celkovej investičnej aktivity a investícií do fixných aktív sledujeme postupnú teritoriálnu zmenu v dynamike v prospech hospodársky menej rozvinutých regiónov Číny, čo súvisí so širšou stratégiou podporujúcou domáce zdroje hospodárskeho rastu. Avšak vysoký sklon k úsporám do určitej miery obmedzuje rast domácej spotreby. Rastúca nedôvera v hospodársku politiku USA by mohla podporiť postavenie jüanu ako významnejšej svetovej meny, čomu nahráva aj fakt, že Čína je držiteľom najväčších devízových rezerv na svete. Čína vedie suverénnu politiku, pričom stále kladie dôraz na spoluprácu. Hlavní svetoví aktéri si v rámci kompetitívnej koexistencie navzájom konkurujú a zároveň sú nútení spolupracovať pri riešení globálnych problémov.

V roku 2024 pokračovala ruská ekonomika v hospodárskom raste, ktorý bol ťahaný najmä domácou spotrebou a investíciami. Podiel ruského vývozu na HDP slabne, čo je priamym dôsledkom obmedzenia obchodnej výmeny vplyvom sankcií. Ďalšou „obeťou“ vojny a sankcií je cenová hladina. Dôsledky vojenského konfliktu možno vidieť v mnohých odvetviach. Po roku 2022 rástla najrýchlejším tempom výroba v tých, ktoré nevyrábajú len pre civilný sektor, ale aj obranný priemysel. V nevýrobnom sektore rástla vysokým tempom oblasť verejnej správy a obrany, avšak ešte rýchlejšie rástli odvetvia služieb, ako reštauračné a ubytovacie služby, informácie a komunikácia a finančné a poisťovacie služby. Rast ruskej ekonomiky tak nepramenil len z expanzie obranného priemyslu. Aj keď zmeny v štruktúre ekonomiky nepotvrdzujú „prechod na vojnovú ekonomiku“, o štátnom rozpočte sa to povedať nedá a vyplýva z neho jasný zámer zvyšovania výdavkov na obranu, a to aj na úkor verejných služieb.