Publikácie vydané Ekonomickým ústavom - Monografie a vedecké editované knihy

Proces medzinárodnej integrácie a rozhodovanie jednotlivých krajín v globalizovanej svetovej ekonomike budú určovať zásadné rozdiely nielen ekonomickej, ale aj kultúrnej a sociálnej povahy. Proces, keď sa štáty integrovali okolo jedného hegemóna, sa stáva minulosťou a štáty začínajú hľadať body vzájomného prieniku záujmov a vzájomnej spolupráce v novom multipolárnom svete. Môžeme predpokladať, že sa do budúcna ešte viac posilní proces integrácie na základe rovnocenného partnerstva štátov a proces obchodovania v národných menách. Ak bol pôvodný proces integrácie predovšetkým ekonomicky a geopoliticky motivovaný, tak súčasný proces integrácie prebieha vo väzbe na transformáciu civilizačných modelov. Súčasný proces integrácie je výsledkom novej formy spolupráce a ponúkaných riešení pre všetky zúčastnené krajiny. Tento zásadný rozdiel v motívoch a princípoch integrácie sa bude pravdepodobne rozširovať a môže sa stať dlhodobým fenoménom budúcnosti.

Akcelerovanie vývoja globálnej spoločnosti prináša výzvy pre nový pohľad na polarizáciu, ktorá sa odohráva na rôznych úrovniach. Kým v západných civilizačných modeloch bol základnou podmienkou rozvoja nárast fyzického bohatstva, v súčasnosti ide viac o schopnosť využiť informácie, pracovať s nimi a zužitkovať podmienky nastavené v rámci danej spoločnosti. Pochopenie súčasných zmien sociálno-ekonomickej štruktúry spoločnosti si vyžaduje multidimenzionálny prístup. Z hľadiska polarizácie to nie je iba otázka príjmu a majetku, ale ide o komplex faktorov, pôsobiacich na sociálnu pozíciu a možnosti konkrétneho jedinca, skupiny ľudí, regiónu či štátu. Ich rôzna adaptabilita na meniace sa podmienky bude určujúcim faktorom novej podoby polarizácie vo svetovej ekonomike. Je zrejmé, že od jednoduchého chápania polarizácie podľa príjmov a majetku bude potrebné prejsť k oveľa zložitejšiemu a komplexnejšiemu skúmaniu polarizácie spoločnosti. Základná zmena v chápaní polarizácie spočíva v komplexnom skúmaní podmienok života v jednotlivých krajinách a regiónoch, ktoré určujú fungovanie jednotlivca a spoločnosti.

Jeden z nových modelov integračných celkov predstavujú štáty zoskupené v skupine BRICS, ktoré aj napriek veľkým rozdielom v ekonomickej štruktúre a úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja dosiahli priaznivé výsledky v oblasti ich podielu na svetovom HDP, devízových rezervách, na čistej investičnej pozícii, vývoja v oblasti vonkajšej makroekonomickej rovnováhy, ale tiež v oblasti stability a udržateľnosti verejných financií. Štáty BRICS zaznamenali výrazný vzostup podielu na svetovom HDP vyjadrenom v parite kúpnej sily, kde v roku 2023 prvýkrát dosiahli vyššiu úroveň ako členské štáty skupiny priemyselne najvyspelejších krajín G7. Najviac možno očakávať, že štáty BRICS budú naďalej pokračovať vo vzostupnom trende aj v strednodobom a dlhodobom horizonte. Členské štáty BRICS vrátane štátov BRICS Plus zároveň dosahujú v porovnaní s G7 priaznivejší vývoj na bežnom účte platobnej bilancie, čo sa pozitívne premieta na podiele štátov BRICS na celkových devízových rezervách, ktorý je neporovnateľne vyšší ako podiel krajín skupiny G7. Čo je dôležité, štáty BRICS dosahujú v porovnaní s G7 priaznivejší vývoj čistej investičnej pozície, avšak najvýraznejšie rozdiely možno sledovať vo fiškálnej oblasti, čo môže mať negatívny vplyv na polarizáciu, ďalší sociálno-ekonomický vývoj, zabezpečenie potravinovej a energetickej bezpečnosti.

Globálnu ekonomiku zasiahlo v posledných rokoch niekoľko ekonomických šokov, pričom geopolitické napätie narastalo a pretrváva dodnes. V reakcii na tieto a ďalšie obavy sa niektoré vlády stali skeptickejšími, pokiaľ ide o výhody obchodu, a podnikli kroky zamerané na preorientovanie výroby a presun obchodu smerom k spriateleným krajinám. Ako sa ukazuje, obdobie nízkych cien ropy, ktoré sme zažívali približne od druhej časti druhej dekády tohto storočia, sa zrejme nateraz skončilo. Dôvody nie sú na strane ponuky alebo dopytu, ale rast cien je spôsobený geopolitickou nestabilitou a bezpečnostnou situáciou, keď viaceré štáty nie sú schopné dosiahnuť svoj produkčný potenciál z dôvodu násilia, sankcií, vnútorných a medzinárodných konfliktov. Veľkoobchodná cena plynu oproti roku 2022 síce výrazne poklesla, avšak predkrízovú úroveň naďalej presahuje viac ako dvaapolnásobne. Vysoké ceny energií z obdobia 2021 – 2022 boli aj v roku 2023 prenášané na odberateľov, čo naďalej tlmí domáci dopyt. Vzhľadom na to, že európsky trh s plynom sa po odstrihnutí od dodávok z Ruska stal vo výraznejšej miere závislý od skvapalneného zemného plynu a tým aj na nekontrolovateľných faktoroch ako počasie či geo¬politická situácia vo svete, je potrebné, aby politici zachovali opatrenia, ktoré majú za cieľ aspoň čiastočne chrániť európskych spotrebiteľov od volatility svetových cien komodít.

Geopolitický vývoj a s ním súvisiace politické reakcie veľkých svetových ekonomík konfrontujú otvorenosť globalizačného procesu a ukázali, ako rýchlo sa môže zo vzájomnej závislosti ako zdroja bezpečnosti a prosperity stať potenciálne vysoko ekonomicky nákladná zraniteľnosť. Pandemická kríza a návrat vojny do Európy spojený s energetickým šokom primäli Európsku úniu k prehodnoteniu vzťahov so zvyškom sveta a ukotveniu otvorenej strategickej autonómie do rámca svojej novej ekonomicko-bezpečnostnej paradigmy. Fragmentovanosť globálnej ekonomiky, ktorej korene ležia predovšetkým v geopolitike, a stupňujúca sa nedôvera, obavy o bezpečnosť a vnímanie nesúladu záujmov v medzinárodnom priestore vytvárajú nové nestabilné prostredie. Otvorená strategická autonómia má EÚ umožniť pokračovať v čerpaní ekonomických a sociálnych benefitov globalizácie a zároveň ju má chrániť pred výzvami rastúceho napätia vo svete. Geopolitické faktory by napríklad mohli ovplyvniť kapitálové a finančné toky a hladké fungovanie platobných a finančných trhových infraštruktúr, čo by ohrozilo finančnú stabilitu v celej Európskej únii. Posilnenie európskych finančných trhov ako koordinovanej jurisdikcie môže podporiť nielen finančnú autonómiu EÚ, ale má tiež potenciál formovať budúce smerovanie politík v medzinárodnom meradle.

Hospodársky rast v EÚ sa pri pokračovaní sprísňovania menovej politiky ECB v roku 2023 oslabil. Zatiaľ čo sektor služieb bol spočiatku podporovaný pretrvávajúcimi efektmi oživenia ekonomiky po pandémii vírusu SARS-CoV-2, priemyselný sektor výrazne zasiahli prísnejšie podmienky financovania, relatívne vysoké vstupné náklady, ako aj oslabený globálny dopyt. Nižšie ceny dovážaných energetických komodít prispeli k zlepšeniu výmenných relácií a obchodnej bilancie EÚ, keď ich vplyv na výslednú bilanciu prevážil vplyv utlmeného vývozu. Zároveň sa v roku 2023 darilo Únii v súlade s plánom REPowerEU ďalej znižovať závislosť od dovozu energetických komodít z Ruska. Prípadný ďalší šok v energetike (v dôsledku konfliktu na Blízkom východe a s ním súvisiacim vývojom cien ropy) by mohol opäť tlačiť nahor infláciu a spomaliť hospodársky rast v EÚ. Popri znižovaní závislosti od dovozu fosílnych palív z Ruska je pre EÚ nevyhnutné venovať pozornosť aj otázke závislosti od dovozu kritických surovín (najmä z Číny), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v kontexte zelenej a digitálnej transformácie.

Pri porovnaní priemyselne najvyspelejších krajín zo skupiny G7 môžeme konštatovať, že hospodársky rast meraný podľa percentuálnej zmeny hrubého domáceho produktu vykazoval v roku 2023 najväčšiu dynamiku v USA. Oživenie na trhu práce bolo ťahané najmä participáciou pracovnej sily ázijského, latinskoamerického a afroamerického etnika. Pri skúmaní príjmovej polarizácie v rámci jednotlivých etnických skupín sme zistili, že pomer medzi najviac a najmenej zarábajúcimi zamestnancami dosahuje dlhodobo najvyššie hodnoty pri ázijskom etniku. O niečo menšia je polarizácia príjmov v prípade zamestnancov bieleho etnika a polarizácia príjmov na strane latinskoamerických a afroamerických zamestnancov je najmenšia. Federálny dlh vo verejnej držbe sa naďalej zvyšuje a pri porovnaní s ostatnými kategóriami nemandatórnych a mandatórnych výdavkov sú náklady na udržiavanie federálneho dlhu najrýchlejšie rastúcimi výdavkami federálneho rozpočtu. Z hľadiska medzinárodného obchodu a vzťahov medzi krajinami je pre USA aktuálne dôležité nahradenie Číny ako hlavného obchodného partnera inými krajinami. A to predovšetkým zo strany Mexika, ktoré v minulom roku 2023 po prvýkrát od roku 2002 predbehlo Čínu ako hlavného vývozcu tovarov do USA.

Štruktúra hlavných teritórií vývozu a dovozu sa z pohľadu Číny podstatnejšie nezmenila. Výraznejšie však poklesla hodnota vývozu do EÚ, USA a Taiwanu. Prehlbovanie vzťahov s Ruskom sa v roku 2023 prejavilo na zvýšení ich vzájomnej obchodnej výmeny, čo viedlo k tomu, že v obchodnej bilancii narastá váha obchodu s Ruskom, avšak váha tohto obchodu je stále menšia ako napríklad medzi Čínou a Kórejskou republikou. Výmenný kurz čínskej meny pokračoval v oslabovaní, čo malo jednak priaznivý vplyv na zahranično-obchodnú bilanciu a jednak by to malo pomôcť pri tlmení deflačných tlakov v ekonomike z dôvodu zdražovania dovozov. Vytvorený hrubý domáci produkt sa v roku 2023 zvýšil o 5,2 %, čo predstavuje vyššiu dynamiku rastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2022.

Po jednoročnom prepade sa ruská ekonomika v roku 2023 vrátila späť na rastovú trajektóriu. Za rozmachom produkcie stál domáci dopyt, tak súkromný, ako aj verejný. Zvýšeniu spotreby domácností napomáhali odložené nákupy z krízového roka 2022 a nedostatok pracovných síl ústiaci do výrazného rastu nominálnej mzdy. Verejnú spotrebu ťahal silný fiškálny stimul, potreba veľkých infraštruktúrnych projektov a dotácií na reštrukturalizáciu a reorientáciu ekonomiky. Rástol najmä spracovateľský priemysel, hlavne tie jeho odvetvia, ktoré súvisia so zbrojárskou výrobou. Obrátenou stranou mince tohto hospodárskeho rastu boli negatívne zmeny v zahraničnoobchodnej výmene a vo fiškálnej pozícii federácie. Limitom ďalšieho rastu budú kapacitné obmedzenia domácej ekonomiky, ako aj riziko sekundárnych sankcií či schopnosť ruskej ekonomiky vysporiadať sa s nevyhnutnými štruktúrnymi zmenami a zavŕšením procesu reorientácie na iných hlavných obchodných partnerov.

Ruská ekonomika čelí západným sankciám už od roku 2014, pričom masívne začali pribúdať od roku 2022. Ruská vláda prijala množstvo protiopatrení na zmiernenie dopadov a odolnosť voči sankciám, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo ich relatívne menšími negatívnymi dopadmi z roku 2022. Sankcie ale spôsobili ruskej ekonomike viacero problémov, ktorých riešenie je dlhodobé. Nespôsobili však také ťažkosti, ktoré by viedli k sociálnym nepokojom alebo k zmene politického smerovania krajiny. Očakávame pokračovanie procesov súvisiacich so západnými sankciami, predovšetkým reorientáciu zahraničného obchodu na štáty, ktoré nie sú súčasťou tzv. kolektívneho Západu, ďalšiu dedolarizáciu nielen ruského zahraničného obchodu, ale globálneho obchodu ako takého a pokračovanie reštrukturalizácie ruskej ekonomiky smerom k väčšej ekonomickej sebestačnosti.

Aj napriek zložitosti a nepredvídanosti ďalšieho sociálno-ekonomického vývoja vo svetovej ekonomike je viac ako predtým potrebná veľmi úzka, konštruktívna a súčinná spolupráca všetkých krajín. Táto by mala byť orientovaná na riešenie kritických oblastí, ako je záchrana planéty pred klimatickou a ekologickou katastrofou, riešenie kybernetických útokov, spoločný postup pri využívaní umelej inteligencie, boj s prehlbujúcou sa príjmovou polarizáciou, rastom chudoby, zabezpečenie zdravia, potravinovej a energetickej bezpečnosti pre všetkých ľudí na planéte.