Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Remitencie predstavujú jeden z najdôležitejších peňažných tokov do rozvojového sveta porovnateľný a často prevyšujúci príjmy z exportu tovarov a služieb a priame zahraničné investície. Aj napriek tomu, že význam remitencií pri znižovaní chudoby je dobre zdokumentovaný, vplyv remitencií na ekonomický rast nie je natoľko preskúmaný najmä kvôli silnej endogenite remitencií vzhľadom na úroveň, ako aj na tempo rastu HDP. V tomto článku prinášame detailný pohľad na tento endogénny vzťah a diskutujeme potenciálne inštrumenty, ktoré môžu tento problém vyriešiť. Pre odhad vzťahu medzi ekonomickým rastom a remitenciami využívame spektrum inštrumentálnych premenných zahŕňajúce geografické, mikroekonomicky založené a vnútorné inštrumenty. Pomocou interakcií medzi remitenciami a ostatnými determinantami rastu ukazujeme, že remitencie sú významným zdrojom rastu v chudobných krajinách nie pre nízku úroveň rozvoja per se, ale preto, že vplyv remitencií na rast je silnejší ak sú úroveň ľudského kapitálu a miera úspor nízke a ak sú finančné trhy nedostatočne rozvinuté.

To understand the evolution of labor demand in European countries in the context of automation and other emerging technologies, we apply the decomposition developed by Acemoglu and Restrepo (2019) to European data. At the center of this framework is the task content of production – measuring the allocation of tasks to factors of production. By creating a displacement effect, automation shifts the task content of production against labor, while the introduction of new tasks in which labor has a comparative advantage increases the labor demand via the reinstatement effect. Contrary to the US experience, in a group of 10 European countries, the displacement effect of automation was completely counterbalanced by technologies that create new tasks in which labor has a comparative advantage. Furthermore, our cross-country comparison reveals a substantial variation across countries. The cumulative change in the task content of production ranges from 6.2% in the United Kingdom to a strong negative effect, namely –7.6%, in Sweden. A part of the differences can be explained by the rate of adoption of industrial robots. We document a strong unconditional relationship between the change in robot density and the displacement effect. However, differences in the reinstatement effect remain unexplained.

The aim of this paper is to estimate whether the liberalization process benefited a mutual trade between the EU and BRICS Members over the last two decades, and whether protectionism, which is currently on the rise, still represents a significant toll to trade. Our results proved that the multilateral trade liberalization process, represented by the WTO, is no longer benefiting trade among observed economies. It clearly confirms the long-standing stalemate in the WTO. We have also found that the observed FTA between the EU and South Africa created trade strongly, but unevenly. Finally, we found that the level of tariffs no longer represents a significant barrier to trade among observed countries

In this paper we investigate the relationship between fiscal imbalances and long-term interest rates and assess various transmission channels of fiscal spillovers in EMU during 2002 – 2015. Our results support the importance of bilateral trade, informational and geographical channel of transmission, with spillovers accounting for more than 50 percent of the overall effect. Our findings suggest that if the share of public debt in GDP in all countries increases by 1 percentage point, the long-term interest rates of a given country will, on average, increase by 2.56 – 5.98 basis points, 1.9 – 3.61 basis points of which can be attributed to indirect effects.

Měření efektivnosti veřejných vysokých škol se stalo předmětem mnoha studií. Tyto studie byly analyzovány pomocí meta-analýzy. Byly identifikovány nejčastěji používané vstupy a výstupy v modelech DEA a SFA (např. počet studentů, akademických pracovníků, počet absolventů). Data získaná z těchto studií byla použita pro meta-regresní analýzu, s jejíž pomocí byl stanoven vliv nezávislých proměnných (počet jednotek, počet vstupů a výstupů, zvolená metoda, orientace modelu, výnosy z rozsahu a země) na průměrnou technickou efektivnost veřejných vysokých škol. Na závěr byl tento model použit k predikci průměrné technické efektivnosti českých a slovenských veřejných vysokých škol.