Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

This empirical paper delivers new insights to understanding the linkages between importing and skill upgrading, and importing and exporting. The propensity score matching analysis uses employer-employee panel dataset for Slovenian manufacturing firms. The results show that firms with a better skill structure start importing and later also sustain a higher skill share, compared to non-importing firms. Meanwhile, firms’ skill structure deteriorates after firms stop importing. The study also highlights the importance of importing, serving as a prerequisite before the start of exporting through importing intermediate goods and/or technology, and exposing a different function of intermediate and capital goods in the production process.

Tento článek se zabývá problematikou fiskální regulace, porovnává Pakt stability a růstu po reformě Six-pack a fiskální pravidla Spojeného království. Cílem první části je porovnat Pakt stability a růstu před reformou a po ní a vyhodnotit, zda Six-pack přispěl k většímu souladu fiskální regulace EU s modelovými požadavky na fiskální pravidla definovanými Kopitsem a Symanskym (1998). Z provedené analýzy vyplývá, že Six-pack přispěl ke zlepšení fiskální regulace EU ve smyslu teoretických požadavků, praktická vymahatelnost nicméně stále závisí na politické vůli. Druhá část článku se zabývá dvěma britskými fiskálními pravidly, která jsou rovněž porovnávána podle konceptu Kopitske a Symanskeho.

The principal aim of this paper is to determine which inputs affect active labour market policy expenditure of nine OECD countries. After the theoretical insight, we have conducted an empirical analysis using data from 2000 to 2013 and applied the dynamic Arellano-Bond panel data model. We checked the robustness of our results by revising our dynamic Arellano-Bond model (by excluding correlated and non-significant variables) and comparing the results with the fixed-effects and random-effects data estimation model. Our results show that, from the practical standpoint, the expenditure on active labour market policy measures in the previous year has had the strongest impact on the expenditure in the following period. We have noticed a change in factors that influence the expenditure from the pre-crisis to the post-crisis period. General economic indicators (such as GDP) and labour market indicators play more important role in times of the economic crisis.

Výsledky štúdií v oblasti týkajúcej sa fiškálnej decentralizácie a ekonomického rastu sú často nekonzistentné a niekedy nejednoznačné, aj keď teória fiškálneho federalizmu jasne podporuje výhody fiškálnej decentralizácie v prospech efektívnosti a ekonomického rastu. Príspevok sa zameriava na skúmanie vzťahu medzi fiškálnou decentralizáciou a ekonomickým rastom v tvare obrátenej U-krivky, a to odhadom gaussovského modelu rozptylu (Gaussian Mixture Model (GMM) modelu). Po získaní týchto výsledkov sme reálne údaje za Slovenskú republiku porovnali s odhadnutým modelom GMM pre členské štáty EÚ 26. Výsledky odhadu GMM modelu identifikujú prahovú hodnotu fiškálnej decentralizácie a určujú bod zlomu, pri ktorom sa pozitívna závislosť medzi fiškálnou decentralizáciou a ekonomickým rastom mení na negatívnu. Odhad GMM modelu pre EÚ 26 potvrdzuje vzťah v tvare obrátenej U-krivky v prípade príjmovej a daňovej decentralizácie. Výdavková decentralizácia nie je štatisticky významná. Prípad SR preukazuje súlad s trendom Európskej únie, čo je evidentné v prípade daňovej decentralizácie a menej v prípade príjmovej decentralizácie.

Výskum chudoby v postkomunistickej Európe bol dlhší čas menej rozvinutý než v západnej Európe. Aj keď v uplynulom období možno sledovať dobiehanie v tomto smere, výskum pracujúcej chudoby je v postkomunistickej časti EÚ stále v značnom omeškaní. Táto štúdia má ambíciu prispieť k rozvoju tohto výskumného smeru. Využitím mikroúdajov EU-SILC a ďalších doplňujúcich zdrojov na národnej úrovni si štúdia kladie dva ciele. Po prvé, zachytiť vývoj pracujúcej chudoby a porovnať ju so západnou EÚ. Po druhé, odhaliť možné faktory, ktoré prispievajú k úniku zo stavu pracujúcej chudoby. Štúdia využíva viacúrovňové štatistické modelovanie. Závery ukazujú, že pred krízou chránili pracujúcich pred chudobou najmä tri inštitucionálne faktory: rodičovská dovolenka, dávky v nezamestnanosti a sila odborov. Avšak počas krízy tieto faktory stratili svoj vplyv, a po kríze ho už nezískali naspäť.