Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Hlavným cieľom predloženého článku je preveriť, či vo vybranej skupine šiestich stredoeurópskych krajín (Rakúsko, Nemecko a krajiny Vyšehradskej skupiny, tzv. Vyšehradskej štvorky – V4) nastal v rokoch 2006 – 2012 inkluzívny rast. Tento výskum je založený na predpoklade, že nutnou podmienkou inkluzívneho rastu je rast v prospech chudobných v absolútnom vyjadrení (World Bank, 2009). Rast v prospech chudobných je preskúmaný podľa jeho absolútnej, relatívnej a chudobu znižujúcej definície. Pri analýze sme použili metodiku PEGR, navrhnutú Kakwanim, Kandkerom and Sonom (2004) and Kakwanim and Sonom (2008). Výsledky ukázali, že skúmané krajiny vykazujú pozitívny ekonomický rast a rast v prospech chudobných podľa absolútnej definície iba v pomerne malom počte sledovaných období.

Nízka mzdová kvóta bývala jedným z tradičných problémov slovenskej ekonomiky. Tento článok sa zaoberá zmenami v štruktúre príjmov – pretrvávajúci nízky podiel miezd na pridanej hodnote začal v posledných rokoch výrazne rásť. Funkčná štruktúra príjmov sa v rokoch 2013 – 2015 vyvíjala spôsobom, aký sa v slovenskej ekonomike predtým nezaznamenal. Táto zmena bola spojená s novým javom na trhu práce: parametre zamestnanosti a pracovných príjmov sa zlepšovali napriek iba slabému ekonomickému rastu (čo v minulosti bolo nepredstaviteľné). Zmenu vývojovej tendencie v štruktúre príjmov (spolu so zlepšením indikátorov trhu práce) umožnilo viacero procesov: zmena v štruktúre prírastku agregátneho dopytu, rast zamestnanosti v odvetviach so silným vplyvom štátu, zmeny v odvetvovej skladbe rastu HDP, ako aj zmeny vo formách zamestnanosti.

Na Slovensku je základnou tendenciou regionálneho vývoja divergencia. Narastanie regionálnych nerovností znásobuje nepriaznivú situáciu hospodársky slabších marginálnych regiónov. Cieľom príspevku je vymedzenie marginálnych regiónov na úrovni okresov (NUTS 4) z aspektu vybraných relevantných indikátorov sociálno-ekonomickej marginality, ktoré odrážajú úroveň ekonomického rozvoja, podmienky života obyvateľov a sociálnu klímu regionálnych spoločností. Významným prínosom príspevku je zachytenie zmien ich vývoja, ktoré nastali v rokoch 2001 a 2011. Z pohľadu Slovenska ide v mnohých aspektoch o veľmi významné obdobie, pretože v tomto období sa Slovenská republika stala členom EÚ (2004), členom eurozóny (2009), spolu s ostatným svetom bolo postihnuté ekonomickou krízou (2008) a pod. Uvedené, ale i ďalšie udalosti mali významný vplyv na regióny a ich zmeny. Zaznamenali sme nielen nárast marginálnych okresov, prehĺbenie ich marginality, ale aj zmeny v ich priestorovom rozložení.

V článku je prezentovaný asymetrický vzťah medzi verejným dlhom a ekonomickým rastom v 13 krajinách Európskej únie v období 1993 – 2013. Pomocou modelu panelových údajov je identifikovaná lineárnu závislosť medzi poklesom verejného dlhu (v % HDP) a ekonomickým rastom, pričom závislosť medzi nárastom verejného dlhu a ekonomickým rastom je popísaná inverznou U-krivkou (parabolou) s vrcholom na úrovni 64 % verejného dlhu. Vo vzťahu medzi verejným dlhom a ekonomickým rastom sú identifikované dva funkčné typy: (a) hysterézia v tvare „slučky“ – údaje krajín kopírujú uzavretú kružnicu definovanú v intervale [53 %, 113 %] (Rakúsko, Fínsko, Dánsko) a (b) dlhová pasca – verejný dlh (v % HDP) krajiny prekročí hranicu 113 % a nárast zadlženosti sprevádzaný poklesom HDP kopíruje divergujúcu časť paraboly (dlhová pasca v Grécku, Taliansku, Portugalsku).

This paper first examines the causal relationship between the current account and financial account then the current account and the main components of financial account and finally the financial account, saving, and investment in Croatia, Hungary, Poland, Romania and Slovenia. In this context we employ Toda-Yamamoto approach to Granger causality test by using the quarterly data. We find a causal relation running from the financial (current) account to the current (financial) account in Croatia (Poland) and Slovenia (Romania) while a bi-directional causality exists in the case of Hungary. We conclude that at least one component of financial account balance Granger causes current account in Croatia, Poland, Romania and Slovenia while the causality running from the current account to at least one component of financial account in Poland, Romania and Hungary. It seems that the financial account Granger causes the saving in Hungary and investment in Croatia while the causality running from the saving in Romania and investment in both Croatia and Poland to the financial account.