Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Článok analyzuje ciele, nástroje, témy a výsledky politík výskumu a vývoja (VaV) v 10 nových členských štátoch EÚ. Intenzita verejných a súkromných výdavkov na VaV sa približuje priemeru EÚ v Česku, Slovinsku, Maďarsku a Estónsku. Tieto krajiny môžu uvažovať so zmenou mixu politík VaV smerom k nepriamym nástrojom podpory (daňové úľavy a nástroje finančného inžinierstva) a tiež ku klastrovým politikám a podpore budovanie sietí medzi VaV a priemyslom. Slovensko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko by mali primárne investovať do skvalitnenia infraštruktúry a zvýšenia počtov a kvality ľudských zdrojov vo verejnom a súkromnom sektore VaV.

Cieľom predloženej state je výskum závislosti od nakupovania, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich výskumov chápeme skôr ako funkciu osobných cieľov jednotlivca než dôsledok jeho psychickej tenzie. V tomto zmysle má prezentovaný výskum interdisciplinárny charakter, smerujúci do oblasti psychológie a mikroekonómie. Behaviorálny výskum venoval v minulosti iba nepatrnú pozornosť cieľovej stránke spotrebiteľského správania. Vnímanie spotrebiteľov ako indivíduí s odlišným obsahom osobných cieľov by mohlo prispieť k pochopeniu základnej otázky o vplyve osobných cieľov jednotlivca na jeho spotrebiteľské správanie. V stati dochádzame k záveru, že externe orientované ciele zdôrazňujúce finančný úspech alebo atraktívny zjav sú pozitívne korelované so závislosťou od nakupovania. Naopak, vnútorne orientované ciele založené na sebaakceptovaní a vzťahoch v kolektíve majú negatívny vzťah so závislosťou od nakupovania. Získané výsledky naznačujú potrebu ďalšieho výskumu závislosti od nakupovania a majú významný vplyv na poznanie motívov spotrebiteľského správania.

Predložený článok skúma intenzitu vplyvu zmien cenovej hladiny vyjadrenej indexom spotrebiteľských cien a nezamestnanosti na preferencie pravicovo a ľavicovo orientovaných politických subjektov v SR. Vykonaná regresná analýza potvrdzuje, že rozhodnutia politickej ľavice nie sú determinované ekonomickými zmenami. Tento výsledok podporuje aj fakt, že volebné preferencie ľavicovo orientovaných politických strán ostali nezmenené počas obdobia rokov 2006 – 2008, aj keď sa index spotrebiteľských cien a nezamestnanosti menili. Na druhej strane, voliči pravicovo orientovaných politických strán sú výrazne citlivejší na zmeny cenovej hladiny a nezamestnanosti. Tento výskum odhaľuje nový a nečakaný rozdiel medzi voličmi pravice a ľavice v SR. Ďalej, sa zaoberáme otázkou čoraz vyššej úrovne unifikácie monetárnej a fiškálnej politiky v Európskej únii. Politické strany, ktoré majú voličov senzitívnych na zmeny ekonomického prostredia sa dostávajú do nevýhody oproti politickým stranám, ktorých voliči sú indiferentní voči zmene ekonomického prostredia, nakoľko ich preferencie sú determinované faktormi ktoré môžu ovplyvniť menej ako v minulosti.

Európske konvergujúce ekonomiky (EKE) sú v súčasnosti vystavené celému komplexu dôsledkov hospodárskej krízy. Zhoršenie celkovej ekonomickej situácie sa v podobe negatívneho dopytového šoku premietlo do poklesu výkonnosti, rastu nezamestnanosti a poklesu inflácie. Zhoršenie celkového ekonomického vývoja sa premietlo aj do zhoršenia hospodárenia verejných rozpočtov. V súvislosti s prudkým zhoršením hospodárskeho vývoja sa naskytá otázka účinnosti proticyklických mechanizmov hospodárskych politík v krízou postihnutých ekonomikách. V príspevku sa zameriavame na analýzu pôsobenia fiškálnych politík a fiškálnych impulzov v desiatich EKE v období pred zhoršením ekonomických a fiškálnych ukazovateľov dôsledkom hospodárskej krízy. Na identifikáciu fiškálnych šokov použijeme Choleskyho dekompozíciu matice rezíduí modelu v redukovanej podobe. Zostavený model nám umožní vypočítať impulse-response funkcie, pomocou ktorých dokážeme odhadnúť reakciu reálneho outputu na fiškálne šoky v desiatich EKE. Súčasťou analýzy je aj zhodnotenie vývoja fiškálneho impulzu v jednotlivých EKE. Objasnenie fiškálnej determinácie reálneho outputu v predkrízovom období nám umožní posúdiť stimulačný potenciál fiškálnych politík v EKE.

Idea spolupráce a průmyslového klastrování není nová. I přesto praxe stále ukazuje, že myšlenka klastrování není správně pochopena, což způsobuje nedosahování požadovaných efektů. Podnikové řetězce a průmyslové klastry nepředstavují univerzální nástroj pro řešení různých ekonomických problémů v regionech. Proto je třeba používat adekvátní a efektivní nástroje, které dokáží identifikovat průmyslová odvětví, ve kterých je dostatečný potenciál pro vznik a fungování podnikových řetězců, nebo dokonce průmyslových klastrů. Existuje několik metod, které je možné pro tento účel použít. Cílem příspěvku je charakterizovat Ellisonův-Glaeserův index jako metodu, která dokáže odhalit koncentrace podniků v regionech a tím pomoci nalézt vhodné odvětví pro vznik průmyslových klastrů. Dále pak navrhnout úpravy metody, které zpřesní její výsledek a představit její aplikaci na případové studii.

Článok sa zaoberá aktuálnymi problémami využívania projektov na dosahovanie cieľov kohéznej politiky. Kohézna politika a jej najaktuálnejšia časť regionálna politika predstavujú v súčasnosti najvýznamnejšie politiky EÚ. Tomu zodpovedá aj objem finančných zdrojov, ktoré sú na tieto politiky alokované. Jednou aktuálnych výskumných otázok je práve analýza účinnosti a efektívnosti tejto politiky. Pri skúmaní tejto efektívnosti môžeme vidieť viaceré nedostatky, pričom medzi najdôležitejšie alokačná efektívnosť, nedostatočné uplatňovanie princípov partnerstva, administratívna náročnosť zameraná na výdavky a nie výsledky, nízke multiplikačné efekty alebo malé zameranie na priority podporujúce konkurencieschopnosť. Viaceré z nich sme priamo analyzovali na prípadovej štúdii z Banskobystrického kraja.