Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Cieľom príspevku je analyzovať rozvoj inovácií a výskumu ako faktorov budovania znalostnej ekonomiky SR. Vplyv technologického pokroku sa skúma na údajoch o exporte v krajinách EÚ a v SR podľa technologickej náročnosti a podľa podielu inovatívnych podnikov vzhľadom na technologickú úroveň. Skúma sa aj vzájomná súvislosť medzi inováciami (meranými počtom EPO patentov) a ekonomickou výkonnosťou (meranou prostredníctvom HDP/obyv.). V tejto súvislosti sa analyzuje aj príspevok súhrnnej produktivity faktorov, kapitálu, pracovnej sily, priamych zahraničných investícií a celkových výdavkov na výskum na rast HDP. Identifikujú sa aj základné bariéry výskumu a inovácií v SR spolu s návrhmi na ich prekonanie.

V poslednom desaťročí nastali v prístupoch k priemyselnej politike výrazne zmeny. V príspevku sa v jej prvej časti sledujú zmeny v EÚ. Významné je, že sa podarilo zmieriť alebo prekonať starý spor medzi sektorovým a horizontálnym prístupom. Kombináciou horizontálnych opatrení a ich uplatnením podľa špecifík jednotlivých odvetví vzniká istý maticový typ priemyselnej politiky. Priemyselná politika nadobúda tiež čoraz komplexnejší, systémový charakter. Kľúčový význam znalostí a inovácií pre budúci hospodársky rast si vyžaduje v priemyselnej politike reagovať na špecifické problémy spojené s ich tvorbou, šírením a využívaním v hospodárskej praxi. V druhej časti štúdie sa preto osobitná pozornosť venuje modelu znalostne orientovanej priemyselnej politiky. Charakterizujú sa jej teoretické východiská, zmeny, ku ktorým dochádza v pozícii štátu, a uplatňované hospodársko-politické nástroje.

Cieľom príspevku je identifikovať a zobraziť výrobné reťazce v slovenskej ekonomike prostredníctvom metódy priemernej dĺžky šírenia. Táto metóda umožňuje identifikovať ekonomickú vzdialenosť medzi odvetviami, ktorá meria počet krokov potrebných na to, aby exogénna zmena v jednom odvetví ovplyvnila produkciu v inom odvetví. Celú ekonomiku analyzujeme na základe 6-sektorovej klasifikácie; 30-sektorová klasifikácia je použitá pre podrobnejšiu analýzu výrobných reťazcov spojených so sektorom stavebníctva.

Příspěvek je věnován metodické stránce měření souvislosti mezi potenciálními faktory konkurenceschopnosti a samotnou konkurenceschopností. Představuje metodu sekvenčního dopředného plovoucího výběru (SFFS) z kategorie metod statistického rozpoznávání obrazů a její aplikaci na data 432 podniků, u nichž byla známa hospodářská výkonnost a pro něž bylo za každý podnik k dispozici až 683 potenciálních faktorů této výkonnosti. Text proto shrnuje známé přístupy k této problematice, popisuje metodu SFFS a na dosažených výsledcích dokazuje její přínos k dané problematice. Nespornou výhodou této metody je její nenáročnost na charakter dat: nevyžaduje apriorní model nebo normalitu. Dále je schopna vyhodnotit souvislosti mezi mnoha proměnnými najednou, a to v přijatelném časovém horizontu. Článek ale uvádí i nevýhody této metody.

Predkladaný článok skúma vybrané oblasti vplyvu generovaných hospodárskou krízou na komoditné trhy a svetové hospodárstvo. Autori sa zameriavajú predovšetkým na segment energetických zdrojov, spomedzi ktorých kľúčovú úlohu má ropa a ropné produkty. Dôraz kladie na skúmanie vzájomnej závislosti medzi vývojom na medzinárodnom finančnom trhu (USD) a vývojom na ropnom trhu. Príspevok taktiežpopisuje konzekvencie vývoja na medzinárodnom energetickom trhu na strategické rozvojové plány EÚ. Autori poukazujú na to, že revitalizácia európskej ekonomiky po finančnej kríze môže byť úspešná len vtedy, ak bude vyústením koordinovanej strategickej spolupráce, týkajúcej sa národných ekonomík, ale aj medzinárodných i nadnárodných subjektov, a nie bez toho, aby sa brali do úvahy aj záujmy ostatných súčastí svetovej ekonomiky.

Oproti obecnému přesvědčení, že zlomovým okamžikem ve vztahu státu a ekonomiky byla Velká hospodářská deprese 30. let 20. století, můžeme klíčové momenty formování zmíněného vztahu vysledovat již o mnoho desítek let dříve. Bankovnictví divokých koček je zkušeností s regulací bankovního odvětví na americké půdě datovaná do období 30. až 60. let 19. století. V textu vyvracíme představu o wildcat banking jako o svobodném bankovnictví, identifikujeme selhání regulace, a nikoli trhu jako příčinu nestability této formy bankovnictví. Historická zkušenost s bankovnictvím divokých koček zároveň nabízí cenné paralely v účincích regulatorních opatření s příčinami vzniku globální ekonomické krize, jež zasáhla svět na počátku třetího tisíciletí.