Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

V príspevku sa snažíme odvodiť rovnovážny reálny efektívny výmenný kurz slovenskej koruny na báze PPI behaviorálnou metódou. Táto metóda spočíva v nájdení dlhodobého vzťahu medzi reálnym výmenným kurzom a ostatnými vhodne zvolenými ekonomickými veličinami. Takto odhadnutý výmenný kurz sa nazýva behaviorálny rovnovážny reálny výmenný kurz (BEER). Znalosť rovnovážneho výmenného kurzu umožňuje posúdiť, či je mena v danom období podhodnotená, resp. nadhodnotená, čo je jeden z najvýznamnejších faktorov formovania menovej politiky centrálnej banky. Navyše, za predpokladu, že rovnovážny výmenný kurz bude ovplyvnený tými istými faktormi a v podobnom rozsahu, ako to bolo v minulosti, uvedená metóda umožňuje odhadnúť trajektóriu rovnovážneho výmenného kurzu do budúcnosti, čo možno využiť pri určení centrálnej parity koruny voči euru.

Tento príspevok sa zaoberá modelmi vektorovo autoregresívnych procesov, niektorými aspektmi ich tvorby a možnosťami ich identifikácie. Po odhade čisto štatistických modelov bez ekonomickej teórie sa táto explicitne zohľadňuje pomocou identifikačných ohraničení. Z parametrov a reziduálov pôvodného modelu skonštruujeme štruktúrne reziduály, ktoré interpretujeme z ekonomického hľadiska. Túto techniku aplikujeme na trojicu analogických modelov (pre SR, SRN a Eurozónu) popisujúcich mieru rastu HDP a mieru inflácie pre každú oblasť. Korelácie štruktúrnych reziduálov pre dvojicu oblastí udávajú mieru symetrie reakcií na vonkajšie šoky. Naša analýza indikuje určitú symetriu medzi SR a SRN pre ponukové šoky. Tento výsledok je dôležitý z hľadiska vstupu SR do menovej únie, keďže SRN je najdôležitejší obchodný partner SR v rámci EU. Tento výsledok však treba interpretovať opatrne, s ohľadom na neistotu vyplývajúcu z problémov v modelovaní tranzitívnych ekonomík.

Slovenská republika sa zaviazala prijať po začlenení do Európskej únie (EÚ) jednotnú menu euro. Môže však rozhodnúť o dátume svojho vstupu do európskej menovej únie (EMU), ktorý by mal byť podmienený pripravenosťou ekonomiky, t.j. úrovňou jej nominálnej (maastrichtské kritériá), reálnej (HDP na obyvateľa v PKS, cenová úroveň, atď.) a štrukturálnej konvergencie (hodnotenej prostredníctvom teórie optimálnej menovej oblasti – OMO). Slovensko spĺňa niektoré z kritérií teórie OMO, a to otvorenosť ekonomiky a rozsah vzájomného obchodu. Na druhej strane, synchronizácia hospodárskeho cyklu, diverzifikácia exportu, flexibilita trhu práce a mobilita pracovnej sily nie sú dostatočné. Z týchto dôvodov by rýchla integrácia Slovenska do EMU nebola najvhodnejším riešením.

Článok sa zaoberá modelovaním inflácie ekonomiky Slovenskej republiky metodológiou kointegračnej analýzy a EC (Error Corected) modelov. Pri špecifikácii modelov sa vychádza z klasickej Phillipsovej inflačnej teórie. Po kvantifikácii modelov zvažujú sa teoretické predpoklady a hodnoty odhadnutých parametrov modelov, vyberá sa najvhodnejší model pre konštrukciu prognóz inflácie ekonomiky SR.. Nakoniec je urobený odhad vývoja štvrťročnej inflácie v SR a prognózy pre rok 2004.

Článok sa zaoberá aplikáciou parity kúpnej sily (PKS) prostredníctvom indexu Big Mac. Dobrým príkladom porovnávania cien medzi krajinami je index Big Mac, ktorý reprezentuje jedinečný kôš tovarov a služieb v dvoch vybraných krajinách. Výmenný kurz medzi americkým dolárom a slovenskou korunou bol hodnotený za obdobie 11 rokov (medzi januárom 1993 a januárom 2004). Výsledky poukazujú na podhodnotenie slovenskej koruny v priemere o 36 % v sledovanom období. Podhodnotenie koruny je dôležitým pozitívnym faktorom pre spoločnosti, ktoré majú záujem investovať na Slovensku. Cenové rozdiely medzi krajinami, ktoré sa líšia od teoretických hodnôt PKS sú ovplyvňované bariérami obchodu, transportačnými nákladmi, daňami, rozdielmi v produktivite, deficitom bežného účtu a nedokonalou konkurenciou na trhu.

So zvyšujúcim sa objemom priamych zahraničných investícii a narastajúcim počtom pobočiek nadnárodných spoločností v Slovenskej republike, je podľa autorov nevyhnutné určiť umiestnenie Slovenskej republiky na mape národnej kultúrnej vzdialenosti. Následne je možné posúdiť vhodnosť manažérskych praktík a postupov prinášaných zahraničnými spoločnosťami na Slovensko. Tento článok sa zameriava na mocenskú vzdialenosť ako dimenziu slovenskej národnej kultúry, keďže práve mocenská vzdialenosť je jednou z kľúčových súčastí väčšiny praktík manažmentu. Autori vychádzajú z výsledkov výskumu Geerta Hofstedeho, pričom predstavujú matematický model na výpočet indexu mocenskej vzdialenosti a následne predkladajú možné dôsledky pre zavádzanie štýlu manažmentu aplikovaného v krajine pôvodu nadnárodnej spoločnosti.

Globalizačný proces nastoľuje také otázky ako narastanie chudoby a jej redukcia. Odpovede na tieto otázky nie sú príliš optimistické. V globalizujúcom sa svete chudoba významne narastá. Poľský ekonóm G. W. Kolodko vyslovil názor, že súčasný politický život je krutý, čo znamená, že priestor pre spravodlivosť je minimálny. Pojem spravodlivosť sa častejšie vyskytuje v predvolebných sľuboch politikov než v skutočnosti. Pokiaľ ide o vedecké analýzy, aj napriek jeho aktuálnosti sa objavuje len veľmi zriedka. Určitou výnimkou bola vedecká konferencia, ktorú uskutočnil MMF v júni 1998 na tému Hospodárska politika a spravodlivosť. Hlavným cieľom konferencie bolo venovať pozornosť tomuto naliehavému problému. To isté je cieľom aj tohto článku.

Malé a stredné podniky hľadajú odpoveď na otázku, ako sa adaptovať na nové podmienky, ktoré prináša proces globalizácie. Keďže nie sú voči vplyvu globalizácie imúnne, musia uvažovať strategicky. V prvých dvoch častiach príspevku sú prezentované hlavné prejavy procesu globalizácie na podnikovej úrovni a vplyv globalizácie na malé a stredné podniky. Rozoberáme dva prístupy, ktoré majú malé a stredné podniky, pri reagovaní na proces globalizácie. Prvý prístup má charakter pasívneho (lokálneho) prispôsobovania sa globalizačným tendenciám, druhý prístup predstavuje aktívne zapojenie malých a stredných podnikov do procesu globalizácie. Posledné dve časti príspevku sú venované analýze príležitostí a rizík vyplývajúcich z procesu globalizácie pre malé a stredné podniky; osobitná pozornosť je venovaná vplyvu globalizácie na malé a stredné podniky v Slovenskej republike.