Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Vytvorili sme prehľadný model všeobecnej rovnováhy, ktorý skúma aký vplyv májú povinné primiešavanie biopalív a spotrebná dotácia v interakcii s existujúcim zdanením práce a palív na spoločenský blahobyt a životné prostredie. Naše empirické odhady ukazujú, že efekty vyplývajúce z interakcií s existujúcimi daňami a recykláciou daňových príjmov sú významné vzhľadom na celkové náklady na politiky biopalív ako aj v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami využívajúcimi modely čiastočnej rovnováhy. Odstránenie spotrebnej dotácie na biopalivá v kombinácii s povinnosťou primiešavať biopalivá (čo odráža situáciu na amerikom trhu na konci roku 2011) prináša čistý zisk spoločenského blahobytu vo výške len 9 miliónov dolárov, čo je výrazne menej ako zisk z blahobytu vo výške 357 miliónov dolárov, ktorý možno pripísať účinkom fiškálnej interakcie. Tento zaujímavý výsledok je spôsobený záväzným charakterom mandátu. Blahobytné náklady samotného zmiešaného mandátu odhadujeme na 8,3 miliardy dolárov, čo zahŕňa účinok daňovej interakcie vo výške 1,54 miliardy dolárov. Naše empirické výsledky tiež ukazujú, že pre to isté spotrebované množstvo etanolu, spotrebná dotácia vedie k vyššiemu blahobytu ako primiešavací mandát, pretože daň z paliva prevyšuje externé náklady plynúce z emisií skleníkových plynov. Tento výsledok nezávisí od prítomnosti dane z práce.

Článok vypracováva model gravitačného typu skúmajúci zásoby priamych zahraničných investícií (PZI) na Slovensku na úrovni okresov s použitím Poissonovej metódy odhadu PPML založený na najnovších údajoch zostavených Národnou bankou Slovenska (NBS). Prichádza k záveru, že počet obyvateľov, mzdy, vzdialenosť od Bratislavy, prístup k diaľniciam a prítomnosť univerzít sú štatisticky významnými determinantmi zásob PZI. Štatistická významnosť vzdialenosti od krajského mesta a veľkosti najväčšieho mesta v okrese nebola potvrdená, čo je podľa nášho predpokladu dôsledkom malej veľkosti slovenských okresov, hustej siete verejnej dopravy a malého množstva miest vo veľkosti potrebnej na dosiahnutie aglomeračného efektu. Konečná rovnica modelu je robustná voči rôznym spôsobom merania vzdialenosti, použitiu rôznych metód odhadu ako aj vynechaniu vybočujúcich hodnôt.

Příspěvek se zabývá přeshraničními fúzemi českých podniků v rámci zemí Visegradské skupiny. Obsahuje analýzu celkového počtu realizovaných přeshraničních fúzí v letech 2008-2016. Ta se stala výchozím bodem pro zhodnocení vývoje uskutečněných přeshraničních fúzí ve sledovaných letech, tedy od zavedení zákona o přeměnách obchodních společností do českého práva. Také bylo zkoumáno, zda dochází k odlivu společností z České republiky nebo zda se Česká republika stává místem pro nástupnickou společnost. Identifikované motivy fúzí byly ověřovány prostřednictvím ukazatelů finanční analýzy na datech fúzujících společností. Problematika přeshraničních fúzí významně souvisí s daňovými a účetními aspekty, které mohou být chápány jako motiv či bariéra pro jejich realizaci. Z hlediska daňových aspektů je zkoumána problematika přenosu daňové ztráty jako jeden z motivů pro realizaci fúzí. V rámci účetnictví jsou řešeny nově vzniklé položky účetní závěrky a zhodnocení jejich dopadů na bilanční sumu, výsledek hospodaření a vlastní kapitál.

Cieľom článku je v súčasných podmienkach preskúmať platnosť tradičného predpokladu stability faktorových podielov v Cobb-Douglasovej produkčnej funkcii. Článok obsahuje empirickú analýzu vývoja faktorových podielov v 20 krajinách EÚ v rokoch 1995 – 2015 a potvrdzuje rozdiely v podieloch práce v jednotlivých krajinách a v čase. Autori na príklade Slovenska demonštrujú dopady použitia rozdielnych hodnôt faktorových podielov na odhad produkčnej medzery v rozsahu až do 0,6 percenta. Uskutočnený výskum tiež potvrdzuje pozitívnu koreláciu medzi stupňom ekonomického rozvoja krajiny a relatívneho podielu práce.

Budúci úspech, životaschopnosť a rentabilita mestských nákupných zón na Slovensku v ostatných rokoch pritiahli značnú pozornosť akademikov aj politikov. Príspevok hodnotí súčasný stav urbánneho maloobchodu v Bratislave (Slovensko) ako výsledok rôznych transformačných vĺn, ktoré reflektujú jeho zmeny za ostatných štyridsať štyri rokov (1967 - 2011). Výstupom príspevku je identifikácia koncentrických zón s najvyššou mierou zmien na základe analýzy starých a nových dát o maloobchode tak z časového ako aj priestorového aspektu. Okrem toho príspevok ponúka aj rôzne prístupy k hodnoteniu zmien urbánneho maloobchodného prostredia v post-komunistickom meste.