Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Experimentální výzkum problematiky koordinace v makroekonomii zaznamenává období mimořádného rozmachu. Autoři s pomocí laboratorního experimentu, založeném na novokeynesovském mechanismu cenové hry s N hráči s jedinečným ekvilibriem a zabudovanou strategickou komplementaritou, při inspirací studiemi Fehr a Tyran (2001), provádí analýzu výhodnosti koordinace na agregátní úrovni. Výsledky provedeného experimentu určují, do jaké míry výhodnost koordinace vede v prostředí dominujících nominálních výnosů ke vzniku nominálních nepružností na agregátní úrovni. Produkt pak v důsledku zmíněných okolností může setrvávat pod potenciálem, a to po delší dobu, jelikož konvergence k ekvilibriu je zpomalena skrze zesílený kanál strategické komplementarity.

V tomto článku je prezentován teoretický rámec i praktické aplikace modelu dynamické stochastické všeobecné rovnováhy (DSGE) pro malé otevřené ekonomiky s propracovaným sektorem bydlení. Tento model je využit pro analýzu dynamiky sektoru bydlení a pro tvorbu scénářových (podmíněných) predikcí pro Českou republiku a Slovenskou republiku, včetně jejich vzájemného srovnání. Empirická část článku je postavena zejména na využití bayesovských metod, vyhodnocení odhadnutého modelu a tvorbě funkcí odezvy při alternativně zvolených hodnotách makroekonomických ukazatelů rizika v sektoru bydlení (LTV – loan to value). Analýzou funkcí odezvy byl identifikován významný procyklický vliv vyšších hodnot ukazatele LTV.

Vývoj spotrebných výdavkov dôchodcov predstavuje významný predmet výskumu, ktorý má mnohé vážne ekonomické a sociálne dôsledky. Predložená stať sa koncentruje na hodnotenie trendov v spotrebe dôchodcov a zmien v ich spotrebiteľskom správaní. Spotrebné výdavky sme analyzovali na báze dát štatistiky rodinných účtov ŠÚ SR za obdobie 2007 – 2012. V sledovanom období došlo v domácnostiach dôchodcov k miernemu poklesu podielu výdavkov za základné tovary a služby (potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, elektrina a plyn), aj keď ich absolútna výška rástla. V stati sme potvrdili, že hlavné zmeny v spotrebe dôchodcov sú ovplyvnené primárne príjmom a až sekundárne faktormi starnutia. Výskum identifikuje aj rozdiely v štruktúre spotreby medzi skupinou dôchodcov a zamestnancov. V závere state sme špecifikovali faktory ovplyvňujúce výšku výdavkov dôchodcov v rôznych spotrebných kategóriách.

V práci sú skúmané zmeny v stratifikácii príjmov obyvateľov Slovenska na zistenie možností manévrovacieho priestoru pre spotrebu. Analyzujú sa výsledky za predkrízové a krízové obdobie. Pozornosť je sústredená na sledovanie makroekonomického rámca formovania príjmov, priestoru pre spotrebu domácností a sklon k úsporám. Primárne sa skúma regionálny rozmer stratifikácie príjmov a dôraz je kladený na regióny s najhoršou disponibilitou príjmov. Skúmajú sa diferencie v stratifikácii príjmov obyvateľov v mestách a na vidieku, rozdiely v distribúcii príjmov mužov a žien. Parciálne je pozornosť orientovaná aj do oblasti stratifikácie príjmov „strieborných“ (starnúcich, starších a najstarších osôb) z dôvodu očakávaní ich rastúceho vplyvu na spotrebiteľskom trhu EÚ. Analýzy využívajú údaje na báze národných účtov zo ŠÚ SR, dáta z Eurostatu a administratívne údaje o individuálnych príjmoch zo Sociálnej poisťovne SR.

Komplexné javy v globálnej vedomostnej spoločnosti a hospodárstve spôsobujú ťažkosti pri ich pochopení konvenčnými spôsobmi. Ekonómovia by mali dôsledne analyzovať nové javy, tvoriť nové teórie a šíriť ich v širokej komunite. Nové výsledky v kognitívnych vedách a pokrok v IKT, v aplikovanej informatike a komputačnej inteligencii poskytujú nové možnosti pre dialóg s mentálnymi modelmi a teóriami v ekonomických vedách. Tvorba virtuálnych laboratórií a simulačné experimentovanie v nich je v ekonómii užitočné. Autor ich nazýva ekonomickými softbotmi. Dialóg s nimi uvádza pojmom storytelling. Jadro eseje sa vzťahuje k triede emergentných technológií v oblastiach výskum/edukácia/učenie sa. Ich inovačná sila spočíva v dominancii konštruktívneho prístupu nad inštruktívnym a spočíva na holistickom kvalitatívnom vnímaní rozličných komplexít.