Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Článok analyzuje budúce trendy vývoja sektora kolektívneho investovania na Slovensku. V prvej časti autori porovnávajú vybrané kritéria tohto sektora v Slovenskej republike, v regióne strednej a východnej Európy ako aj vo svete a definujú hlavné špecifiká domáceho trhu kolektívneho investovania. V ďalšej časti sa zaoberajú perspektívou ďalšieho vývoja sektora po finančnej kríze a to najmä z pohľadu očakávaných zmien v oblastiach správania sa klientov, zjednodušenia produktového portfólia, úpravách legislatívy, sprísnenia regulácie a nadväznej úpravy obchodných modelov správcovských spoločností reagujúcich na uvedené zmeny. Článok tiež analyzuje možné varianty vývoja sektora po implementácii smernice UCITS IV na Slovensku v roku 2011. Predkladá a hodnotí aj výsledky prieskumu zameraného na očakávania odborníkov ohľadom ďalšieho vývoja odvetvia kolektívneho investovania, ktorého respondentmi boli najmä senior manažéri správcovských spoločností a bánk.

V tomto článku sa zaoberám vplyvom peňažitých a nepeňažitých opatrení na výkon zamestnancov stávkovej kancelárie v Českej republike. Predchádzajúce štúdie sa zamerali najmä na peňažité opatrenia s cieľom zhodnotiť ich pozitívne a negatívne účinky, eventuálne na meranie vplyvu niektorých nepeňažitých manažérskych nástrojov a navyše často na úrovni vrcholových manažérov. V článku poukazujem, že peňažité a nepeňažité stimuly by mali byť analyzované oddelene, pretože pôsobia metodologicky odlišným spôsobom a že analýza na nižšej úrovni organizácie môže priniesť viacej spoľahlivú analýzu. Dôkazy z unikátneho súboru strednodobých dát z českej stávkovej kancelárie poukazujú na pozitívny vplyv zvýšenej mzdovej variability na jej výkon, zatiaľ čo vplyv školení a nepeňažných odmien bol preukázaný ako nevýznamný.

V tomto článku sme sa zamerali na charakterizovanie životnej úrovne na základe ukazovateľa čistých peňažných výdavkov a príjmov domácností prepočítaných na jedného člena domácnosti v jednotlivých krajoch Slovenska (NUTS 2). Vzhľadom na dostupnosť a porovnateľnosť najaktuálnejších údajov sme analýzu uskutočnili za obdobie 2004 – 2008, pričom osobitnú pozornosť sme venovali roku 2008. Prínosom tohto článku je aplikácia menej známych metód, ktoré sa v súvislosti s danou problematikou nevyužívajú, a to kvantifikácia Gatevovho koeficientu nepodobnosti štruktúr vybraných ukazovateľov životnej úrovne a korešpondenčné mapy. Obe analýzy sa vzájomne dopĺňajú a tak umožňujú poskytnúť komplexnejší pohľad na štruktúrne zmeny peňažných výdavkov a príjmov domácností v jednotlivých krajoch SR.

Práca sa zamerala na dôsledky zavedenia rovnej dane na Slovensku v 2004 a v Českej republike v roku 2008 z pohľadu celkového zdanenia práce. Z hľadiska zmeny daňovo-odvodového zaťaženia práce a jeho vertikálneho rozvrstvenia medzi jednotlivé príjmové vrstvy možno konštatovať, že v oboch krajinách nastalo zníženie zdanenia práce, aj keď bolo nerovnomerne rozložené medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva. Pre väčšinu typov príjmov je zdanenie práce na Slovensku po reforme vyššie ako v Českej republike. Zavedenie rovnej dane spolu s hornými limitmi na platenie odvodov ešte zvýhodnili najvyššie príjmové vrstvy v porovnaní so strednou vrstvou. Rovnako neutralita daňovo-odvodového zaťaženia sa nezvýšila. Naopak, rozdiely medzi daňovými klinmi pri rovnakých príjmoch v závislosti od právnej formy (pracovný pomer, SZČO alebo 1osobová s.r.o.) sa prehĺbili.

Hlavným cieľom tohto príspevku je dynamicky načrtnúť vývoj foresightu v 2. a 3. fáze globalizácie. Základným zámerom je tu charakterizovať čiastkové determinanty a okolnosti, ktoré sprevádzali vývoj tejto metódy participatívneho plánovania VT, a to spolu so širšou participáciou a meniacim sa zameraním foresightu v histórií zvolenej časti globalizácie. Všeobecné hypotéza je, že foresight sa vyvinul ako dôsledok rastúcej neistoty v prostredí, ktoré prinášajú globalizácia a technický pokrok, a je to forma strategického participatívneho plánovania. V tomto kontexte sú tu načrtnuté niektoré nové skutočnosti v histórii foresightu, a to na základe rozsiahleho štúdia a porovnávania odbornej literatúry a tiež na základe Bibliometrickej analýzy databázy Európskej monitorovacej siete foresightu. Rozsah tejto témy a rozmanitosť názorov expertov neumožňujú vykonať príliš špecifické analýzy. Hlavným prístupom je tu identifikovať hlavné vývojové fázy foresightu v rôznych oblastiach, a to vo vzťahu ku niekoľkým kľúčovým historickým udalostiam v 2. a 3. fáze globalizácie, ako aj načrtnúť niekoľko vzájomných väzieb.