Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Vstupom do Európskej menovej únie prídu nové členské štáty Európskej únie o jednu z významných súčastí národných hospodárskych politík – samostatnú menovú politiku. Táto skutočnosť je pritom najčastejšia spájaná so schopnosťou krajín účinne kontrolovať vývoj inflácie po vstupe do eurozóny v podmienkach spoločnej menovej politiky. Nemenej zanedbateľným aspektom prechodu na spoločnú menu je aj strata možnosti využívať menový kurz ako súčasť menovopolitického rozhodovania. Menový kurz národnej meny pritom vystupuje ako významný katalyzátor pôsobenia exogénnych štruktúrnych ekonomických šokov na domácu ekonomiku. Schopnosť menového kurzu tlmiť, prípadne zvýrazňovať dôsledky štruktúrálnych ekonomických šokov na vývoj domáceho outputu sa však môže v rámci jednotlivých nových členských štátov EÚ líšiť. V príspevku sa preto zameriame na analýzu pôsobenia základných makroekonomických šokov na vývoj menových kurzov (NEER, REER) a outputu (reálny HDP) krajín Vyšehradskej skupiny v priebehu rokov 1995 – 2007 prostredníctvom aplikácie modelu štruktúrnej vektorovej autoregresie (SVAR).

Ekonomické aktivity v zmiešanej ekonomike sú realizované rôznymi typmi organizácií. Avšak len nedávno začali výskumní pracovníci venovať väčšiu pozornosť faktorom ovplyvňujúcim veľkosť, zloženie a finančnú štruktúru súkromných neziskových organizácií. Týmto článkom chceme predostrieť nové dôkazy o spôsoboch, akým európske krajiny riešia poskytovanie verejnoprospešných služieb. Zameriavame sa predovšetkým na úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva súkromný neziskový sektor. Zaujíma nás existujúci vzťah medzi neziskovými a verejnými poskytovateľmi vzdelávacích, zdravotníckych a sociálnych služieb v Európe. Realizujeme niekoľko empirických testov s cieľom zistiť, či sú pri poskytovaní verejnoprospešných služieb v rámci krajín Európy neziskový a verejný sektor “partnermi” alebo “rivalmi”, a zároveň, či takýto vzťah je prítomný vo všetkých 17 skúmaných krajinách Európy.

Tato práce se snaží nabídnout odpověď na otázku, zda má smysl při rozhodování o budoucím pohybu měnových kurzů v praxi finančního řízení firem brát ohled na výsledky vystupující z modelů získaných analýzou měnových kurzů a relevantních časových řad provedeného pomocí metod strojového učení. Účelem této práce je tak zjistit možnosti analýzy kurzů (ve formě časových řad) s důrazem na použití nových metod spočívajících svým těžištěm v oblasti umělé inteligence strojového učení (neuronové sítě, algoritmus GMDH sítí). Po krátkém vymezení základních pojmů a rozboru statistických metod a metod strojového učení používaných ke zkoumání časových řad je druhá část práce věnována experimentálnímu ověření vhodnosti aplikace těchto algoritmů pro analýzu pohybu měnových kurzů simulováním použití predikcí při volbě zajišťovacích instrumentů českou středně velkou firmou.

Príspevok poskytuje prehľad a porovnanie hlavných typov substitučných produkčných funkcií ako jedného z nosných prvkov využívaného pri odhade potenciálneho produktu alebo produkčnej medzery. Na základe teoretickej klasifikácie produkčných funkcií, ďalej na báze Fuss-McFadden-Mundlak stanoviska a niektorých empirických výsledkov produkčných funkcií v Slovenskej republike, krajinách EÚ a USA príspevok: (a) porovnáva možnosti použitia rôznych substitučných produkčných funkcií pri meraní/odhade potenciálneho produktu, resp. produkčnej medzery, (b) hodnotí výhody a nevýhody použitia troch základných modelov/skupín produkčných funkcií. Zároveň nabáda k rozšíreniu empirických výskumov s použitím funkčných foriem produkčných funkcií s variabilnými charakteristikami.

Fundamental questions of economics are: what should be produced, in what way and for whom. The same questions we can put in public economics. Due to differences in concepts of government we can find two different answers for the fundamental questions. The first, machiavellian, highlights private interest in governance. The second answer, by Paul A. Samuelson, accents economic necessity of some governmental services.

The article briefly characterizes psychological impact of money existence in mentally regulated behavior. The paper indicates explicit opinions on the effect of money on personality, especially on their moral characteristics. Within frequent social macro-changes of Slovak citizens, certainty-uncertainty is characterized as a personality feature. We present a more detailed description of the trust-distrust phenomenon, its determinants and influences on behavior. We discuss experiences from international psychological research studies (mainly Austria). The explanation of euro currency perception (so called euro illusion, selective error) indicates consequences on consumer behavior. Finally we mention some Slovak peculiarities.