Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Štúdia sa venuje analýze tranzícií medzi statusmi ekonomickej aktivity počas finančnej a ekonomickej krízy a po jej ukončení. Cieľom je identifikovať, k akým zmenám v prechodoch medzi zamestnanosťou, nezamestnanosťou a neaktivitou v uvedenom období došlo, aké faktory zohrávali dôležitú úlohu a ako sa ich úloha menila. Empirická analýza je založená na využití longitudinálnych mikro-dát EU SILC a pozostáva z dvoch krokov. Najprv je predstavená celková situácia prostredníctvom výpočtu a porovnania matíc pravdepodobností prechodov spolu s porovnaním celkových mier mobility zachytených indexom mobility. V druhom kroku sú využité multinominálne logit modely na analýzu vplyvu individuálnych charakteristík a charakteristík domácností. Naše výsledky potvrdzujú nízku úroveň mobility na slovenskom trhu práce, pričom pozornosť bola venovaná determinantom, ktorých pôsobenie bolo v odbornej literatúre dobre popísané, i tým, ktoré boli v danom kontexte doposiaľ využívané zriedkavo alebo vôbec.

Príspevok skúma úlohu priestorovej heterogenity v procese príjmovej konvergencie regiónov EÚ. Za týmto účelom sme testovali hypotézu príjmovej konvergencie 245 NUTS 2 EÚ regiónov sledovaných v období 2003 - 2014. Využili sme priestorový ekonometrický prístup, ktorý umožnil explicitné modelovanie priestorových efektov a to priestorovej heterogenity a priestorovej autokorelácie. Výsledky poukázali na významnú úlohu priestorových efektov. Zistili sme, že miera hospodárskeho rastu v regióne nie je ovplyvnená iba exogénnymi charakteristikami regiónu, ale potenciálne aj mierou hospodárskeho rastu v susedných regiónoch. Taktiež sme na základe odhadnutého modelu priestorového režimu identifikovali dva priestorové režimy – konvergenčné kluby. Regióny v rámci prvého režimu priestorovej príjmovej konvergencie zahŕňali ekonomicky „slabšie“ regióny (najmä regióny postsocialistických krajín, regióny Portugalska, Španielska, Grécka a južné regióny Talianska) a identifikovali sme odlišný konvergenčný proces týchto regiónov od zvyšku regiónov EÚ.

Článek je věnován mzdovým rozdílům mezi muži a ženami v pobaltských zemích. Cílem studie je odhadnout nevysvětlenou genderovou mzdovou mezeru očištěnou alespoň částečně o vliv dělby práce mezi mužem a ženou v domácnosti. K odhadu nevysvětlené mzdové mezery mezi muži a ženami jsou užita data z Výběrového šetření příjmů a životních podmínek domácností (EU-SILC) a jako metoda odhadu je užit Oaxaca-Blinderův rozklad doplněný o metodu párování. Výsledky ukazují, že při zohlednění dělby práce v domácnosti nevysvětlený mzdový rozdíl poklesl, nicméně část mzdových rozdílů mezi muži a ženami stále přetrvává. Nevysvětlená genderová mzdová mezera, která by mohl být způsobena mzdovou diskriminací žen, dosahuje v Lotyšsku a Litvě přibližně 11 procent. V Estonku je výrazně vyšší a představuje přibližně 21 procent v neprospěch žen.

Cieľom predloženej state je výskum vplyvu rôznych typov stratégie manažmentu zákazníkov na výkon podniku. Skúmaný je vplyv stratégie koncentrovanej na IT, stratégie koncentrovanej na dátové sklady a stratégie koncentrovanej na integráciu. Efekt uvedených troch stratégií je skúmaný osobitne vo vzťahu ku krátkodobému a dlhodobému výkonu. Vzorku empirického výskumu tvorilo 195 podnikov zo siedmich priemyselných odvetví v SR. Vplyv jednotlivých determinantov zákazníckej stratégie na výkon podniku bol analyzovaný kombináciou dotazníkového výskumu a individuálnych interview. Výsledky naznačujú, že rozdiely v type zákazníckej stratégie generujú odlišné efekty vo výkonoch. výkon podniku. Výskum tiež odhalil efekty, ktoré získavajú podniky kombinovaním rôznych typov stratégie.

The aim of this paper is to explore the basic features of consumption of 50+ population in Croatia by using the data from Survey of Health, Ageing, and Retirement in Europe – SHARE (SHARE, 2017). Thereby we use an extended model of consumption that includes basic consumption determinants that are stipulated by the economic theory and empirical research, namely income and wealth which are retrieved from SHARE database and augment it with other economic and socio-demographic features of „50+“ population that may exhibit an influence on consumption decisions. In order to model household consumption, we use ordinary least squares (OLS) method when estimating the baseline regression equation. Additionally, control variables labour status, gender and marital status are used in order to explore whether the household consumption is more responsive to changes in household income and wealth for specific groups of respondents. The results of the analysis indicate that retired individuals have higher marginal propensity to consume compared to the employed individuals, which is in line with the life-cycle theory.