Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

V príspevku analyzujeme správanie sa domácností krajín eurozóny vzhľadom na ich úspory a spotrebu. Na základe analýzy štvrťročných údajov krajín eurozóny sme v časovom horizonte 2000 – 2018 odhadli marginálny sklon k spotrebe, marginálny sklon šetriť a porovnali sme dynamiku úspor s menovou politikou a bohatstvom krajiny. Z dôvodu predpokladanej heterogenity a prípadnej autokorelácie analyzovaných dát sme využili Arellano-Bondov estimátor pre odhad modelu pre agregovanú úroveň eurozóny a pre jednotlivé krajiny sme odhadli parametre OLS regresií pomocou metódy Newey–West. Výsledky ukazujú, že globálna finančná kríza bola významným zlomom v správaní sa domácností k úsporám v európskych domácnostiach. Na základe vzťahu medzi ekonomickou výkonnosťou krajín eurozóny a návykmi domácností sporiť, sme v príspevku identifikovali 4 skupiny krajín podľa ich vzťahu k úsporám.

A convergence process, defined as the process of the economic indicators harmonization within the European Union, can be observed from the nominal and the real point of view. Real convergence is a quite interesting issue since it has a long-term influence on the growth and development of this regional integration as a whole and its competitive position in the global market. Therefore, the topic of this paper refers to the measurement of real convergence in the EU during the period from 2004 to 2016, using the entropy method. The entropy method is a fairly suitable method for investigation of real convergence since it measures the divergence across the sub-systems of a certain system (in this case, the EU member countries) by the level of entropy. In this paper, the real convergence is measured by the PPP-based GDP per capita, the unemployment rate, the GDP per worker and the gross capital formation (as % of the GDP). The obtained results pointed out that the most pronounced differences among EU economies exist in labor productivity, represented by GDP per worker, while the differences in domestic investment, expressed by gross capital formation, were the lowest.

Zdedená infraštruktúra odvetvia všeobecných nemocníc na Slovensku je charakterizovaná nadmernou kapacitou lôžok. V príspevku využívame obálkovú metódu (DEA) k optimalizácii počtu postelí pre 62 slovenských nemocníc. Použité sú modeli s konštantnými i variabilnými výnosmi z rozsahu, pričom sú ďalej rozšírené o aspekt kvality nemocničnej starostlivosti a zohľadňujú i dlhodobý problém s nízkym počtom odborného personálu. Na základe výpočtu technickej efektívnosti, by počet postelí mohol byť znížený o 20 až 30%, pričom by sa zároveň zachovala súčasná úroveň ostatných premenných. Redukcia lôžok o 10% by bola postačujúca v takmer jednej tretine všetkých nemocníc.

Rozšírenie EÚ v roku 2004 prinieslo pre postkomunistické krajiny určité výzvy, a to predovšetkým v približovaní sa úrovni priemeru EÚ. Regionálna politika EÚ poskytla novým členským krajinám výraznú podporu s cieľom dobehnúť úroveň rozvinutých štátov. Hoci sa konvergencia medzi krajinami objavila, konvergencia v rámci krajín stále nie je úplne jasná. Inštitúcie môžu zohrávať kľúčovú úlohu v ekonomickom rozvoji, a to obzvlášť univerzity. V rokoch 2007 - 2015 boli slovenské vysoké školy podporované najmä v menej rozvinutých regiónoch a podpora by sa mala odzrkadliť na ich lepšom výkone. Hlavným cieľom tejto štúdie je zistiť, či sa efektívnosť slovenských verejných vysokých škôl v menej rozvinutých regiónoch zmenila v porovnaní s Bratislavským krajom po prvom ucelenom programovom období 2007 - 2013. Na porovnanie rokov 2007 a 2015 sa v štúdii aplikuje analýza dátových obalov. Výsledky ukazujú, že verejné vysoké školy v menej rozvinutých regiónoch Slovenska skutočne konvergovali v porovnaní s Bratislavským krajom, najmä v oblasti výskumu, ktorý bol značne podporovaný zo štrukturálnych fondov.

Článok detailne modeluje a analyzuje vybraný produkt výplatnej fázy systému starobného dôchodkového sporenia na Slovensku, ktorý je stanovený Zákonom 43/2004 Z. z. o systéme starobného dôchodkového sporenia, v článku 46. Ide o produkt, ktorý je v § 46 Zákona označený ako doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dôchodok bez zvyšovania a bez pozostalostných dôchodkov. Článok prináša modelovanie a analýzu výšky dôchodkov v navrhovanom produkte podľa miery úmrtnosti, výnosových kriviek eurozóny, špecifického zloženia poistného kmeňa, oprávnených výdavkov a ďalších požiadaviek orgánov Európskej únie a Zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve. Takisto poskytuje odpovede na aktuálne otázky týkajúce sa výplatnej fázy dôchodkového sporenia a poukazuje na všetky aspekty týkajúce sa stanovenia výšky budúcich dôchodkov.