Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Stať pojednáva o roli stratégií v rozvoji slovenského hospodárstva, o skúsenostiach z ich tvorby a využívania. Porovnáva stratégie s víziami a prognózami, zisťuje ich zhody, rozdiely a súvislosti. Pozornosť sa v nej venuje princípom tvorby a využívania stratégií – ich zakotveniu v národohospodárskom výskume, spájaniu analytických a syntetických pohľadov, interdisciplinárnemu prístupu, variantnosti a nezávislosti stratégií v demokratickom systéme konkurujúcich si politických strán. V závere si stať všíma poznávaciu a praktickú funkciu stratégií vo vzťahu k regulácii trhovej ekonomiky. Celou staťou sa vinie výzva ku konti¬nuálnej inovácii stratégie rozvoja slovenského hospodárstva.

Článok na základe prieskumu na vzorke 425 respondentov analyzuje pociťovanú a skutočnú gramotnosť slovenskej populácie a získané výsledky porovnáva s výsledkami podobných prieskumov v šiestich krajinách sveta. Úroveň finančnej gramotnosti v SR je porovnateľná so zahraničím. Ako významné prediktory pociťovanej gramotnosti sa ukazujú jednak reálne vedomosti o fungovaní finančných produktov a trhov, deklarované i skutočné skúsenosti s finančnými produktmi a úroveň dosiahnutého vzdelania. Psychologické premenné (tolerancia finančných rizík) ovplyvňujú pociťovanú finančnú gramotnosť nepriamo, prostredníctvom akceptácie investícií do rizikových finančných produktov.

Předkládaný článek se zabývá modelováním operačního rizika v anonymní středoveropské bance. V rámci výzkumu jsme aplikovali teorii extrémních hodnot (EVT), v rámci které jsme použili dvě metody: standardní metodu maximální pravděpodobnosti a metodu vážených pravděpodobnostních momentů (PWM). Výsledky ukazují "těžké konce" zkoumaných dat, což je v souladu s předešlým empirickým výzkumem. Dále je ukázáno, že PWM provádí konzistentní odhady ekonomického kapitálu banky i v případě malého množství dat. Naše analýza rovněž ukazuje, že zkoumaná banka by mohla ušetřit 6 - 8% svého kapitálu pro operační riziko v případě, že by použila pokročilou metodu (AMA) podle Basel II místo základní metody (BIA).

V teoretickej literatúre sa vrcholový mamažment často považuje za najdôležitejší faktor zmien a manažmentu zmien vo firmách. V praxi však často dochádza k tomu, že vedúci manažéri sú skôr prekážkou než iniciátormi zmien. Predkladaný článok je štúdiou kompetencií manažérov v Rakúsku a na Slovensku, pričom autori hľadajú odpoveď na otázku, či vrcholový manažment (ale aj vyšší a stredný manažment) plní pozitívnu, alebo negatívnu úlohu v procese zmien vo firmách. Klastrová analýza údajov od 275 manažérov v Rakúsku a 100 manažérov na Slovensku ukazuje, že vrcholový manažment v Rakúsku a vyšší manažment na Slovensku nie sú vôbec ochotné zmeniť svoje správanie, čiže v žiadnom prípade ich nemožno chápať ako vzor správania v oblasti manažmentu zmien. Z výsledkov v oboch krajinách vyplýva, že nielen vrcholový manažment, ale ani vyšší manažment sa nesprávajú podľa prevládajúcej teórie o ich úlohe v procese zmien. Autori zistili, že iba stredný manažment a operatívny manažment sa správajú podľa teoretických predpokladov. Na základe ich analýzy autori navrhujú nový prístup k hierarchickým úloham manažmentu v procese zmien, a zároveň potrebu zmeny prevládajúcich teoretických konceptov. Ak vrcholový manažment a vyšší manažment nemájú záujem o iniciáciu a implemetáciu zmien vo firmách, väčšia pozornosť v tomto procese sa musí venovať úlohe stredného manažmentu (tak ako to je už známe z IT sektora).

Jednou z forem zabezpečování veřejných statků a veřejných služeb je jejich veřejné zadávání. Empirické studie analyzující veřejné zakázky ukazují, že jednou ze slabých stránek veřejného zadávání v ČR je nízká transparentnost a s ní související nedostatečná odolnost proti korupci. Studie definuje východiska pro vytváření transparentního a nekorupčního systému zadávání veřejných zakázek. Vymezuje podmínky pro vytváření konkurenčního soutěžního prostředí, východiska pro poptávkový systém veřejných zakázek a dává návrhy pro propojení transparentních rozhodovacích procedur s principy hospodárnosti, efektivnosti a účelnosti.

Rusko opätovne zaujíma významnú pozíciu v súčasnom procese prerozdeľovania politickej a ekonomickej moci, čo ovplyvňuje i formovanie multipolárnej svetovej ekonomiky. Slovenská republika má do budúcnosti veľký záujem o zlepšenie vzájomnej spolupráce s Ruskom. Slovenské spoločnosti spolu s ruským podnikmi vyhľadávajú nové možnosti a efektívne spôsoby vzájomnej ekonomickej spolupráce. Hlavnou prioritou účasti Slovenskej republiky v perspektívnej energetickej spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou je oblasť dodávok energetických surovín a rozvoja už existujúcej tranzitnej infraštruktúry. V budúcom desaťročí sú pravdepodobné tri scenáre vývoja vzájomnej obchodnej a hospodárskej spolupráce medzi Slovenskom a Ruskom, kde rozhodujúcim indikátorom je úroveň vzájomných politických vzťahov.