Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Výchozím bodem příspěvku je intertemporální model otevřené ekonomiky, v rámci kterého je formulována hypotéza o vztahu mezi reálným měnovým kurzem a produktivitou práce. Teoretický model je v souladu s předpoklady Balassovy – Samuelsonovy hypotézy. Hypotéza je následně testována pomocí kointegrace a vektorového modelu korekce chyby. Velmi často vede empirické testování Balassovy – Samuelsonovy hypotézy k rozporuplným závěrům, přičemž v některých případech jsou nalezeny reakce reálného měnového kurzu, které jsou opačné oproti implikaci dané hypotézy. Předkládaná analýza v jisté míře potvrzuje chování reálného měnového kurzu dle zkoumané hypotézy, avšak závěry nejsou zcela přesvědčivé.

We analyse agro-food trade structures of Central and Eastern European countries (CEECs) with the European Union (EU-15) market to identify the specialisation patterns during the pre-accession using different trade indices. The analyses assess whether these patterns in the CEECs agro-food trade structures indicate convergence of the agro-food trade specialisation. We find that CEECs agro-food export has converged towards greater structural similarity with the EU-15 market, but less in high and very high quality differentiated agro-food products. This implies some of the CEECs pre-accession integration difficulties with higher valued agro-food products on the EU-15 market during adjustments and structural changes of CEECs’ agro-food export patterns towards more competitive the EU-15 market.

The process of privatization of companies basically generates the transfer of ownership of companies, which leads to the change of management form to private companies and persons. The subject of this research is to determine the scopes and challenges of the privatization process in the Republic of Serbia. The goal of the research is to define the level of applicability and adaptability of privatization models under transitory conditions. The basic hypothesis of the research is that there is a correlative relationship between the numbers of offered and sold companies and the methods used. The results of this research will indicate the scopes, challenges and efficiency of the privatization processes in Ser-bia, appropriately providing a scientific background for further research in the area. The object of the research are the scopes and challenges of privatization in the case of the Republic of Serbia with a special overview on the Autonomous Province of Vojvodina as the most developed region of Serbia and under the hypothesis that the effects of privatization on the territory of AP Vojvodina are greatly felt on the whole territory of Serbia.

Výsledky uvedené v příspěvku jsou součástí výzkumného záměru VZ MSM 6215648904 „Česká ekonomika v procesech integrace a globalizace a vývoj agrárního sektoru a sektoru služeb v nových podmínkách evropského integrovaného trhu“, tématického okruhu 01 „Makroekonomická a mikroekonomická výkonnost české ekonomiky a hospodářsko-politická opatření vlády ČR v podmínkách evropského integrovaného trhu“ realizovaného za finanční podpory ze státních prostředků prostřednictvím MŠMT.

Znalosti a vzdelávanie sa v súčasnom globalizovanom svete stávajú najvýznamnejším faktorom rozvoja spoločnosti a regiónov. Jeden z hlavných problémov rozvoja regiónov Slovenska spočíva v nedostatočnej úrovni potenciálu ekonomického rozvoja založeného na využívaní znalostí, v dôsledku čoho dochádza k nedostatočnému vytváraniu nových zdrojov rozvoja, ktoré stále intenzívnejšie budú postavené na využívaní kreativity, vzdelania a kompetencií pracovnej sily. Naliehavým sa tak stáva riešenie smeru a povahy rozvoja systému vzdelávania na národnej i regionálnej úrovni. K tomu môže byť využitý v príspevku navrhovaný indikátor vzdelávacej kapacity regiónov a metodika jeho aplikácie na podmienky SR a jeho regiónov, ako východiska k spracovaniu regionálnej stratégie.

Autorky sa vo svojom článku sústreďujú na oblasť ľudských zdrojov v učiacej sa spoločnosti, ktorú je možno dosiahnuť len za predpokladu kvalitatívnej transformácie všetkých organizácií a inštitúcií. Daná globálna zmena si teda vyžaduje budovanie učiacich sa organizácií. Hlavným cieľom autoriek je rozšíriť teoreticko-metodologické východisko učiacej sa organizácie, ktoré by bolo možné použiť i v praxi. Jeho základ odvíjajú od základných indikátoroch novej kvality pracovného života, za ktoré považujú podmienky práce a profesijné kompetencie. Taktiež poskytujú svoje praktické skúsenosti z implementácie učiacej sa organizácie do prostredia Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktoré sumarizujú do podoby 9-krokového modelu.