Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Cieľom prezentovanej state je prospieť k prehĺbeniu argumentácie dvoch kľúčových metodologických aspektov prístupu ku skúmaniu globalizácie. Prvý spočíva v zdôvodnení globalizácie ako kvalitatívne nového štádia vývoja svetovej ekonomiky, zásadne odlišného od internacionalizácie. Globalizácia je spojená s prechodom do novej etapy ľudskej civilizácie, v dôsledku čoho je jej doterajší priebeh spojený s vyostrením viacerých rozporov najmä v ekonomickej, sociálnej a ekologickej oblasti. Z toho odvodzujem potrebu druhého metodologického aspektu, ktorý vyžaduje konštruktívno-kritický prístup k jej skúmaniu schopný vytvárať vedeckú fundáciu prekonávania jej rozporov.

Autor charakterizuje dichotómiu ekonomickej racionality a hodnôt, tak ako bola sformovaná v ekonomickom myslení novoveku až po súčasnosť. Pretenzia modelu homo oeconomicus na univerzálnosť (najmä s nástupom neoliberalizmu) vyvolala diskusie v spoločenských vedách. Je kritizovaná i v samotnej ekonómii, kde sa objavujú pokusy nájsť novú paradigmu, ktorá by prekonala dichotomické myslenie a adekvátnejšie reagovala na výzvy po integrovaní, najmä sociálnej a ekologickej dimenzie, čo je čoraz naliehavejšie v procesoch globalizácie.

Joseph Stiglitz zdôrazňoval skutočnosť, že v klasických resp. neoklasických modeloch trhu je klúčovým prvkom predpoklad, že trh je dokonalý. Kupujúci i predávajúci majú rovnakú silu aj šancu dosiahnuť uspokojivú cenu. Skutočný trh však nie je dokonalý, na jednej strane sú subjekty, ktoré majú privilégiá, na druhej strane sú účastníci, ktorí sú ukrivdení. Podľa Stiglitza je nerovnaký prístup k informáciám a nerovnaká pozícia subjektov pre reálny trhu príznačná. Jeho významným prínosom je objasnenie javu, prečo ceny a mzdy môžu zotrvávať dlhodobo na nerovnovážnych úrovniach, teda sú rigidné (nepružné). Načrtol niekoľko alternatívnych teoretických vysvetlení tohto javu. Odporúča sformulovať makroekonomickú teóriu založenú na teóriach nedokonalej konkurencie a nedokonalých informácií.

Príspevok vymedzuje vidiecke oblasti v SR a kvantifikuje rozsah prostriedkov štrukturálnej politiky - Rámec podpory Spoločenstvá - CSF (Community Support Framework) pre cieľ 1 na rozvoj vidieckeho územia SR. Z celkového plánovaného objemu CSF sa približne jedna polovica (867 mil. EUR) alokuje na rozvoj vidieka. Do tohto objemu je zakomponovaný celý SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a selektívne prostriedky z ostatných SOP. Pri zohľadnení prostriedkov z Plánu rozvoja vidieka (PRV) sa na roky 2004 - 2006 predpokladá vynaložiť takmer 1,5 mld EUR. Prostriedky určené na rozvoj ľudských zdrojov na vidieku v celom spektre CSF boli kvantifikované približne na 45 mil. Sk (čo predstavuje 2,6 % z dohodnutého objemu prostriedkov v rámci CSF pre Cieľ 1), do pôdohospodárstva to bolo len 2,6 mil. EUR (prostriedky CSF a PRV). Investície do ľudských zdrojov do rezortu pôdohospodárstva sa ukázali ako výrazne podcenené.