Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Článok analyzuje vývoj regionálnych disparít v SR a skúma prístupy neoklasickej teórie, teórie regionálnej polarizácie a novej teórie ekonomického rastu. Vývoj regionálnych disparít bol analyzovaný ekonometrickým modelom založeným na údajoch za okresy SR počas obdobia 1985 – 2002. Keďže údaje o regionálnom HDP neboli dostupné, ako aproximácia regionálneho dôchodku sa použila priemerná mzda. Ako hlavné faktory ovplyvňujúce regionálnu divergenciu tento model identifikoval mieru nezamestnanosti, mieru urbanizácie, podiel obyvateľstva s VŠ vzdelaním a podiel podnikov so zahraničným vlastníctvom. Tento výskum vyvrátil neoklasické predpoklady a naznačil, že polarizačný prístup k rýchlej regionálnej konvergencii bol realistickejší.

Príspevok ponúka empirický pohľad na diskusiu o podmienenej konvergencii so zameraním na vplyv krízy zadlžovania na disparity v príjmoch na obyvateľa medzi krajinami a v dlhšom časovom meradle. Použitím súčastnej databázy Penn World Table, verzia 6.1 (PWT 6.1) sa dostávame k výsledkom, ktoré naznačujú, že krajiny zaznamenali podmienenú konvergenciu v príjme na hlavu, čiže chudobnejšie krajiny rastú rýchlejšie než bohatšie a kontrolujú dlhodobé determinanty rastu. Výsledky tiež naznačujú, že len čo začneme kontrolovať faktory špecifické pre danú krajinu, dekádu a tradičné premenné, ktoré sa vždy objavujú v rozšírenom Solowovom rastovom modeli, regresia vytvára hodnovernejšie a priamejšie výsledky. Navyše, výsledky regresie naznačujú, že existuje podmienená konvergencia medzi vysoko zadlženými chudobnými krajinami (HIPCs), čo môže znamenať skôr konvergenciu k pasci chudoby než ku štandardnému stabilnému štátu.

Hlavným zámerom predloženého príspevku je ponúknuť pohľad na vplyv priemyselnej a regionálnej diferenciácie na malé a stredné podniky (MSP) v SR. Regionálna diferenciácia MSP závisí od oboch – regionálnej i priemyselnej politiky. K novým možnostiam ako zlepšiť nové podnikateľské prostredie v Slovenskej republike patria rôzne druhy kooperačných stratégií. Je však otázne, či tieto stratégie prinesú pozitívne výsledky bez paralelných vplyvov ďalších dôležitých faktorov, akými sú napríklad štruktúrne zmeny slovenského priemyslu.

Cieľom článku je popísať možnosti vidieckeho rozvoja v Bratislavskom regióne na obdobie 2004 – 2006. Teórie regionálnej polarizácie sú hlavnou teoretickou bázou na identifikáciu regionálnych rozdielov v SR, ako aj vnútroregionálnych disparít v Bratislavskom kraji. Článok sa zaoberá rozvojovým potenciálom v priemysle, trhových službách, turistickom ruchu a poľnohospodárstve. Obsahuje výsledky SWOT analýzy a aktivity na podporu vidieckeho regiónu v krátkodobom časovom horizonte. Vidiecky región tu reprezentuje 71 obcí v rámci okresov Malacky, Pezinok, Senec a mestské časti Bratislavy-Záhorská Bystrica, Vajnory, Jarovce, Rusovce a Čuňovo.

Predvstupová pomoc Európskej únie predstavovala pomoc pre kandidátske krajiny pri riešení environmentálnych problémov na národnej i na regionálnej úrovni. Predložený príspevok hodnotí absorpčnp kapacitu jednotlivých regiónov predovšetkým na úrovni NUTS II a NUTS III pre Slovenskú republiku a Českú republiku v rámci programov SAPARD, ISPA, a čiastočne PHARE. Absorpčná schopnosť jednotlivých regiónov je ovplyvnená komplexom ekonomicko-sociálnych a inštitucionálnych faktorov, ktoré výrazne klesajú s narastajúcimi regionálnymi disparitami. Získané výsledky sú cenným zdrojom informácií na určenie potenciálu hodnotených krajín vzhľadom na štrukturálne fondy a kohézny fond Európskej Únie.

Systém regionálneho rozvoja zahŕňa aj marketingový prístup k riadeniu a rozvoju miest. Marketing využíva tradičné metódy a nástroje, ktoré odrážajú špecifické prostredie a podmienky konkrétneho mesta. Mestá a obce musia robiť to, čo podnikateľské organizácie robia už celé roky, a to strategické marketingové plánovanie. Najpoužívanejšou metódou v tomto procese je tzv. SWOT analýza, ktorá identifikuje hlavné silné a slabé stránky územia, rovnako ako jeho príležitosti a riziká. Jeden z druhov regionálnej marketingovej stratégie predstavuje marketingová stratégia mesta, ktorá definuje víziu, ciele, poslanie, marketingový mix mesta atď.

Základnou úlohou tohto článku je poskytnúť prehľad o niektorých bádateľských možnostiach entropiu maximalizujúcich modelov v regionálnej analýze - disciplíne, ktorá študuje priestorovú organizáciu spoločnosti na regionálnej úrovni. Prvá časť článku obsahuje základnú informáciu o entropii ako vednom koncepte, a to v klasickej (fenomenologickej) termodynamike, štatistickej mechanike a teórii informácie. Osobitná pozornosť sa venuje maximalizácii entropie pri odvodení rozdešovacích modelov v štatistickej mechanike za použitia Boltzmannovej entropie a Jaynesovho princípu maximalizácie entropie, umožňujúceho odvodenie týchto modelov maximalizáciou Shannonovej entropie. V tretej časti článku sa ukazuje, ako je možné entropiu maximalizujúce modely využiť v regionálnej analýze, osobitne, ako možno odvodiť entropiu maximalizujúci interakčný model popisujúci premiestňovanie (napr. ľudí) medzi regiónmi.