Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Zatímco chudoba byla po dlouhou dobu jevem souvisejícím především s životním cyklem rodiny, v posledních desetiletích je stále více závislá na ekonomické aktivitě členů domácnosti. V postkomunistických zemích je tato proměna navíc spojena s hospodářskou a sociální transformací, která vedla k rostoucí příjmové nerovnosti. Studium vztahů mezi pracovní intenzitou a chudobou je v tranzitivních zemích pouze na počátku. Na datech statistických šetření EU-SILC analyzujeme specifický efekt pracovní intenzity na dva ukazatele chudoby – ohrožení příjmovou chudobou a finanční obtíže domácností v České republice a Slovenské republice mezi roky 2005 a 2013. Analýza je vložena do středoevropského kontextu, v němž se ukazuje relativně dobrá situace obou zemí. Pracovní intenzita domácností je důležitým faktorem ohrožení příjmovou chudobou i finančních obtíží domácností, který i přes jisté oslabení zůstává velmi důležitý.

Štúdia je venovaná hre, kde je n hráčov pozvaných na zasadnutie. Hráči sa musia rozhodnúť, čí sa zasadnutia zúčastnia. Na to, aby sa na zasadnutí mohli robiť záväzné rozhodnutia, musí byť dosiahnutú kvórum. Uvažujeme so všetkými možnými preferenciami hráčov. Predpokladáme, že preferencie sú rovnaké pre všetkých hráčov. Obmedzujúc analýzu na symetrické Nashove rovnováhy identifikujeme tri triedy preferencií. V prvej triede má hrá jednu Nashovu rovnováhu definovanú zmiešanými stratégiami. V druhej triede má hra dve Nashove rovnováhy definované čistými stratégiami. V tretej triede preferencií má hra jednu rovnováhu v čistých stratégiách a niekedy aj v zmiešaných stratégiách. Ak existuje Nashova rovnováha v zmiešaných stratégiách, ukazujeme, že rovnovážna pravdepodobnosť zúčastnenia sa zasadnutia stúpa ak sa zvyšuje kvórum. Okrem toho, ak je počet hráčov veľmi veľký, táto pravdepodobnosť konverguje k hodnote kvóra. Ukazujeme tiež, že štruktúra tejto hry môže byť využitá pre iné aplikácie.

Táto štúdia analyzuje efektívnosť heuristických stratégií v komplexných finančných voľbách. Vyše 200 laických investorov ohodnocovalo 15 finančných produktov s ôsmymi atribútmi. Komplexné voľby mali dve fázy. V prvej fáze investori aplikovali nekompenzačné stratégie určené na redukciu informačnej záťaže, elimináciu nevhodných produktov a špecifikovanie užšieho setu produktov. Kompenzačné stratégie viazané na rozhodovacie atribúty tvorili podstatnú časť stratégií v druhej fáze komplexných volieb. Laické rozhodovacie stratégie fungovali pomerne dobre. Priemerné hodnoty Sharpeho pomeru a poradia produktov boli vyššie ako pri náhodných voľbách produktov. Najlepšie výsledky sa dosiahli pri normatívnej stratégii, ale za cenu veľkej informačnej záťaže.

V tomto článku sú prezentované výsledky výskumu diskriminačnej schopnosti Altmanovho modelu. Týmto prispievame do diskusie o možnostiach prenositeľnosti modelov, ktoré vznikli v inom prostredí, alebo v inom období. Snaha o prenos modelov je motivovaná predpokladom, že je možné dosiahnuť rovnakú, prípadne podobnú presnosť modelu, ako bola pôvodná. Uskutočnené testy jednoznačne dokazujú, že diskriminačná presnosť modelu pri použití v inom prostredí výrazne klesá. Preto v článku skúmame možnosť zvýšenia rozlišovacej schopnosti modelu úpravou váh premenných modelu a hraníc šedej zóny. Dosiahli sme tým zvýšenie diskriminačnej presnosti modelu, avšak pôvodná presnosť originálneho modelu sa nedosiahla.

Cestovný ruch predstavuje v súčasnosti najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvie svetového hospodárstva. Ekonomický vplyv cestovného ruchu sa pozitívne prejavuje na lokálnej, národnej, ako aj celosvetovej úrovni. Cieľom článku je výskum a hodnotenie 14 základných ukazovateľov, ktoré vplývajú na dynamiku a úroveň konkurencieschopnosti európskych destinácií. Pri hodnotení čiastkových ukazovateľov regulačného rámca, podnikateľského prostredia a infraštruktúry, aj indexu ľudských, kultúrnych a prírodných zdrojov sa snažíme definovať opatrenia nevyhnutné na zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu v jednotlivých krajinách. Jej meraniu venuje pozornosť Svetové ekonomické fórum v Ženeve, ktoré publikuje Správu o globálnej konkurencieschopnosti. Priemerné hodnoty komplexného indexu konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu európskych štátov za roky 2008 – 2013 nám poslúžili ako vstupné dáta pri tvorbe dendrogramu použitím hierarchickej metódy zhlukovania (vážený centroid). Výsledky tejto štúdie poskytujú cenné informácie o faktoroch vplývajúcich na konkurencieschopnosť európskych destinácií.