Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

V stati analyzujeme mieru atraktívnosti 134 národných ekonomík v období 2011 – 2012 z hľadiska nadnárodných výrobcov – zahraničných investorov. Teoretický rámec tvorí koncepcia tzv. variet kapitalizmu, v rámci ktorej popisujeme uvedené ekonomiky z hľadiska ich inštitucionálneho usporiadania. Pomocou faktorovej analýzy identifikujeme tzv. latentné premenné charakterizujúce inštitucionálne usporiadanie trhu kapitálu, trhu práce a vládnych intervencií v oblasti fiškálnej politiky a prerozdeľovania. Výsledky naznačujú, že určujúcim faktorom pre mieru atraktívnosti je inštitucionálne usporiadanie a charakteristiky v oblasti trhu práce. Slovenská ekonomika patrí na základe výsledkov analýzy do skupiny najatraktívnejších krajín, avšak udržateľnosť tejto pozície kriticky závisí od vývoja v oblasti trhu práce – najmä udržateľnosti flexibility zamestnávania a relatívne vysokej úrovne vzdelanosti a kvalifikovanosti pracovných síl.

Hoci chudoba je považovaná za multidimenzionálny jav, prístup k energii väčšinou v definíciách chudoby hlavného prúdu chýba. A to napriek tomu, že je jedným zo základných predpokladov plnohodnotnej participácie v modernej spoločnosti. V článku sa venujeme konceptualizácii energetickej chudoby (jej pôvodu, problémom s definíciami) a analyzujeme empirické údaje týkajúce sa výskytu kľúčových aspektov energetickej chudoby na Slovensku. Odporúčame jeden z možných prístupov k vymedzeniu energetickej chudoby a ponúkame prvé empirické poznatky. V závere diskutujeme vybrané metodické problémy spojené s konceptualizáciou energetickej chudoby a jej možnými definíciami a poukazujeme na výzvy, ktoré stoja pred výskumom v tejto oblasti.

Príspevok sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvnili spready výnosov štátnych dlhopisov členských štátov EÚ vydaných medzi rokmi 2000 a 2012. Pomocou panelovej regresie sú identifikované tri faktory: špecifický faktor týkajúci sa rizika zlyhania danej krajiny, spoločný faktor vyplývajúci z averzie investorov k všeobecnému makroekonomickému riziku, a faktor likvidity. Porovnáva jednak ceny dlhopisov pred pádom banky Lehman Brothers v októbri roku 2008 a po ňom, jednak ceny dlhopisov členských štátov eurozóny s krajinami mimo menovej únie, a všíma si rozdielny vývoj cien dlhopisov týchto dvoch skupín krajín pred krízou a po kríze.

Globalizácia ako predovšetkým ekonomický proces ďalej napreduje a jej negatívne efekty sa prejavujú okrem iného aj v nadmernom odleve ziskov z krajín ich pôvodu do tzv. daňových rajov. V poslednom období na tento závažný problém upozorňujú OECD, ako aj významné autority svetovej ekonomiky, ktorí v jeho efektívnom riešení vidia zároveň aj kľúčový faktor pre celkové ozdravenie a stabilizáciu svetového hospodárstva a elimináciu makroekonomických nerovnováh. Transferové ceny sa javia ako vhodné riešenie tohto svetového ekonomického problému. V článku analyzujeme metódy transferového oceňovania výkonov závislých transakcií z pohľadu ekonomickej teórie, ako aj z hľadiska legislatívneho rámca a metodických postupov uplatňovaných pri transferovom oceňovaní vo vybraných štátoch OECD. Navrhujeme všeobecne uplatniteľný rozhodovací model pre voľbu optimálnej metódy transferového oceňovania pre jednotlivé typy závislých transakcií, ktorý sme verifikovali z pohľadu vybraných ekonomických aspektov optimalizácie v rámci nadnárodnej skupiny spoločností.

Submitted article brings evidence from administrative data on registered unemployed in Slovakia. This data is explored to evaluate a training programme which is a part of the portfolio of active labour market measures provided by Slovak governmental bodies. To evaluate the programme, we look at individuals’ chances of getting a job, during the period of 15 months after undertaking the programme. Performance on this indicator is compared between participants and a control group, which is selected ex post using the propensity scores matching approach. The results reveal evidence on negative average treatment effects on the treated, when examined for Slovakia and Bratislava district, where over the half of the trainings is provided. Since the results are contradictory when compared across regions, negative effect of the training measure on employability of participants can be assigned to mistakes in its implementation.

The report presents the results of the verification of the original methodology MESI – Measuring Social Intelligence and its validation study. The data for verification of the factor structure of the MESI methodology were gained from 2135 respondents and the validation study with the TSIS methodology (Tromso Social Intelligence Scale) was carried out on the sample of 1130 respondents. Subsequently, the data which were based on the usage of the MESI and TSIS methodologies were analyzed in relation to the selected characteristics of male and female managers. The acquired results confirm the fact that the managers evaluated themselves more positively in the factors of empathy, manipulation, social information processing, social skills and social awareness.