Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Táto stať skúma „odhalenú“ komparatívnu výhodu („Revealed“ Comparative Advantage – RCA) a špecializáciu medzinárodného obchodu EÚ a USA ako komparatívnu analýzu medzi uvedenými obchodnými partnermi. V čase príprav na potenciálne Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) je potrebné skúmať odvetvovú konkurencieschopnosť EÚ vo vzťahu k jej obchodnému partnerovi – USA. Na tento účel sme v našej analýze použili Balassov index RCA a ďalšie alternatívne meradlá komparatívnych výhod, ako aj empirickú analýzu na identifikáciu trendu komparatívnej výhody. Podľa našej analýzy sme zistili, že zatiaľ čo na základe Balassovho indexu RCA dosiahla EÚ 28 komparatívnu výhodu v menšom počte skupín (2-ciferného kódu SITC) komodít (32 zo 66) ako v USA (40 z 66), na základe iných alternatívnych indexov a ekonometrickej analýzy EÚ dosiahla nielen komparatívnu výhodu vo viacerých odvetviach, ale aj stabilnejší trend medzinárodnej špecializácie než USA v sledovanom období.

Predpoklady a súvislosti Balassovho-Samuelsonovho modelu umožňujú pochopiť vývoj reálnej konvergencie v stredoeurópskych krajinách. Výpočet Balassovho-Samuelsonovho efektu (BSE) zistil jeho intenzívne vytváranie v rokoch 1996 – 2008 a jeho prerušenie v krízovom období 2009 – 2013. Potvrdil, že rozsah BSE závisí od rastu produktivity práce v segmente ekonomiky vyrábajúcom obchodovateľné tovary. Hospodárska kríza oslabila trhový mechanizmus, ktorý v čase hospodárskej prosperity umožňoval tvorbu BSE. Z toho dôvodu sa hľadá priemyselná politika schopná podporiť tvorbu BSE spolu s časťami ekonomiky vhodnými na jej použitie. Odporúča sa pokračovať v podpore zahraničných investícií spolu so stimulovaním inovačných aktivít a rozširovaní zamestnanosti v domácom podnikateľskom sektore, a najmä v jeho malých a stredných podnikoch.

Dilema pevné verzus pohyblivé menové kurzy je objektom akademických diskusií už celé desaťročia. Výhody vyplývajúce z flexibility menového kurzu sú konfrontované s pozitívami kurzovej stability, hoci fenomén známy ako „obavy z plávania“ sa prikláňa k variabilite menového kurzu a jej pozitívnym efektom na ekonomiky. Relatívna rôznorodosť režimov menových kurzov v krajinách EÚ-11 motivovala autorov ku skúmania príčin volatility ich menových kurzov. Avšak perspektíva zafixovania menových kurzov po vstupe týchto krajín do Hospodárskej a menovej únie povedie k zmenám fundamentálnych podmienok determinácie reálnych menových kurzov. V tých krajinách, ktoré benefitovali z flexibility nominálnych menových kurzov pred prijatím eura. V príspevku budeme analyzovať príčiny volatility reálnych menových kurzov v krajinách EÚ-11 prostredníctvom SVAR metodológie a výpočtu impulse-response funkcií. Naše výsledky naznačujú zvýšenú expozíciu reálnych menových kurzov voči dopytovým a ponukovým šokom v nečlenských štátoch Hospodárskej a menovej únie, a to čiastočne aj v dôsledku pôsobenia krízového obdobia. Na druhej strane reálne menového kurzy v členských štátoch Hospodárskej a menovej únie zo zoskupenia EÚ-11 boli viac citlivejšie na pôsobenie nominálnych šokov.

More than 10 years have passed since the 2004 accession round to the European Union. The tenth anniversary provides a good opportunity for stocktaking and assessing the agricultural developments of the New Member States (NMS) in light of the latest data available. The aim of this paper is to assess agricultural performances of NMS and to identify the winners and losers of accession in this regard. By ranking individual country performances using Parallel Factor Analysis (PARAFAC), our results suggest that Poland and the Baltic countries can be treated as the winners of EU accession in agriculture, while Romania and Bulgaria proved to have used their potentials to the least. Results also suggest that focusing on high value added agri-food products proved to be a good strategy to reach development in the agriculture sector, while those countries concentrating on the production of agri-food raw materials turned out to be lagged behind.

Předložený článek zkoumá vliv vlastnické struktury, především koncentrace vlastníků, na finanční výkonnost podniků v České republice. Uvedená souvislost je testována na datech ze středně velkých a velkých podniků pomocí lineárních regresních modelů. Vzorek zahrnuje údaje o více než 5 000 českých podniků z let 2010 až 2012. Zkoumáním tohoto výběrového souboru studie nalézá slabý, avšak statisticky významný negativní vliv koncentrace vlastnictví, měřené Herfindahlovým indexem, na finanční výkonnost podniků, měřenou rentabilitou aktiv. Nicméně data neskýtají důkaz, zda je daný vliv monotónní, nebo zda se jedná o konkávní funkci.