Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

V článku skúmame determinanty suverénneho ratingu krajín Vyšehradskej štvorky v období 1993 až 2012. Ratingy pochádzajú od štyroch významných ratingových agentúr – Moody’s, S&P, Fitch a R&I. Používame lineárny model s fixnými efektmi. Zistili sme, že okrem ekonomických premenných inflácia, nezamestnanosť, podiel peňažnej masy na HDP, pomer importu voči exportu, otvorenosť ekonomiky, hrubý vládny dlh, primárne saldo hospodárenia vlády a veľkosť vlády, významným determinantom ratingu je aj skóre Hlas a zodpovednosť zo Svetovej banky ako indikátor spoločensko-politickej situácie. Významnými faktormi sú takisto členstvo v EÚ a v EMÚ. Spomedzi všetkých determinantov najväčší vplyv na rating malo finančné hospodárenie vlády. Na rozdiel od väčšiny empirických štúdií rast HDP na rating nevplýval.

There is a large debate concerning the reform of the Common Agricultural Policy of the European Union in which the direct payments represent the most discussed issue. This paper focuses on the problem of inequality of direct payments distribution that exists between large farms and small farms in the Czech Republic. The paper analyses the impact of proposed progressive capping scenario on the viability of large farms and assesses the effectiveness in reaching the reduction of inequality pursued by this measure. With the use of a CGE model, it is shown that there could be expected significant structural changes that will be accompanied by a decline in number of large farms in favour of smaller groups of farms. This result suggests that large farms in the Czech Republic do not seem to benefit from the economies of scale and they are equally dependent on subsidies as other farms. With respect to the distributional changes, the paper demonstrates that the progressive capping could moderately reduce the inequality in direct payment distribution but it can create another inequality if it comes to the distribution of direct payments per employee.

Existujú rôzne skupiny externých používateľov ekonomických informácií o podnikoch, ktorých požiadavky sú často vo vzájomnom rozpore. V dôsledku toho sa musia údaje o ekonomických transakciách, udalostiach či okolnostiach transformovať do podoby všeobecne akceptovateľných výkazov účtovnej závierky. Pretože pravidlá pre účtovný systém v Slovenskej republike tvorí už od roku 1946 v relatívne detailnej forme štát ako jedna zo zainteresovaných strán, v našom článku sa venujeme otázke, do akej miery môže súčasná podoba systému podnikového finančného výkazníctva v SR poskytovať relevantné informácie aj pre strany, ktoré nemajú obdobne privilegované postavenie. Článok sa zameriava na posúdenie možného vplyvu dostupných účtovných informácií na rozhodovanie veriteľov.

Projektové tímy môžu využívať rôzne prístupy na nájdenie odpovede na otázku úspešného dokončenia projektu. Článok popisuje využitie systémovej dynamiky pri simulovaní manažmentu projektov (MP). Na základe výsledkov simulácie sa projektový tím môže rozhodovať o reálnosti zmien a vykonať opatrenia s cieľom úspešne a efektívne dosiahnuť dokončenie projektu. Vytvorený model je popri tom aj účinným nástrojom komunikácie o prepojení projektových činností. Je zostavený tak, aby umožnil identifikovať, opísať a analyzovať premenné MP a vzájomné väzby medzi nimi. Aj keď simulácia nemusí poskytovať optimálne riešenie, zodpovedá však duchu doby s požiadavkou prijímania rýchlych rozhodnutí a až následných hľadaní optimálnych riešení.

V súčasnom období sa pri hodnotení finančnej výkonnosti podnikov na Slovensku používajú rôzne metódy a modely, ktoré boli vyvinuté predovšetkým zahraničnými odborníkmi v danom odbore. Tieto modely boli testované na podnikoch v iných krajinách, v inom podnikateľskom prostredí, preto ich využiteľnosť pre slovenské podniky nie je natoľko vhodná. V tomto článku sme chceli priblížiť možnosti hodnotenia platobnej schopnosti slovenských podnikov, pomocou využitia M-modelu, ktorý bol vytvorený pomocou skóringovej funkcie, na základe posúdenia finančných údajov z účtovnej závierky slovenských podnikov. Základom tvorby M-modelu boli údaje z 11 253 slovenských podnikov.

V článku je analyzovaný vplyv výstavby plánovanej siete diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2030 na rozvoj cestovného ruchu v poľsko-slovenskom pohraničí s využitím potenciálovej dostupnosti. Relatívne zmeny hodnôt potenciálovej dostupnosti v období 2010 – 2030 sú najviac viditeľné pri krátkodobom a strednodobom cestovnom ruchu. Preto je možné vysloviť tvrdenie, že rozvoj siete diaľnic a rýchlostných ciest v poľsko- -slovenskom pohraničí povedie k zintenzívneniu predovšetkým víkendového, prípadne aj niekoľkodňového cestovného ruchu. Na výber dlhšie trvajúcich pobytov počas obdobia dovoleniek majú investície do nadradenej cestnej infraštruktúry už menší vplyv.