Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Model MUSE je druhou generáciou DSGE modelu (modelu dynamickej stochastickej všeobecnej rovnováhy). Druhá generácia prináša simultánne modelovaný vývoj slovenskej ekonomiky aj eurozóny. To umožňuje zohľadniť skutočnosť, že NBS sa v rámci Eurosystému podieľa na menovo-politických rozhodnutiach ovplyvňujúcich celú eurozónu. Ďalším zlepšením súčasného modelu je odhadnutie jeho dynamických parametrov Bayesovou metódou, čo je v súčasnosti najpoužívanejšia technika odhadu parametrov. Model je vhodný na simulácie výsledkov rôznych typov hospodárskych politík, resp. technologických zmien. V článku sú prezentované reakcie modelových premenných na vybrané štrukturálne šoky.

V súvislosti so sociálno-ekonomickou transformáciou spoločnosti dochádza zmenám v priestorovej distribúcii podnikateľských aktivít. Popri rezidenčnej suburbanizácii môžeme v zázemí Bratislavy identifikovať aj procesy smerujúce k redistribúcii podnikateľských aktivít. Cieľom príspevku bola analýza prejavov komerčnej suburbanizácie vo funkčnom mestskom regióne Bratislavy s osobitným zreteľom na maloobchod a logistiku. Vo všeobecnosti možno konštatovať iniciálnu fázu procesu decentralizácie ekonomických aktivít.

Príspevok má za cieľ poukázať na existenciu automatických vyrovnávacích mechanizmov (ABM) a možností ich uplatnenia v priebežnom pilieri dôchodkových systémov. Skúmaním teoretických poznatkov o fungovaní modelov ABM poukazujeme na ich schopnosti prekonať politické riziko a stabilizovať dôchodkový systém v dlhodobom horizonte bez nutnosti výrazných šokových zásahov, ktoré sú zároveň politicky veľmi nestabilné. Následne sme vytvorili a aplikovali model ABM zostavený pre podmienky priebežného piliera v Slovenskej republike a poukázali na schopnosť zabezpečiť rovnováhu priebežného piliera tak na hotovostnej ako aj na akruálnej báze. Zároveň definujeme nevyhnutné požiadavky na jeho reálne zavedenie do praxe.

Zmenám globálnych podmienok podnikania predchádzal nebývalý rozvoj a masové využívanie informačných a komunikačných technológií, prelínanie trhu s podnikom, ale aj deregulácia a zbližovanie odvetví. Dynamika konkurencie tak vyvoláva tlak na inovácie a skracovanie životného cyklu stratégií podnikov. Inovačné stratégie potom integrujú úsilie prostredníctvom inovačných projektov core business a projektov s ním súvisiacich. Projekty sa tým stávajú nástrojom implementácie inovačnej stratégie. Preferencia inovačných iniciatív v projektoch a optimalizácia rutinných činností vedú k splošťovaniu hierarchie v podniku a novým prístupom vnútri podniku. Hranice s trhom sa stierajú a podnik vyvíja rôzne formy spolupráce s externým prostredím na úspešnú realizáciu svojej stratégie. Úspešné podniky, využívajúce tieto nové prístupy, sa stávajú vzorom nielen pre podniky vo svete, ale aj pre slovenské podniky. V predmetnej oblasti sme v slovenských podnikoch vykonali prieskum, o ktorom pojednáva predložená stať.

Článek stanovuje míru přesunu daňového břemene na kupující zemědělských produktů a spo-třebitele potravin v rámci významné změny snížené sazby daně z přidané hodnoty v České republice na přelomu let 2007 a 2008 a na Slovensku od května roku 2004. Současně identifikuje velikost části zvýšeného břemene daně, kterou nesou po zvýšení snížené sazby daně z přidané hodnoty v České republice a na Slovensku zemědělští producenti a prodávající potravin. Na základě stanovení hodnot rozdělení zvýšeného daňového břemene usuzuje o případných budoucích změnách v dané oblasti. Součástí je také stanovení ukazatele změny prodejních cen zemědělských produktů a potravin po zvýšení snížené sazby daně z přidané hodnoty v České republice a na Slovensku.

Tento článek testuje na ekonometrickém modelu hypotézu, že úroveň ochrany vlastnických práv v autokratických režimech závisí na pravděpodobnosti, s jakou se vládnoucí skupina nadále udrží u moci. Model také testuje, jestli je, z hlediska úrovně ochrany vlastnických práv, významná komunistická ideologická orientace vládnoucí autokratické skupiny. Model byl odhadnut na průřezových datech pro časové období 1984 – 2007 a jeho výsledky ukazují, že signifikantní vztah mezi pravděpodobností dalšího vládnutí a úrovní ochrany vlastnických práv se v rámci zkoumaného období systematicky objevuje pouze v 80. letech, a zřejmě se tedy nejedná o obecně platnou souvislost. Výsledky modelu nepodporují ani hypotézu o odlišnosti komunisticky orientovaných autokracií.