Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Táto štúdia skúma vývoj slovenského automobilového sektoru v rokoch 2005 – 2015, pričom vychádza z najnovšej aktualizácie (december 2018) modelovej databázy OECD medzi krajinami (ICIO). Práca hodnotí úlohu globálnych hodnotových reťazcov (GVC) v automobilovom sektore Slovenska a zameriava sa na väzby z hľadiska hrubej výroby a pridanej hodnoty. Dôležitosť odvetvia motorových vozidiel v slovenskej ekonomike postupom času neustále rástla. Podiel tohto sektoru na hrubej produkcii a domácej pridanej hodnote sa počas referenčného obdobia zvýšil dvojnásobne. Sektor motorových vozidiel na Slovensku vo veľkej miere závisí od importovaných medziproduktov, ale táto závislosť sa postupne znižovala. (Nepriama) pridaná hodnota vytvorená pri výrobe vstupov z domácich zdrojov sa postupne približovala k úrovni (priamej) pridanej hodnoty generovanej v sektore motorových vozidiel. Tento trend naznačuje, že Slovensko sa v tomto sektore posúva v hodnotovom reťazci nahor. Štruktúra zdrojov dovozu medziproduktov a trhu s vývozom sa postupne presúvala z eurozóny do krajín mimo EÚ. Odhaduje sa, že hypotetický 10-percentný negatívny šok voči globálnemu konečnému dopytu po motorových vozidlách by znížil rast slovenského HDP o 1 percentuálny bod.

Skúmame ponukové faktory na trhoch práce v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Slovensku. Na základe spoločnej histórie možno očakávať, že dlhodobé vzťahy na trhu práce sa budú riadiť podľa podobných vzorcov. Kým však v Českej republike a Maďarsku existuje vzťah pre rovnovážnu nezamestnanosť ako funkciu zásoby kapitálu, reálnych miezd a výmenných relácií (terms of trade), tento vzťah neplatí pre Poľsko a Slovensko. Tu sú dlhodobé vzťahy na trhu práce namiesto toho lepšie charakterizované ako vzťah pre rovnovážne mzdy. Toto zistenie odkrýva štrukturálne rozdiely medzi krajinami V4. Tieto rozdiely súvisia s mierou, ako sa ponuka práce môže prispôsobiť šokom. V praxi to znamená že na Slovensku možno trh práce efektívnejšie stabilizovať opatreniami na strane ponuky. Na druhej strane, v Českej republike sú efektívnejšie politiky na stabilizáciu miezd, súvisiace s dopytom.

Měření a řízení úrokového rizika zůstatků klientských vkladů bez dohodnuté splatnosti je výzvou pro praktiky i pro akademické výzkumníky. Tento text přináší analýzu několika možných metodických přístupů zaměřujících se zejména na modelování a odhady úrokové citlivosti spořících účtů. Navrhované modely úrokové citlivosti jsou testovány na datech z českého bankovního sektoru se smíšenými výsledky pro modely kointegračního typu, které jsou většinou preferovány v relevantní literatuře. Na druhé straně se ukazuje, že jednodušší regresní modely mohou přinést robustnější odhady v případě, kdy selhávají statistické testy kointegrace mezi sazbami spořících účtů a tržními úrokovými sazbami. Empirické výsledky ukazují, že citlivost úrokových sazeb spořících účtů je mírně vyšší u podnikových produktů v porovnání s produkty pro domácnosti a v obou případech je tato citlivost významně nižší než 50 %.

Problematika dopadov pandémie COVID-19 na ekonomiku je v čase postupného oživovania ekonomiky vysoko aktuálna. Štúdia prezentuje výsledky viac ako poldruharočného empirického výskumu zmien vo vzorcoch spotrebiteľského správania Slovákov získané prostredníctvom analýzy ich online interakcií s piatimi hlavnými predstaviteľmi e-commerce odvetvia. Počas oboch pandemických vĺn boli systematicky zaznamenávané B2C a C2B interakcie vzorky viac ako pol milióna zákazníkov v prostredí sociálnej siete Facebook. Následne sa údaje porovnali s referenčným obdobím rok po historicky prvom uzavretí ekonomiky. Výsledky naznačujú, že počas pandémie si zákazníci osvojili úplne nové vzorce spotrebiteľského správania zamerané na maximalizáciu výhod. Ako však pandémia postupovala, tieto vzorce sa spojili s predpandemickým štandardným správaním a vytvorili nový, relatívne stabilný vývojový trend. S týmto ekonomicky významným trendom je potrebné počítať v podnikateľskej praxi.