Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

V tomto článku aplikujeme alternatívnu prahovú SVAR metodiku na meranie fiškálnych multiplikátorov vo vybraných svetových ekonomikách s ohľadom na veľkosť fiškálneho priestoru definovaného proxy premennou primárneho salda, ktorá môže byť v podstatnej miere spojená so schopnosťou nástrojov fiškálnej politiky ovplyvňovať output. Výsledky naznačujú, že pozitívne a negatívne šoky nemusia nevyhnutne vyústiť do symetrickej reakcie premenných, keďže nižšie hodnoty fiškálneho multiplikátora (t. j. menej efektívne fiškálne politiky) sú pozorované v prípade, keď ekonomiky vykazujú slabšiu fiškálnu pozíciu. Expanzívne účinky fiškálnej politiky na reálnu ekonomiku sú teda tlmené v časoch úzkeho fiškálneho priestoru. Zároveň nachádzame podstatne nižšie príjmové ako výdavkové multiplikátory, čo potvrdzuje keynesiánsku teóriu (s výnimkou Francúzska).

The article proposes insurance of agricultural crop represented by hectare yield in Slovakia. There is a systemic risk, for which the fund from collected premiums may not be sufficient for the insurer. It therefore seeks reinsurance in the reinsurance market. If it is exhausted, the reinsurer transfers the unbearable part of the risk to the capital market by means of ILS instruments, namely CAT bonds. The indicator of a loss event is the value of the loss index. The diverse geographical relief of Slovakia causes different conditions for farmers to grow crops, in our article we took wheat. Different hectare yields are achieved due to different geographical conditions in the same production process. This causes a balance distortion between the amount of the same premium and the amount of the risk borne and the existence of a basis risk. Due to its elimination, we will divide growers according to cultivated land into agricultural production areas, where the achieved hectare yields are registered, and we will evaluate CAT bond for each of them. The risk is then transferred to the capital market. For a securitization process to be feasible, the tradability of a CAT bond is essential.

Pracujúce ženy s relatívne veľkou vyjednávacou silou a tendenciou ku kompulzívnemu nákupnému správaniu dokážu výrazne ovplyvniť spotrebné výdavky domácností. Táto štúdia skúma vzťah medzi počtom pracujúcich žien a celkovými spotrebnými výdavkami, a to formuláciou a overovaním hypotézy, že zmeny v počte pracujúcich žien majú zreteľný vplyv na spotrebné výdavky domácností, a dôsledkom toho i na celkovú spotrebu. Výsledky panelových dát vybraných členských štátov OECD za obdobie rokov 2000 – 2018, pri ktorých analýze bola uplatnená dvojstupňová metóda najmenších štvorcov a zovšeobecnená metóda momentov ukazujú, že s nárastom počtu pracujúcich žien sa zvyšuje i hrubá spotreba domácností. Taktiež boli potvrdené predpokladané rozdiely v tendenciách k spotrebe naprieč rôznymi vekovými skupinami pracujúcich žien. Uvedené zistenia poukazujú na dôležitosť zohľadňovania spotrebného správania žien a ich úlohy v rozhodovaní o domácnosti pri plánovaní vývoja hrubej domácej spotreby a produkcie.

Cieľom tejto práce je opísať a vyhodnotiť rámcové podmienky pre mladých inovátorov vo vybraných krajinách stredoeuróspkeho regiónu. Mladí inovátori – ľudia do 35 rokov s inovatývnymi myšlienkami – reprezentujú špecifickú cieľovú skupinu hodnú podpory v ich snahe pri prekonávaní problémov, ktorým môžu čeliť vzhľadom na svoj vek, skúsenosti, vedomosti či sociálne zázemie, keď sa pokúšajú rozvíjať svoje inovatívne nápady a realizovať svoje podnikateľské ambície. 144 mladých inovátorov a 120 mentorov bolo zhromaždených do takzvaných Regionálnych Inovačných Laboratórií, založených na známom koncepte “živých laboratórií”. V tejto súvislosti im bolo umožnené formulovať ich potreby a požiadavky, týkajúce sa mladých inovátorov zamerané na počiatočnú podporu rozvoja ich potenciálu. Výsledkom bol zoznam dvadsiatich podporných služieb vybraných cieľovými skupinami, vrátane vyhodnotenia dostupnosti a kvality týchto služieb vo vybraných krajinách.

Tento príspevok prispieva k súčasným poznatkom o testovaní parametrov prospektovej teórie v podnikateľskej doméne. Tento výskum sledoval tri ciele. Prvým cieľom bolo vyvodiť parametre averzie k riziku, averzie k strate a funkcie váh pravdepodobnosti na vzorke podnikateľov s použitím metodiky Tverskeho a Kahnemana (1992). Druhým cieľom bolo preskúmať rozdiely v parametroch prospektovej teórie na základe výkonu podniku. Tretím cieľom bolo testovanie rozdielov v rizikových preferenciách na základe investovaného ľudského kapitálu, teda vzdelania a podnikateľského zázemia rodičov. Zistenia ukázali, že podnikatelia vyhľadávali riziko, mali pomerne nízku averziu k strate a priemernú schopnosť odhadovať pravdepodobnosť. Vysokoškolsky vzdelaní podnikatelia mali vyššiu schopnosť odhadovať pravdepodobnosť v porovnaní s podnikateľmi bez vysokoškolského vzdelania. V súvislosti s výkonom podniku sa ukázalo, že podnikatelia vo fáze stabilizácie vyhľadávali riziko najviac, čo je v rozpore s efektom reflexie predloženým Fiegenbaumom a Thomasom (1988). Výsledky tohto výskumu naznačujú, že podnikatelia sa od iných vysoko úspešných jedincov odlišujú skôr postojom k strate než postojom k riziku.