Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

This paper studies the transmission of German industrial confidence shocks to industrial confidence, industrial production, and price and interest rate level in nine Central and Eastern European (CEE) countries (Czech Republic, Croatia, Estonia, Hungary, Latvia, Lithuania, Poland, Slovakia, and Slovenia). The main questions the paper aims to answer are: (i) Do shocks in German industrial confidence affect economies in CEE? (ii) Which CEE economies are more susceptible to these shocks? (iii) Separating different groups of industrial production goods (capital goods, intermediate goods, and durable consumption goods), which production group is more sensitive to the shocks? We apply impulse response and forecast error variance decomposition analysis and find a heterogeneous response across CEE. The results imply confidence transmission running from Germany to several CEE countries, most notably Slovenia, Slovakia, and the Czech Republic.

V tomto článku je navrhnutý jedinečný zlúčený index etnolingvistickej fragmentácie obyvateľstva za účelom analýzy vzťahu medzi fiškálnou decentralizáciou a etnolingvistickou fragmentáciou. Východisková hypotéza, vychádzajúca z decentralizačnej teorémy, predpokladá pozitívny vzťah. Základný dynamický panelový model zahŕňa vzorku 35 krajín OECD v období 2000 – 2007, redukovaná vzorka zahŕňa 26 krajín OECD, pričom sú z nej vylúčené krajiny s najnižšou príjmovou nerovnosťou. V prípade redukovanej vzorky sa predpokladá silnejší vplyv etnolingvistickej fragmentácie na fiškálnu decentralizáciu. Výskum zahŕňa rôzne druhy fiškálnej decentralizácie (výdavkovú, príjmovú a daňovú decentralizáciu). Výsledky odhadov základného modelu sú konfrontované s odhadmi postavenými na alternatívnych indexoch etnickej a lingvistickej fragmentácie, ktoré boli využité v predchádzajúcich výskumoch. Výsledky podporujú východiskovú hypotézu na oboch vzorkách a to v prípade výdavkovej decentralizácie. Konfrontácia s modelmi zahrňujúcimi indexy etnickej a lingvistickej fragmentácie obyvateľstva ukazuje štatistický významný efekt etnickej fragmentácie. V prípade redukovanej vzorky, výsledky nepotvrdzujú silnejší vplyv etnolingvistickej fragmentácie na fiškálnu decentralizáciu.

In the literature, as in practice, there are numerous models for measuring business performance but only a few of them are focused on the business processes, and have integrated process measures with strategic goals, in a way to enable companies to measure progress towards achieving business goals. This paper seeks to address these issues by proposing a new process performance measurement (PPM) model, named GPI model. Model was designed using evidence from the literature, it was tested through multiple case study research, and then it was modified and verified. The GPI model has the potential to become a useful tool for managers in several ways: firstly, the model can be used as a guidance for establishing PPM system that is aligned with strategic goals of company; secondly, the model can be used as it is, with a slight model customization; and thirdly, the universal list of Process performance indicators can be used as a source for best practice.

This paper investigates the unemployment rate dynamics in Poland, Hungary, Slovakia, Latvia, Lithuania, Estonia, Bulgaria, Romania and Ukraine during 2000 – 2017. To analyze the dynamics of unemployment rate we constructed econometric regression models with nonlinearities that arose due to discrete changes in modes. We developed Markov switching model that allowed capturing the regularities by modeling the asymmetry in the unemployment rate during contractionary and expansionary states of the labor market. We evaluated two regimes of unemployment behavior that were associated with high and low unemployment levels and estimated the transition probabilities of regime change and average expected durations in each regime. The comparison of mean and volatility of different regimes and the one-step ahead predictions of the regime probabilities for different countries revealed the labor market specifics for each country and showed differences in the flexibility of their reactions to changing economic environment.

Výskyt závažných onemocnění v zemích Evropy má rostoucí trend v porovnání s úmrtností na tato onemocnění. Ve zdravotním stavu populace existují významné rozdíly nejen mezi zeměmi, ale také na úrovni regionů uvnitř jednotlivých zemí. Cílem zdravotní politiky Evropské Unie a jejich členských států není pouze redukovat výskyt závažných onemocnění, ale také zmírnit regionální rozdíly v tomto výskytu. Cílem tohoto článku je porovnání výskytu závažných onemocnění v rámci regionů České republiky pomocí hybridního přístupu, který kombinuje vícerozměrné škálování s lineárním uspořádáním objektů. Hybridní přístup je vhodný pro vizualizaci objektů a stanovení vzdálenosti od ideálního objektu dle použitých ukazatelů. Faktory regionálních nerovností ve výskytu závažných onemocnění jsou identifikovány a kvantifikovány na základě výsledků hybridní metody.