Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Tento článek se zabývá důsledky dolního nulového omezení úrokových sazeb na velikost fiskálních multiplikátorů. Analýza je provedena v rozšířeném modelu Evropské centrální banky New Area-Wide Model, který obsahuje různé fiskální nástroje. Výsledky ukazují, že velikost fiskálního multiplikátoru závisí na délce období, po kterou je úroková sazba omezena. Vládní výdaje na spotřebu jsou nejúčinnějším nástrojem fiskální politiky; hodnota jejich multiplikátoru je více než jedna a může být i dvojnásobná, pokud je úroková sazba na nule po dlouhou dobu. Multiplikátor spotřebních daní je také výrazně ovlivněn nulovým omezením úrokové sazby, ale jeho hodnota je menší než jedna. Multiplikátory příspěvků na sociální zabezpečení a daní z pracovního příjmu ovlivněny moc nejsou. Chování multi¬plikátoru vládních investičních výdajů je složitější: zesilující vliv na výstup je přítomen pouze tehdy, pokud se ekonomika nachází v pasti likvidity jen po dobu několik let; pokud je tam déle, může být tento multiplikátor dokonce záporný.

Otázka vzťahu medzi úrovňou verejných výdavkov, ekonomického rastu a sociálno-ekonomického rozvoja je dlhodobo predmetom záujmu teórie verejných financií. Zodpovedanie tejto otázky má veľký význam aj pre ekonomickú prax. Cieľom štúdie je analyzovať vzťah medzi úrovňou a štruktúrou verejných výdavkov a Indexom ľudského rozvoja. Štúdia využíva metódu analýzy dátových obalov DEA na identifikáciu krajín efektívne vynakladajúcich verejné výdavky vo vzťahu k sociálno-ekonomickému rozvoju. Výsledky naznačujú, že celková úroveň verejných výdavkov nemá výrazný vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj krajiny, avšak verejné výdavky do tzv. produktívnych odvetví verejných služieb (najmä vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna oblasť) majú potenciál tento rozvoj pozitívne ovplyvniť.

Článok predostiera vedeckej komunite a praktizujúcim manažérom výsledky rozsiahlej empirickej štúdie o vnímaní vplyvu vybraných organizačných faktorov na manažérske neetické rozhodovanie, ktorá sa uskutočnila na veľkej vzorke 777 manažérov. Zistenia naznačujú, že faktory, ktoré najväčšmi podnecujú manažérske neetické rozhodovanie, sú: zameranie vlastníkov podnikov len na zisky, neférové politiky manažmentu ľudských zdrojov nastolené na pracovisku a neetické správanie nadriadených. Výsledky poukazujú zároveň na to, že tlak na tvorbu zisku za každú cenu, ktorý zdôrazňujú majitelia podnikov, je pevne spätý so záujmom manažérov daných podnikov o plnenie výsledkov bez toho, aby zvažovali spôsob, akým boli dosiahnuté. Zároveň, v rozpore s predchádzajúcou teóriou je na základe empirických zistení navrhnutá revidovaná kategorizácia organizačných faktorov vyvolávajúcich neetické rozhodnutia. Táto nová kategorizácia zahŕňa „uprednostňovanie hospodárskych výsledkov“, „porušovanie interných etických smerníc“ a „situačné napätie“. Štúdia vyvodzuje dôsledky pre manažérsku prax a poskytuje podklad na ďalšiu komparatívnu analýzu. Čo sa týka obsahu a rozsahu, ide o prvú štúdiu svojho druhu realizovanú v slovenskom podnikateľskom prostredí.

V tejto štúdii dokumentujeme vzťah medzi podielom úverov domácnostiam na disponibilnom príjme a cenami nehnuteľností. Presnejšie, že úvery domácnostiam sú informatívnym faktorom pre vývoj cien nehnuteľností. Zisťujeme to tak z priameho dlhodobého vzťahu týchto dvoch premenných, ako aj zo vzťahu úverov domácnostiam k rezíduu vyplývajúcemu z rovnice ocenenia nehnuteľností na základe makroekonomických premenných. Z tejto rovnice možno v zjednodušenom tvare identifikovať buď podhodnotenie, alebo nadhodnotenie cien nehnuteľností. Tento princíp využívame na poukázanie, k akej korekcii cien nehnuteľností prišlo v daných krajinách v priebehu finančnej a ekonomickej krízy.

Cieľom príspevku je analyzovať vplyv trendových premenných na predikčnú schopnosť bankrotových modelov vytvorených pomocou dvoch vybraných metód: diskriminačnej analýzy a rozhodovacích stromov, a zároveň vytvoriť model na podmienky Slovenskej republiky, ktorý by dosahoval hodnoty presnosti predikcie o min. 10 % vyššie ako aktuálne používané modely (Altman a index IN05). Po porovnávaní jednotlivých metód tvorby modelov je možné konštatovať, že najvhodnejšou metódou sú rozhodovacie stromy, pomocou ktorých boli vytvorené klasifikačné pravidlá na predikciu bankrotu, ktoré dosiahli približne 85 % úspešnosť, čo je v porovnaní s ostatnými analyzovanými modelmi viac ako o cca 10 %, čím sa nám podarilo dosiahnuť jeden z hlavných cieľov. Súčasne sa nám podarilo potvrdiť, že aplikovaním dynamického prístupu sa zvýšila predikčná schopnosť rozhodovacích stromov, avšak pri diskriminačnej analýze sme k rovnakému výsledku nedospeli.