Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

In Slovak economy a structure of income (on macro-level) has formed, which is far from the usual income structure in advanced economies. The wage share significantly lagged (and declined further). The wages were largely substituted by mixed income of self-employed persons. This kind of income restructuring is associated with risks for some segments of public finance (especially for sectors financed from social contributions). While the economic performance level converged gradually to the level of most advanced economies, the income structure was more on the path of divergence. Changes in the income structure were driven by shifts in sec-toral composition of the economy (e.g. expansion of branches with low wage share), but also by technological progress within sectors and branches (e.g. growth of capital intensity).

This paper empirically looks at the contribution of labour force education to the speed at which relatively poor economies are converging to the income per capita level of richer economies. While there is a bulk of empirical studies in addressing the links between human capital and economic growth, this paper makes an endeavour to use a less frequently used proxy for human capital, i.e. the education of the labour force at various levels and investigates whether we can explain cross-country variation in economic growth with variation in labour force education. Using the data of EU-26 countries in the period (1995 – 2009) and based on a three-period data and five-year interval non-overlapping panel, the paper finds that labour force education helps countries to grow at a faster rate.

Financování veřejného vysokého školství se stalo zásadním tématem diskutovaným v mnoha zemích na celém světě. Součástí této diskuse je i otázka způsobu a míry participace soukromých zdrojů na financování veřejného vysokého školství v České republice. Cílem článku je přispět do této diskuse analýzou a statistickým testováním rozsáhlého souboru dat získaných od studentů vybraných ekonomických fakult v letech 2001 – 2013. Zjištění vysoké míry návratnosti z informací o očekávaných výdělcích respondentů může přispět jako kvantitativní argument do diskuse o otázce zavedení školného na veřejných vysokých školách v Česku. Výsledky přinášejí zajímavé srovnání a potvrzují vysokou návratnost investic do terciárního vzdělávání, která je srovnatelná s výsledky dříve provedených analýz v Česku i v zahraničí.

Autori prezentujú výsledky medzinárodného výskumu GLOBE Student týkajúce sa Slovenska a Slovinska. Skúmajú charakter oboch kultúr na báze deviatich dimenzií medzikultúrnych rozdielov (kultúrnych dimenzií) na úrovni praktík a na úrovni hodnôt z pohľadu potenciálnej nastupujúcej generácie manažérov na Slovensku a v Slovinsku. Deväť kultúrnych dimenzií, na základe ktorých autori uskutočnili komparatívnu analýzu získaných dát, má výrazný vplyv na rôzne aspekty organizačného správania, tak na strane manažérov ako aj podriadených. Zámerom autorov je zistiť, ako respondenti vnímajú vlastnú kultúru, t. j. akými praktikami sa obe kultúry vyznačujú. Ďalej sa zaoberajú preferenciami respondentov vo vzťahu k tomu, aká by ich (vlastná) kultúra mala byť. Treťou oblasťou skúmania sú preferencie respondentov vo vzťahu k štýlom vedenia ľudí. Autori príspevku si kladú tieto výskumné otázky: Ako sa líši vnímanie kultúrnych praktík slovenských a slovinských respondentov? Ako sa líšia kultúrne hodnoty slovenskej a slovinskej vzorky respondentov? Aké štýly vedenia ľudí preferujú slovenskí respondenti? Do akej miery sa odlišujú od preferencií ich slovinských kolegov? Možno na základe výsledkov výskumu predpokladať konvergenciu kultúr týchto dvoch krajín?

V príspevku sa pokúsime identifikovať a zhodnotiť vývojové etapy procesu postsocialistickej transformácie na Slovensku po roku 1989. Do pozornosti sa dostane problematika terminológie transformácie, prehľad názorov na jej priebeh, ako aj niektoré geograficky relevantné aspekty. Špeciálne sa venujeme otázke definície vymedzenia, teda stanovenia konca transformácie. Myslíme si, že potreba takéhoto hodnotenia je na mieste pre dva dôvody. Za prvé dochádza k porovnávaniu empirických výsledkov s teoretickými predpokladmi a ku generalizácii poznatkov, ktoré možno stmeliť do príslušnej teórie a v druhom rade postsocialistická vývojová etapa sa považuje za prechodné obdobie, po ktorom nasleduje spoločenský rozvoja v podmienkach post industriálnej spoločnosti.