Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

The paper analyses the internationalization of the economies in ten new member states (NMS-10) of the European Union (EU) using panel data for the period 2000 – 2008 in a regression framework analysis. The degree of internationalization is measured by foreign direct investment (FDI) and trade openness. The focus is on the association between FDI and economic growth. We have confirmed moderate positive effect of inward FDI on growth of gross domestic product (GDP), but not for outward FDI and trade openness. Investment to GDP ratio and employment growth are positively associated with economic growth, and vice versa rate of inflation and government final consumption expenditure as a percentage of GDP.

Článok prináša údaje o vývoji individuálnych výnosov zo vzdelania na Slovensku od roku 1984 do roku 2009. Pre výpočet výnosov zo vzdelania boli použité mikro údaje zo zisťovania EU-SILC za roky 2004 – 2009, s využitím metodológie Mincerových regresných rovníc. Kvôli možnosti porovnania so skoršími štúdiami bola využitá základná formulácia rovnice. Vývoj výnosov zo vzdelania je stavaný do kontextu uplynulej expanzie vysokého školstva na Slovensku. Výsledky ukazujú počiatočný nárast vo výnosoch zo vzdelania medzi rokmi 1984 a 1995, ktorý je možné spojiť s transformačnými mechanizmami. Od roku 1995 sú individuálne výnosy zo vzdelania stabilné, čo znamená že expanzia vysokého školstva nie je viditeľná na celkových individuálnych výnosoch zo vzdelania na Slovensku.

In 2004, European Union underwent the largest single expansion, both in terms territory, number of states and population. After that, economic effects of accession for new member states have been studied with different aspects in European Union integration literature. This paper focus on labour market aspect and it is aimed to investigate the existence of catch-up process for eight EU new member states’ relative wages. The relative wages are measured by a ratio of new member states to old member with Germany as a representative country and the convergence analysis is applied to testify the process of wage disparities. The results show the existence of convergence and that the wages in new member states have been closer to high-wage level countries’ after joining EU.

V tomto článku autor načrtáva prístup k analýze konkurencieschopnosti ekonomiky na úrovni tzv. dobiehajúcich krajín. Súčasne tento prístup overuje konkrétnou analýzou za šesť nových členských štátov EÚ. Konkurencieschopnosť hodnotí podľa 9 makroekonomických a 6 komoditno-štrukturálnych ukazovateľov, ktoré vyjadrujú prevažne kvalitatívne stránky konkurencieschopnosti. Analýza kvantifikuje medzery v konkurencieschopnosti, ktoré sa vyskytli vo všetkých hodnotených krajinách. Tieto medzery môžu slúžiť ako východisko na formuláciu strategických smerov v procese dobiehania v oblasti konkurencieschopnosti danej ekonomiky.

Tento článok sa zaoberá použitím viacdimenzionálnych štatistických metód pri porovnaní finančného zdravia vybraných svetových výrobcov ocele. Znázorňuje vývoj odvetvia výroby ocele v rokoch 2003 – 2007 použitím faktorovej analýzy, multidimenzionálneho škálovania a zhlukovej analýzy. Výsledky použitých štatistických metód sú prehľadne a jasne prezentované jednoduchým dvojdimenzionálnym grafickým výstupom. Metodológia použitia rôznych analýz nám dovoľuje dať dostatočné odpovede na mnohé otázky spojené s identifikáciou finančného zdravia, zlyhania a predikcie bankrotu. Uvedené metódy možno použiť pri analýze aj v iných priemyselných odvetviach.

Cieľom príspevku je regresnou analýzou posúdiť dôsledky liberalizácie severoatlantického trhu leteckej dopravy na vývoj počtu pasažierov. Dohoda o otvorenom nebi medzi USA a EÚ, v účinnosti od roku 2008, predstavuje doteraz najvyššiu formu transkontinentálnej liberalizácie civilnej leteckej dopravy a považuje sa za zlomový bod v šesťdesiatročnom úsilí o podriadenie odvetvia voľnej trhovej konkurencii. Pozitívne vplyvy liberalizácie boli v prvých dvoch rokoch účinnosti Dohody prevážené vplyvmi globálnej hospodárskej krízy, a počet pasažierov na severoatlantickom trhu poklesol v roku 2009 v porovnaní s rokom 2007 o 1,8 milióna, t. j. 7,3 %. Pomocou tvorby lineárnych regresných modelov prichádzame k záveru, že tento pokles by bez podpísania Dohody o otvorenom nebi bol o 3 milióny pasažierov vyšší. Liberalizácia leteckej dopravy tak má aj v časoch krízy dokázateľný pozitívny vplyv na objem prepravy.