Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Rýchle odhady vývoja základných makroekonomických ukazovateľov predstavujú vo všetkých členských štátoch EÚ 27 integrálnu a nezastupiteľnú súčasť oficiálne dostupných štatistických informácií. V krajinách pôvodnej EÚ 15 sa rýchle odhady zostavujú pomocou modelových nástrojov a rovnaký štandard by sa mal dosiahnuť aj v nových členských štátoch EÚ. V Slovenskej republike ekonometrické modelovanie v tejto oblasti sa začalo v roku 2004. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť špecifický modelový aparát podporne využiteľný na zostavovanie rýchleho odhadu HDP a ďalších makroekonomických ukazovateľov slovenskej ekonomiky. V príspevku je prezentovaný metodologický postup a výsledky konštrukcie dvoch ekonometrických modelov s korekčným členom, ktoré sú založené na štvrťročných časových radoch. Pokiaľ ide o vysvetľujúce premenné, v čase prípravy rýchleho odhadu je ich vývoj v referenčnom štvrťroku už známy.

At first the paper shortly characterizes basic classes of portfolio insurance strategies that provide the investor an ability to limit downside risk while allowing some participation in upside markets. Then some extensions of discrete Constant Part Portfolio Insurance (CPPI) methods that introduce risk budget, a stop loss rule, locking of the guaranteed value, the asset management fee and risk measures in the multiplier are presented and illustrated. Finally the paper presents a modification of CPPI method for pension funds with moving investment horizons. As the result user procedures in Excel environment that automatize the process of guaranteed strategies construction were developed.

Cílem této analýzy je zmapování variability ve vývoji NAIRU, a to jak z titulu využití odlišných metod pro odhad, tak z titulu aplikování metodologie na podmínky dvou odlišných zemí. Dále jsme se pokusili detekovat a zanalyzovat nestabilní prostředí se strukturálními posuny, které vedou ke změnám ve vývoji NAIRU v obou zemích V4. Závěrem zkušenosti s jejich vývojem v minulosti jsme využili k nástinu vývoje NAIRU v nejbližším období. V článku jsou také navrhnuta některá opatření, která by mohla zvýšit využitelnost konceptu NAIRU při diskuzích makroekonomických politik. K odhadu vývoje NAIRU, sklonu a posunů PC byl aplikován systém metod, který je běžně využíván v mezinárodním měřítku. Hodnoty NAIRU mohou být odhadnuty jako závisle proměnná v průběhu zkoumaného období. Hlavními faktory způsobujícími největší změny ve vývoji NAIRU nebo jeho fluktuace jsou kromě inflačních očekávání také: dovozní ceny, měnový kurz, ceny ropy a nepřímé daně.

Článok sa zaoberá meraním a odhadmi prejavov rizík v podmienkach manažérskeho rozhodovania.Vychádza sa z neurčitosti ekonomických informácií, ktorá sa konvertuje do konceptu rizika vyjadreného v pravdepodobnostných termoch, pri použití konfidenčných intervalov predikovaných veličín. Vysvetľuje sa vzťah miery rizika vyjadrenej klasickou informačnou jednotkou bit, konceptom konfidenčných intervalov, príp. smerodajnou odchýlkou. Manažérov pri rozhodovaní zaujíma nielen kvantitatívne vyjadrená hodnota prejavov rizika s použitím predikčných modelov, ale predovšetkým dôsledky zníženia/zvýšenia rizika rozhodovania vyjadreného efektom, t. j. výnosom/stratou z takéhoto rozhodnutia na zabezpečenie cieľov. Navrhuje sa spôsob výpočtu efektu rozhodnutia, ktorý je odvodzovaný zo zmeny neurčitosti a zmeny rizika v manažérskom rozhodovaní. Aplikujú sa prognostické modely založené na expertnom odhade, štatistickej teórii a zhodnocujú sa prejavy rizík v predikčných modeloch založených na umelých neurónových sieťach.

Viacero analýz a štúdií potvrdzuje, že medzi charakterom technologických a netechnologických inovácií postupne zanikajú rozdiely, zavádzaním IKT sa inovujú produkty, procesy a organizačná štruktúra podnikov služieb. Na charakter a intenzitu inovačnej aktivity v službách vplýva viacero faktorov. Východiskovou platformou je implementácia inovácií na makroúrovni podporovaná politikou štátu. Slovenská republika sa radí v európskom kontexte medzi krajiny s nedostatočne presadzovanou inovačnou politikou v praxi. Heterogénnosť sektora služieb zahŕňajúcich tak poznatkovo intenzívne služby, ako aj služby menej náročné na poznatky je ďalším faktorom ovplyvňujúcim inovačnú aktivitu služieb. Preto je dôležité identifikovať kľúčové oblasti implementácie inovácií podľa charakteru produkcie jednotlivých odborov služieb, v súlade s podnikovou stratégiou a s akceptáciou špecifických vlastností služieb.