Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Predkladaný článok sa venuje problému prekvalifikovanosti. Ponúka stručný prehľad existujúcich vysvetlení. Predstavuje metódu merania prekvalifikovanosti využívajúcu medzinárodné klasifikácie ISCO a ISCED. Prináša údaje namerané pomocou tejto metódy. Analýza sa zameriava na prekvalifikovanosť pracovníkov s vysokoškolským diplomom, ktorá je zvlášť zaujímavá vo svetle expanzie vysokoškolského vzdelávania. Otázkou je, či a akým spôsobom prekvalifikovanosť vypovedá o situácii ponuky a dopytu na trhu práce. Medzinárodné porovnania prekvalifikovanosti v európskych krajinách umožňujú tieto otázky čiastočne zodpovedať.

Je nepochybné, že ekonomické jevy se v prostoru shlukují. Tyto shluky mohou nabývat různých prostorových forem. Je proto přirozené se ptát, jak významné jsou tyto koncentrace, kde se vyskytují a jaké jsou jejich další aspekty včetně navazujících praktických implikací. Hlavním cílem tohoto článku je kvantifikovat významnost prostorové a regionální koncentrace ekonomických jevů ve vztahu k celkové nerovnoměrnosti. V empirické části jsou vybrané jevy analyzovány pomocí specifických kvantitativních metod - rozkladu Theilova indexu a prostorové autokorelace. Oproti většině tematicky blízkých studií jsou analýzy prováděny na územně velmi podrobné úrovni obcí, což přináší nové, inovativní a lokálně specifičtější závěry.

V tomto príspevku sa zaoberáme skúmaním dopadu precenenia vybraných položiek súvahy (metódou súčasnej hodnoty v súlade s IAS/IFRS) na výsledok hospodárenia podnikov. Hlavným prínosom je navrhnutá metodológia sledovania efektov z precenenia, pričom sledujúc logiku Gini koeficientu sme navrhli dva ukazovatele, pomocou ktorých je možné kvantifikovať rozdiely v distribučných funkciách výsledkov hospodárenia podnikov. Uvedené sme overili na empirických dátach pozostávajúcich z podnikov Košického a Prešovského kraja, pričom vzorka bola rozdelená podľa klasifikácie SK NACE. Zaujímavé je aj sledovanie odvetvových efektov, kde sme za účelom vytvorenia homogénnejších skupín využili zhlukovú analýzu. Podľa dosiahnutých výsledkov môžeme skonštatovať, že príslušnosť podniku k odvetviu determinuje aj mieru dopadu precenenia na výsledok hospodárenia.

This paper deals with the problems of recognition and balancing of intangible fixed assets in an enterprise. The attention is given to the amount of intangible assets that is not included in company financial statements (balance sheet). These assets are usually produced in an enterprise and are not intended to sale. Identification of these assets is very difficult because it is impossible to allocate economical benefit arising from them. The aim of the paper is to find out the consequences of non-recognition of intangible assets for financial statements, the amount of balance sheet and the profit or loss of a company.

V článku kladieme dôraz na obmedzenia týkajúce sa riadenia rizík finančného systému, pričom si všímame nekonzistentnosť medzi dosahovaním relatívne uspokojivých výsledkov v rámci individuálnej a systémovej regulácie. Analyzujeme rast nerovnováh vo finančnom systéme, ktoré sú dôsledkom "vytvor a rozdeľuj" stratégie riadenia rizík a účtovných postupov pri oceňovaní aktív. Popri týchto a iných rizikách vyplývajúcich z rozdielnych investičných príležitostí v rámci viac a menej regulovaných segmentov finančných trhov, hľadáme riešenie pre minimalizáciu systémových rizík a všímame si nedostatky existujúcich a navrhovaných regulačných rámcov. Z pohľadu EÚ a vo svetle prehlbujúcej sa globalizácie analyzujeme navrhovaný rámec pre spoločnú politiku a novú inštitucionálnu štruktúru dozoru nad finančnými trhmi.

V demokratickej spoločnosti rozhodnutia neprichádzajú "zhora", sú však verejnou voľbou, s neustále rastúcim podielom úlohy neštátnych aktérov, napríklad vlastníkov, ekonomických a iných záujmových skupín, pôsobiacich cez viaceré politicko-administratívne úrovne (EÚ, národná, regionálna, miestna). Ide teda o prechod od riadenia s tradične dominantným postavením centrálnej vlády k viacúrovňovému rozhodovaniu, ktoré v našich podmienkach naráža na nedostatok mechanizmov komunikácie, vyjednávania či riešenia konfliktov. Článok sa zaoberá prechodom od riadenia k viacúrovňovému rozhodovaniu v ochrane biodiverzity tranzitívnych krajín strednej a východnej Európy. Vychádza z medzinárodnej komparatívnej analýzy vývoja viacúrovňového rozhodovania v troch nových členských krajinách EÚ: Česká republika, Poľsko a Slovenská republika a dvoch krajín susediacich s EÚ: Bielorusko a Srbsko. Článok vznikol v rámci projektu 6. Rámcového projektu EÚ Viac-úrovňove rozhodovanie v ochrane životného prostredia. Nástroje a procesy v ochrane vôd a biodiverzity v Európe (GoverNat-2006-035536) a realizáciou projektu Centra pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky (SPECTRA+) na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného y Európskeho fondu regionálneho rozvoja.