Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

V článku predstavujme statický model všeobecnej ekonomickej rovnováhy, ktorý sme aplikovali na ekonomiku Slovenskej republiky. Údajovú základňu modelu tvorí matica spoločenského účtovníctva založená na údajoch z roku 2004. Navrhli sme metódu dezagregácie matice spoločenského účtovníctva ako optimalizačný problém cieľového programovania. Článok sa zaoberá modelom aplikovaným na ekonomiku Slovenska s dôrazom na odvetvie automobilového priemyslu a ukazuje spôsob, ako analyzovať dôsledky zmien v hospodárstve, napríklad zvýšenie ceny exportu alebo pokles produkcie.

In this paper we investigate how Total Factor Productivity (TFP) has developed in Slovenian agriculture during the ten years of the transition for the period 1994 – 2003, and which agricultural production specializations recorded the highest TFP growth. Empirical results indicate that TFP, on average, progressed only slightly, by 1.8 percent, over the ten-year period. The decomposition of the TFP change indicates that it is mostly due to technological progress of 2.7 percent. Technical efficiency has remained rather stable on average, suggesting that farmers were able to implement the new technologies on time. Crop farms have performed the best, with a TFP progress on average by 9.5 percent solely due to technological progress. As we used a common frontier, our result indicates that crop specialization is leading the country’s agricultural technology.

Predmetom príspevku je analýza platnosti teórie parity kúpnej sily medzi Lotyšskom a eurozónou a medzi Slovenskom a eurozónou s využitím Engleho – Grangerovej kointegračnej metódy a Johansenovej kointegračnej metódy. Lotyšsko a Slovensko sa stali členmi Európskej únie v máji 2004 a v procese prípravy na prijatie eura sú už taktiež členmi mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Pre analýzu boli použité mesačné údaje za obdobie január 1999 – máj 2008. Na základe výsledkov získaných aplikáciou Engleho – Grangerovej metódy i Johansenovej metódy možno prijať záver, že platnosť parity kúpnej sily nie je možné v analyzovanom období potvrdiť ani v prípade Lotyšska ani v prípade Slovenska.

The relationship between sales revenues per full time employee, research and development (R&D) expenditure and employment in Poland’s most advanced enterprises was examined for 2007 using econometric modelling. The level of innovation intensity varied from 1% to 10%. The research demonstrated that knowledge resources and sales revenues are positively correlated and that the former is having an ever greater impact on the latter. Ceteris paribus, a positive correlation between R&D expenditure on the one hand and sales revenues on the other was observed even in enterprises with an innovation intensity of 1%. In enterprises with an innovation intensity of 1 – 10%, R&D expenditure contributed to a more efficient allocation and utilisation of labour resources. This was a significant factor in developing enterprises and enhancing their competitiveness.

Strategické plánovanie prešlo v teórii aj praxi premenlivým vývojom, no našlo si pevné miesto v akademickom svete aj podnikaní. Stalo sa prirodzenou súčasťou podnikového manažmentu. Stále sa však objavujú otázky o jeho ďalšom rozvoji. Najčastejšími témami v súčasnosti sú miera formalizácie obsahu strategického plánu, štandardizácia procedúr strategického plánovania, účinnosť strategického plánovania a metódy tvorby strategického plánu. Predložený článok sa snaží poskytnúť základnú vedomosť o stave praxe strategického plánovania v podnikoch na území Slovenska.

Tento článek se zabývá keynesiánským tématem euthanasie rentiéra. Shrnujeme diskuze objevující se v druhé polovině 20. století a zaměřujeme se na nedávné reflexe tohoto tématu. Vyvíjíme mikroekonomickou fundaci akumulace kapitálu ukazující podstatné souvislosti mezi koncepty abstinenční újmy, proměnlivé úrovně rentiérské spotřeby a pomalé konvergence křivky abstinenční újmy k nule. Výsledek modelu nabízí vysvětlení procesu akumulace kapitálu při klesajících úrokových měrách a je v souladu s možným poklesem úrokových měr až k nule. Nedávné studie poměru rentiérských příjmů však dosud nenaznačují, že by míra akumulace kapitálu dosahovala situace euthanasia rentiéra.