Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Stať hodnotí kvalitativní aspekty pozice České republiky v globálních ekonomických tocích z hlediska jejich technologické náročnosti. Důraz je kladen na strukturální charakteristiky přidané hodnoty, přímých zahraničních investic a aktivit výzkumu a vývoje a inovací, které naznačují změnu konkurenční výhody směrem k rostoucí úloze vnitřních inovačních schopností a jedinečných produktů a procesů. Tato změna však nemusí být dostatečně rychlá, aby kompenzovala oslabující se nákladově založenou konkurenceschopnost. Navzdory rostoucímu podílu zahraničních firem na domácích aktivitách výzkumu a vývoje zůstává jejich průměrná znalostní náročnost nízká. Převažující konkurenční výhoda je založena na přizpůsobení zahraničních technologických znalostí lokálním potřebám, případně s menšími přizpůsobeními.

Príspevok sa zaoberá teoretickými a aj praktickými súvislosťami hodnotenia (merania) výkonnosti, manažmentu výkonnosti a financovania podľa výkonov vo verejnej správe. Využíva príklady z podmienok Českej a Slovenskej republiky s cieľom formulovania záverov platných pre špecifické podmienky krajín v transformácii. Manažment výkonnosti je spojený s teóriou a praxou „New Public Management - NPM”, ktorá znamenala zavádzanie trhových nástrojov do procesov riadenia a aj organizácie verejného sektora. Súčasné hodnotenia NPM však jasne ukazujú, že potenciál trhu v zložitom prostredí verejnej správy je obmedzený a manažment výkonnosti v žiadnom prípade nemôže byť nástrojom, ktorý automaticky zvyšuje výkonnosť organizácií a zamestnancov vo verejnom sektore. Práve z uvedených dôvodov sa ideológia NPM postupne nahrádza prístupom partnerstva. Rezervovaný prístup k NPM je vhodný najmä v podmienkach tranzitívnych krajín, kde mnohé štandardné demokratické a trhové mechanizmy nie sú ešte plné vyvinuté, čo len znásobuje riziká spojené s implementáciou jednotlivých metód NPM všeobecne a manažmentu výkonnosti konkrétne. Konkrétnymi sledovanými oblasťami v našom príspevku sú hodnotenie výkonnosti štátnych zamestnancov, meranie výkonov v podmienkach úradov štátnej správy a financovanie vysokých škôl. V oblasti hodnotenia výkonnosti štátnych zamestnancov analyzujeme aktuálne platný systém používaný v Slovenskej republike. Výsledky sú zrejmé – spôsoby stanovenia a hodnotenia používaných kritérií negarantujú objektívnosť, čím sa zásadne obmedzuje potenciálny prínos tejto metódy. Hodnotenie je len minimálne previazané s odmeňovaním, čo je však do určitej miery skôr pozitívnou skutočnosťou, vzhľadom k jeho nedokonalostiam. Meranie výkonnosti úradov štátnej správy sa uskutočňuje stále len na experimentálnej úrovni a relatívne malej vzorke úradov, napriek tomu, že pri plnom uplatnení by dokázalo poskytnúť transparentný obraz o nákladovosti vo vzťahu k poskytovaných službám. Kým v rozvinutých krajinách je existencia nákladových (výkonových) stredísk vo verejnej správe štandardom, v našich podmienkach skôr výnimkou. Prekážkou je minimálna snaha o transparentnosť, ale aj nedostatočná počítačová podpora ekonomických procesov vo verejných organizáciách. Financovanie podľa výkonov sa aj u nás uplatňuje vo viacerých oblastiach, pričom v našej stati sme sa zamerali na oblasť vysokých škôl v Českej republike (situácia v SR a okolitých krajinách je podobná). Základom financovania vysokých škôl v ČR sa postupne stal vážený počet študentov, ktorý generoval až 80% celkového objemu štátneho príspevku. Ukazovateľ počet študentov sa na prvý pohľad javí ako objektívny a vhodný, v skutočnosti však jeho využívanie spôsobilo zásadné negatívne efekty. Naša analýza, ako aj ďalší autori, poukazuje na skutočnosť, že financovanie vysokých škôl podľa počtu študentov viedlo v našich podmienkach k nadmernému rastu počtu prijímaných a poklesu kvality vysokoškolského vzdelávania a vedy. Viaceré vysoké školy premietli dotačný mechanizmus do vnútorného systému výkonových stredísk, čo ešte prehĺbilo problémy spojené s jeho fungovaním. Všetky zvolené príklady poukazujú na skutočnosť, že prínosy jednotlivých metód manažmentu výkonnosti vo verejnej správe v našich podmienkach sú zásadne limitované z viacerých dôvodov, najmä: - sú limitované už svojou podstatou, všeobecne platnou obmedzenosťou fungovania nástrojov súkromného trhu v podmienkach verejného sektora, - sú limitované tiež konkrétnymi prístupmi k ich implementácii, najmä tým, že v podmienkach transformujúcich sa krajín chýba skúsenosť s ich využívaním a ani vzdelanie a kvalifikácia verejných zamestnancov nie je ešte na postačujúcej úrovni, - a zásadne sú limitované aj špecifickým prostredím transformácie, ktoré je odlišné od podmienok vyspelých krajín s dlhoročnou tradíciou trhu a demokracie. Jedným z hlavných problémov je nadmerná politizácia verejného sektora a chýbajúca transparentnosť a zodpovednosť verejných zamestnancov. Existujúce obmedzenia metód manažmentu výkonnosti vo verejnej správe v transformujúcich sa krajinách naznačujú, že ich implementácia by mala byť spojená s určitou mierou rezervovanosti. Namiesto masívneho zavedenia manažmentu výkonnosti vo verejnom sektore, najmä financovania podľa výkonnosti, odporúčame skôr sústrediť sa na využívanie benchmarkingu, ktorý má v súčasnosti výrazný potenciál a jeho negatívne „bočné“ efekty nie sú až také rizikové. Podstatu benchmarkingu vo verejnom sektore a konkrétne príklady jeho používania v našich podmienkach uvádzame v závere state.

Koncepcia trhovej orientácie je modernizovanou formou orientácie podniku na zákazníka, ktorú by si mal osvojiť každý podnik. Predstavuje tranzverzálny pojem vzhľadom na to, že súvisí s marketingom, stratégiou, organizáciou, riadením ľudských zdrojov a kultúrou podniku. V oblasti nákupu vedie podniky k zvýšenému úsiliu realizovať zmeny v ich vzťahoch s dodávateľmi, ako aj k zmenám interných procesov, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podniku. Prístup článku je charakterizovaný dvomi úrovňami, teoretickou úrovňou, ktorá prezentuje syntézu súčasných vedeckých poznatkov na tento zvláštny problém a operatívnou úrovňou, ktorá je prezentovaná výsledkami prieskumu, ilustrujúcimi a vysvetľujúcimi koncepciu trhovej orientácie v oblasti nákupu priemyselných podnikov.

Poisťovníctvo patrí medzi najdôležitejšie odvetvia hospodárstva. Z makroekonomického hľadiska plní niekoľko veľmi dôležitých funkcií: akumulačnú, rozdeľovaciu, stimulačnú a kontrolnú. Poisťovacie spoločnosti sú dôležitou súčasnosťou na finančnom trhu, preto poisťovníctvu patrí adekvátna pozornosť. Tento článok sa zaoberá vývojom a komparáciou poistného trhu na Slovensku a v Maďarsku. Poistenie sa stáva čoraz viac významnejšie a jeho rozvoj úzko súvisí s národným hospodárstvom. Zameriavame sa na vybrané najdôležitejšie ukazovatele, akými sú: hrubé predpísané poistné, náklady na poistné plnenia, technické rezervy, investičná činnosť a koncentrácia poistného trhu.

Skúsenosti väčšiny krajín OECD ukazujú, že konflikt medzi sociálnou solidaritou či sociálnou ohľaduplnosťou a ekonomickou výkonnosťou sa dá zmierniť do takej miery, že v histórii boli aj zlúčiteľné, dokonca aj komplementárne. Sociálne výdavky môžu súčasne prispievať k redukcii nerovností a uprednostňovať technicko-technologické zmeny a produktivitu práce. I náš systém sociálnej ochrany bude životaschopný alebo efektívne fungujúci pri splnení dvoch podmienok. Prvá stavia prchavosť podpory trhu proti stabilite pravidiel, ktoré riadia redistribúciu zabezpečovanú sociálnym pokrytím a fiškálnym systémom. Je preto potrebné, aby túto permanentnú odchýlku vzhľadom na pravidlá čistej trhovej ekonomiky, akceptoval súbor dostatočnej významných ekonomických.