Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Doposiaľ sa využitie teoretických poznatkov pri prognózovaní opieralo o ekonomický systém, vzťahujúci sa na národnú ekonomiku. V rámci národných ekonomík sa však zväčšuje váha zahraničného kapitálu, ktorá už nedovoľuje vysvetľovať javy hospodárskeho vývoja, a teda i prognózovať, len na základe vnútornej dispozície jednotlivých krajín. V národných ekonomikách sa teda objavujú enklávy, ktoré podliehajú odlišnej vývojovej determinácii. Tieto zmeny dokazuje tak empíria i teória. Na druhej strane, skôr fragmentálny než súvislý obraz o globalizujúcej ekonomike naznačuje, že také rozkúskované sú i v nej prebiehajúce procesy. Zdá sa tiež nepravdepodobné vypracovanie jej všeobecnej teórie. Pre orientáciu v takomto budúcom vývoji prichádzajú do úvahy rôzne východiská. Z nich za určujúce sa v príspevku pokladajú pragmatické riešenia dominujúcich problémov, nastoľovaných akútnymi potrebami samotného vývoja.

Článek srovnává vliv státních úvěrových subvencí a garancí na společenský blahobyt v tranzitivních a post-tranzitivních ekonomikách. Tato analýza je provedena v prostředí informační asymetrie. Článek ukazuje, že garance a subvence zaměřené na málo riskantní dlužníky vedou k poklesu efektivnosti zatímco tytéž intervence zaměřené na výrazně riskantní dlužníky vedou k růstu efektivnosti jak v tranzitivních tak v post-tranzitivních ekonomikách. Jednotné necílené úvěrové garance zvyšují společenský blahobyt. Jednotné subvence mohou být použity ke zvýšení blahobytu v ekonomice postižené omezeným přidělováním úvěrů, ale nemají žádný vliv na velikost záruky vyžadované v post-tranzitivní ekonomice.

V tomto článku testujeme prítomnosť odvetvových efektov v kurzových výnosoch akcií podnikov, a porovnávame ich s vplyvom národných efektov. Vychádzame pritom z predpokladu, že vzhľadom na rastúci dopad globalizácie a ekonomickej integrácie môžu byť odvetvové efekty významné, čím dochádza k zbližovaniu národných ekonomík. Jedným z možných dôsledkov môže byť skutočnosť, že doposiaľ preferovaná medzinárodná diverzifikácia už nemusí poskytovať výhody nad odvetvovou diverzifikáciou. Je možné očakávať, že vzhľadom na prepojenie národných trhov naopak dôjde k posilneniu odvetvových efektov. V tomto článku využívame predchádzajúce myšlienky v aplikáciách portfóliového manažmentu, kde skúmame výnosy a riziko portfólií vytváraných na základe rôznych stratégií. Vytvorením diverzifikovaných a koncentrovaných portfólií s rozdielnou odvetvovou a medzinárodnou skladbou je možné ukázať, že odvetvová diverzifikácia umožňuje dosiahnuť najlepšie zníženie rizika.

Obsahom článku sú metódy a výsledky modelovania pravdepodobnostného rozdelenia ročných príjmov domácností v Slovenskej republike na základe údajov o čistých reálnych príjmoch v roku 2002 náhodne vybraných 1566 domácností. Testy dobrej zhody (χ2-test a Kolmogorovov-Smirnovov test) potvrdili Weibullovo rozdelenie pravdepodobnosti s parametrami, odhadnutými metódou maximálnej vierohodnosti, ako model s najlepšou zhodou s empirickým rozdelením čistých ročných príjmov domácností v SR, s výnimkou intervalov najnižších a najvyšších príjmov. Využitím kvantilových funkcií a ich vlastností boli nájdené dva Weibull-Paretove kvantilové modely, líšiace sa odhadnutými parametrami, obidva s dobrou zhodou s empirickými údajmi o čistých ročných príjmoch domácností v SR. Na overenie dobrej zhody boli použité Q-Q grafy, grafy distribučných rezíduí a testy dobrej zhody.