Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Príspevok sa zaoberá vzťahom medzi veľkosťou trhu a počtom firiem na trhu pre viaceré profesie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Poskytuje nové empirické zistenia o ich rozhodnutiach pre vstup na trh a intenzitu konkurencie medzi nimi. Veľkosť lokálneho trhu pre vstup prvého všeobecného lekára bola odhadnutá na 1400 obyvateľov. Pre prvú lekáreň je odhad rovný 1700 obyvateľom a pre pediatrov 2300 obyvateľov. Aby vstúpil na trh ďalší poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, musí sa veľkosť trhu viac ako zdvojnásobiť. Pre vstup druhého poskytovateľa sa populácia na jednu firmu musí zvýšiť o 30 % pre lekárne, o 25 % pre všeobecných lekárov a o takmer 40 % pre pediatrov. Po vstupe druhej firmy na trh sa intenzita konkurencie, s výnimkou pediatrov, nemení. Odhady sú robustné pre priestorové interakcie. Odhady poukazujú na negatívne (ale klesajúce) priestorové spillover efekty pre lekárne, všeobecných doktorov a zubárov, a to v rokoch 1995 až 2010. V tomto období prevažovali konkurenčné efekty susedných trhov nad dopytovými efektmi. Je ukázané, že dopytové efekty pokračovali v raste aj po roku 2010 a v roku 2017 prevýšili konkurenčné efekty na lekárenskom trhu. Taktiež je preukázané, že nárast počtu lekární po roku 2010 viedol k ich rozšíreniu na menšie trhy a k poklesu trhov bez lekárne.

Už nejaký čas sa empirické analýzy orientujú na sektory spojené s takzvanou novou priemyselnou revolúciou (Industry 4.0). Poľnohospodárstvo však bude vždy jedným z dôležitých odvetví v každom národnom hospodárstve. Je to tiež sektor, ktorý v posledných dvoch desaťročiach prešiel mnohými rozsiahlymi štrukturálnymi zmenami. Cieľom nášho príspevku je preskúmať vývojové zmeny v poľnohospodárstve, jeho súčasnú pozíciu, ekonomické väzby na iné odvetvia a generované účinky na zamestnanosť a pridanú hodnotu v slovenskej ekonomike. Naša analýza je založená na input-output metodike. Výsledky potvrdzujú celkové oslabenie domácich väzieb, najmä na strane dopytu, a posilnenie dovozných tokov. Aj z ponukového hľadiska, klesá význam poľnohospodárstva ako dodávateľa do ostatných odvetví. Poľnohospodársky sektor tiež strácal silu vo vytváraní nových pracovných miest. Pokiaľ však ide o ukazovatele tvorby pridanej hodnoty a hodnoty hrubého produktu, naše výsledky potvrdzujú dôležitú úlohu poľnohospodárstva v slovenskej ekonomike.

This study aims to investigate the effectiveness of fiscal rules in terms of government expenditure and tax revenues with and without the threshold effect of the budget deficit over the period 1995 – 2019 in 9 emerging European countries, as the frequency and severity of the implementation of fiscal rules vary according to the level of the budget deficit. To achieve this objective, the study firstly examines this relationship using the fixed and random effect methods without considering the threshold effect of budget deficit. Secondly, the study employs the panel threshold method proposed by Hansen (1999) to examine this relationship with the threshold effect of budget deficit, which is different from previous studies. Based on the panel threshold estimation, the results reveal that there are two threshold levels of budget deficit on government expenditure and a single threshold level of budget deficit on government tax revenue. Depending on these thresholds, the effect of fiscal rules on government expenditure and tax revenue varies significantly. This suggests that fiscal rules are more effective in ensuring fiscal discipline when the budget deficit is high and less effective when the budget deficit is low.

The paper introduces the proposal of the measurement model for insurance and reinsurance contracts in accordance with the new standard IFRS 17 Insurance contracts that will be effective as of January 1, 2023. The Standard does not contain formulas, but it is principle-based, which is why the selected method of general model measurement is a scientific benefit for the measurement of the insurance product. The application of the GMM method is not the same as that of the insurance company and the reinsurance company perspective, despite the same chosen actuarial assumptions. The scope of changes, which the new Standard offers, is comprehensive and brings new challenges, even for scientific purposes.