Ekonomický časopis - Obsahy ročníkov

Empirická literatúra ponúka množstvo štúdií, podľa ktorých životné podmienky v detstve môžu významne ovplyvniť výkony a životné podmienky v dospelosti. Cieľom tejto štúdie je odpovedať na otázku: Do akej miery súvisí medzigeneračný prenos chudoby so sociálnou mobilitou (v zmysle vzdelanostnej a profesijnej medzigeneračnej mobility) v Európskej únii (a Islande, Švajčiarsku a Nórsku)? Naše analýzy sú založené na module „Medzigeneračný prenos znevýhodnení“ mikroúdajov EU-SILC 2011. Interpretácie zistení sú založené na modeloch ordinálneho logitu odhadnutých na európskej úrovni a na národných úrovniach. Výsledky naznačujú, že tak vzdelanostná, ako aj profesijná mobilita sú v štatisticky významnom pozitívnom vzťahu s medzigeneračným prenosom chudoby (operacionalizovanou zmenou vo vnímaní finančnej záťaže domácnosti).

Táto štúdia skúma vzorce odchodu z nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2005 – 2009. Na rozdiel od často používaného Výberového zisťovania pracovných síl využívame alternatívny zdroj dát – Zisťovanie príjmu a životných podmienok (EU SILC) a konceptualizáciu ekonomického statusu na základe priznania respondenta. Špeciálne sa zameriavame na skúmanie trvania nezamestnanosti v kontexte zmeny v regulačnom rámci tak, ako sú predstavené rozsiahlou reformou Zákonníka práce z roku 2007. Empirické testovanie je založené na analýze prežitia, konkrétne Prenticeovho-Gloecknerovho regresného modelu. Hlavným zistením je, že reforma Zákonníka práce z roku 2007 znížila pravdepodobnosť úniku z nezamestnanosti o takmer 40%, kontrolujúc pritom ostatné faktory.

Článok sa zaoberá nerovnosťami v oblasti spotreby na Slovensku. Hlavným cieľom bolo zistiť, či sa príjmové nerovnosti, ktoré vznikli v dôsledku finančnej a ekonomickej krízy, prehĺbili a či sa plne pretransformovali do nerovností v oblasti spotreby. Zámerom bolo aj identifikovať, či rastúce príjmové nerovnosti spôsobujú nižšiu dostupnosť luxusných tovarov a služieb pre nízkopríjmové domácnosti a naopak, či v spotrebe vysokopríjmových domácností došlo k posunu smerom k luxusným tovarom a službám. S využitím štatistiky rodinných účtov a tzv. Kvadratického takmer ideálneho dopytového systému (Quadratic Almost Ideal Demand System – QUAIDS) sme analyzovali celkovo deväť skupín tovarov a služieb. Hlbšia analýza príjmových elasticít v kombinácii s analýzou sklonu k úsporám a analýzou vývoja cien a príjmov lepšie umožnila dokumentovať vývoj nerovností v oblasti spotreby v dvoch obdobiach, a to v predkrízovom období 2004 – 2008 a v období 2009 – 2012. Výsledky analýzy naznačili, že nerovnosti v oblasti príjmov neboli plne transformované do nerovností v oblasti spotreby v sledovanom období a že finančná a ekonomická kríza zohrala významnú úlohu pri determinovaní nerovností v oblasti spotreby medzi nízko- a vysokopríjmovými domácnosťami.

Lisabonská stratégia požaduje, aby európske vzdelávacie systémy v dnešnom prostredí stúpajúcej konkurencie a sociálnej kohézie produkovali absolventov pripravených pre prax. Inkluzívny rast sa začína poskytovaním efektívneho vzdelania všetkým deťom bez ohľadu na pohlavie, znevýhodnenie či sociálno-ekonomický status (SES). Prezentujeme metodológiu indentifikácie pridanej hodnoty vo vzdelávaní ako jeden z ukazovateľov efektivity práce školy. V súbore 26 škôl a 1 229 žiakov pozorujeme ich výsledky v národných kognitívnych testovaniach, informácie o rodinnom zázemí a postojoch žiakov. Snažíme sa vysvetliť rozdiely medzi školami v kontexte rovného prístupu k vzdelávaniu.

Systém společného konsolidovaného základu daně (Common Consolidated Corporate Tax Base – dále jen CCCTB) může být v EU zaveden v rámci posílené spolupráce nebo jako volitelný režim. Země, jenž tento system nezavedou, mohou však čelit odlivu daňových základů do jurisdikcí uplatňujících systém CCCTB, což bude mít dopad na státní rozpočty členských států EU. Cílem tohoto příspěvku je kvantifikovat úniky či přílivy daňových základů z České republiky či do ní v důsledku zavedení systému CCCTB v EU-27 a dále kvantifikovat dopad na příjmy daně z příjmu právnických osob. Na základě provedeného výzkumu bylo zjištěno, že optimální implementace systému CCCTB v EU-27 s výjimkou České republiky by negativně změnila základ daně z příjmů právnických osob, neboť ztráta by se pohybovala mezi 0,77 % až 6,77 % současného základu daně, což představuje 0,20 % až 1,73 % současných daňových příjmů právnických osob. Kromě toho, by Česká republika mohla čelit odlivu daňových základů mateřských společnosti.